Význam slova "si" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 348 výsledkov (3 strán)

  • siaha -y siah ž. stará dĺžková miera;

  • siahať -a nedok.

    1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to, dotknúť sa toho: s. na vypínač, s. za kladivom, s. do peňaženky;

    2. dosahovať istú (časovú) hranicu, výšku ap.: pšenica s-a po pás;
    začiatky románu s-jú do stredoveku

    3. používať niečo: s. za krajnými prostriedkami;
    s. po radikálnych opatreniach

    s. niekomu na život (pokúšať sa) zabiť niekoho;
    s. niekomu na česť zbavovať ho cti;
    expr. nes-a mu ani po členky, po kolená nevyrovná sa mu;

  • dok. k 1, 3 siahnuť -e -u -hol

  • siahodlhý príd. kniž.

    1. veľmi dlhý: s-á cesta

    2. rozvláčny (význ. 1), obšírny: s. referát, spis

  • siahovica -e -víc ž. metrovica: buková s., štiepať drevo na s-u

  • siahový príd.: les. s-é drevo metrovica

  • siakať -a nedok. prudkým vyfukovaním vzduchu si čistiť nos: s. do vreckovky, s. krv;
    nespôsobne s.

  • šialene prísl.;

  • šialenec -nca m. šialený človek, blázon;

  • šialenstvo -a -tiev s., zried. i šialenosť -i ž.

    1. iba jedn. k šialený: publ. š-stvo kráv choroba dobytka postihujúca mozgovo-nervový systém

    2. šialený skutok

    II. šialený m. šialenec

  • šialený

    I. príd.

    1. kt. má silnú poruchu rozumových schopností, pomätený, choromyseľný, bláznivý: š. človek;
    vyzerá, kričí ako š.;
    publ. š-á krava kt. má chorobu postihujúcu mozgovo-nervový systém

    2. expr. krajne intenzívny, veľmi veľký, strašný: š-á bolesť, radosť, odvaha;
    š. nápad riskantný;

  • šialiť -i -ľ! nedok. hovor.

    1. klamať, zavádzať: š. dieťa sľubmi

    2. omamovať, mámiť: víno š-i hlavu

    // šialiť sa expr.

    1. šalieť (sa) (význ. 2), vyčíňať, blázniť sa: žena sa š-la

    2. šalieť (sa) (význ. 3), blázniť sa: š-i sa za chlapcami

  • šianať -a nedok. hovor. šanovať, šetriť: š. si ženu

  • šianec, šanec -nca obyč. mn. m. hradba s priekopou, násyp, val: postaviť š-e

  • siať seje sejú nedok. dávať zrno al. semeno do pôdy: s. jačmeň, mak;
    strojové, ručné s-tie;

    ako kto seje, tak žne výsledok býva primeraný námahe;
    s. kúkoľ medzi pšenicu mariť dobré úsilie;
    kto seje vietor, žne búrku kto spôsobuje zlo, musí niesť aj následky

  • siatie -ia Ls.

    1. sejba: jesenné, jarné s., čas s-ia

    2. semeno, kt. sa seje

    3. hovor. siatina: ničiť burinu v s-í

  • siatina -y -tin často mn. ž. mladé vzídené obilie al. iný porast: riedke, slabé s-y

  • šiator -tra L -i mn. -e m. skladacie prístrešie z nepremokavej tkaniny: jarmočný, cigánsky š.;
    rozložiť š., bývať, predávať pod š-om;

  • šiatrik -a m. zdrob.

  • šiatrový príd.;

  • siaty príd. (obyč. v bot. názvoch) vypestovaný zo semena: mak s., ľan s.

  • šibač -a m. kto na Veľkonočný pondelok chodí šibať

  • šibačka -y -čiek ž.

    1. veľkonočný zvyk šibať dievčence šibákom

    2. šibák;

  • šibačkový príd. k 1

  • šibák -a m. (ozdobený) korbáč šibačov

  • šibal -a m. figliar, huncút; lapaj;

  • šibalka -y -liek ž.;

  • šibalský príd.: š. úsmev, kúsok, š-é oči;

    šibalsky prísl.: š. pozerať;

  • šibalstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. k šibal

    2. šibalský kúsok

  • šibať -e -ú -b/-aj! -úc/-ajúc nedok.

    1. udierať (ohybným) predmetom, šľahať, švihať: š. prútom;

    2. expr. hádzať (význ. 1), vrhať: š. blesky;
    š. očami po niekom a) prejavovať záujem b) ostro pozerať

    3. expr. klíčiť, rásť: tráva začala š., mládencom š-ú fúziky

    4. hovor. expr. bežať (význ. 1, 2), uháňať: vlak š-e dolinou

    expr. neos. š-e mu stráca rozum;

  • opak. šibávať -a;

  • šibenec -nca m. hovor. expr. figliar, šibal, huncút

  • šibenica -e -níc ž.

    1. (drevená) konštrukcia na výkon trestu smrti obesením: postaviť š-u, odvisnúť na š-i

    2. hovor. niečo podobné šibenici: š. na prášenie pokrovcov

    skončíš na š-i obesia ťa (obyč. vyhrážka);
    človek privykne aj na š-u na najhoršie;

  • šibenička -y -čiek ž. zdrob.

  • šibeničný príd.: š. stĺp;

  • šibi-ryby cit. sprevádza šibanie: š. mastné ryby ... šibačková riekanka

  • šibkať nedok. expr. zľahka šibať

  • šibko prísl.: š. liezť;

  • šibkosť -i ž.

  • šibký príd. expr. obratný (význ. 1), svižný, vrtký;

  • dok. šibnúť -e -ú -bol

    1. k 1 – 3

    2. expr. zahnúť (význ. 3), zbehnúť, skočiť: š. za roh, do hory;

  • šibnuto prísl.: š. hľadieť;

  • šibnutosť -i ž.

    II. šibnutý m. šibnutý človek

  • šibnutý

    I. príd. hovor. expr. duševne chorý, nenormálny;

  • šibovať nedok. hovor. posúvať: š. človeka hore-dole posielať sem a tam;
    š. spisy zdĺhavo vybavovať;
    š. vagóny posunovať

  • šibrinkovať nedok. hovor. expr. robiť krátke pohyby niečím (v blízkosti niečoho): š. rukami, nožom popod nos, pred nosom, okolo hlavy

  • šic cit. vyj. odháňanie (mačiek)

  • síce spoj. priraď.

    1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

    2. a síce, správ. a to

  • šichta -y šícht ž. hovor.

    1. pracovná zmena: nočná š.;
    ísť do š-y

    2. expr. ťažká práca, drina, lopota: to bola š.;

  • šichtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • šichtový príd.;

  • šička -y -čiek ž. žena, kt. šije, zošíva (obyč. v sériovej výr.)

  • sídelný príd.: s-é mesto

  • siderit -u m. miner. ruda bohatá na železo, ocieľok;

  • sideritový príd.: s-á žila

  • šidielko -a -lok, šidielce -a -lec s. zdrob.

  • sídlisko -a -lisk s.

    1. komplex obytných budov s občianskou vybavenosťou: panelové s.;
    bývať na s-u

    2. sídlo (význ. 1): praveké s., ľudské s-á;

  • sídliskový príd.: s. odpad

  • sídlišťan -a mn. -ia m. hovor. obyvateľ sídliska;

  • sídlišťanka -y -niek ž.

  • sídliť -i nedok.

    1. byť usadený, mať svoje sídla (o národe, kmeni): kmene s-iace za Karpatmi

    2. kniž. bývať, mať sídlo (o význ. osobnostiach, inštitúciách): prezident s-i v prezidentskom paláci

  • sídlo -a -del/-diel s.

    1. priestor, v kt. sa sídli, býva, sídlisko: staré s-a Slovanov

    2. miesto, kt. zaujíma význ. inštitúcia, osobnosť: reprezentačné s.;

  • šidlo -a -diel s.

    1. zahrotený kovový nástroj na robenie dierok (pri šití): obuvnícke š.

    2. krídlatý hmyz, zool. Aeschna

    expr. je ako, ani š. vrtký, neposedný;
    → vykľulo sa š. z vreca;

  • siedmačka -y -čiek ž.;

  • siedmacký príd.: s-é učebnice pre siedmakov

  • siedmak -a mn. -ci m. žiak 7. triedy, 7. ročníka;

  • siedmy čísl. rad. k 7: s. mesiac, s. pretekár, vstávať o s-ej (hodine);
    gram. s. pád inštrumentál

    byť, cítiť sa ako v s-om nebi veľmi šťastný;
    s-a veľmoc tlač

  • siedmykrát, siedmy raz neskl. čísl. rad. nás. prísl. k 7: s. sa zúčastniť na pretekoch

  • siemens [sím-] -u m. fyz. hlav. jednotka elektr. vodivosti v sústave SI, zn. S

  • sieň -e ž. sála: zasadacia, koncertná s.

  • siena [si-e-] -y ž. červenohnedé farbivo

  • sienko -a -nok, sience -a -nec s. zdrob. expr.

  • siesta -y siest ž. kniž. (krátky) popoludňajší oddych: pokojná s., tráviť s-u

  • šiestačka -y -čiek ž.;

  • šiestacký príd.

  • šiestak -a mn. -ci m. žiak 6. ročníka, 6. triedy;

  • šiesty čísl. rad. k 6: š. v poradí;
    gram. š. pád lokál

    š. zmysel intuícia;
    žart. kúpiť za päť prstov a š-u dlaň ukradnúť

  • šiestykrát, šiesty raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 6: š. získať titul

  • sieť -e ž.

    1. pletivo (z povrázkov) slúžiace na chytanie (rýb ap.), na ochranu, použ. v športe ap.: rybárska s., tenisová s.;
    chytať zver do s-e;
    s. proti hmyzu

    2. niečo rozvetvujúce sa, rozkladajúce sa na ploche: s. čiar, žiliek;
    železničná s., elektrická s.;
    anat. tepnová s.

    3. komplex účelne rozmiestnených inštitúcií, budov, zariadení v istom priestore: s. škôl, služieb;
    špionážna s., televízna s., počítačová s.

    4. komplex inštitútov, opatrení ap.: záchranná sociálna s.

    chytiť, lapiť niekoho do svojich s-í získať pre svoje zámery;

  • sietivo -a s.

    1. sieťové pletivo: ozdobné, drôtené s.

    2. fyziol. bielkovinová časť bunkového jadra: jadrové s.

  • sieťka -y -ťok ž.

    1. zdrob. k 1: s. na chytanie hmyzu, s. na vlasy

    2. hovor. sieťová taška, sieťovka;

  • sieťkovať nedok. sieťovať

  • sieťkový príd.

  • sietnica -e -nic ž. anat. vnútorný obal očnej gule;

  • sietnicový príd.

  • sieťovať nedok. robiť ručnú prácu na spôsob siete, sieťkovať: s-né pančuchy, s-ná výšivka

  • sieťovina -y -vín ž. sieťovaná tkanina, sietivo: drôtená s.;
    okno zastreté s-ou;

  • sieťovinový príd.

  • sieťovito, sieťovite prísl.

  • sieťovitý príd. podobný sieti: s-á tkanina;

  • sieťovka -y -viek ž. hovor. sieťová nákupná taška, sieťka

  • sieťový príd.

    1. k sieť: s-á hra, s-á anténa, s-é napätie

    2. urobený zo siete; opatrený sieťou: s-á ohrada, s-á postieľka;

  • sifón -u m.

    1. fľaša na prípravu sódovej vody

    2. hovor. sódová voda, sódovka

    3. tech. ohnutá rúra zabraňujúca vystupovaniu zápachu z potrubia, zápachový uzáver;

  • šifón -u m. bavlnené plátno na bielizeň;

  • sifónový príd.: s-á fľaša

  • šifónový príd.

  • šifra -y -fier ž.

    1. značka (písmeno, číslo) slúžiaca na utajenie správ

    2. skrátený podpis;

  • šifrovací príd. určený na šifrovanie: š. kľúč

  • šifrovane prísl.;

  • šifrovanosť -i ž.

  • šifrovaný príd. napísaný šiframi: š. telegram, š-á správa;

  • šifrovať nedok.

    1. prevádzať do šifier, písať v šifrách: š. správu

    2. i dok. podpisovať, podpísať šifrou: š. spisy

  • šifrový príd.

  • signál -u L -i mn. -y m.

    1. ustálený znak, ktorým sa podáva istá informácia: svetelný, zvukový, časový s., čakať na s.;

    2. odb. fyzikálny nositeľ informácie: televízny s.;
    rečový s.

    3. publ. zreteľné naznačenie niečoho, nepriamo vyslovený postoj, názor na niečo ap.: pozitívny s.;
    dostali sme s-y, že sa čosi chystá;

  • signalizácia -ie ž. signalizovanie: svetelná s.;

  • signalizačný príd.: s. prístroj, s-á píšťalka

  • signalizátor -a m. prístroj na odovzdávanie signálov: požiarny s.

  • signalizovať nedok.

    1. signálmi podávať informáciu: s. rukami, svetlom

    2. byť predzvesťou, ohlasovať, oznamovať: vietor s-je zmenu počasia;
    s. príchod

  • signálny, signálový príd.

    1. slúžiaci na signalizovanie: s-ový prístroj, s-ne svetlo;
    s-ny výtlačok prvý exemplár knihy, časopisu

    2. fyziol.: prvá s-ová sústava sústava reflexov vybavovaných konkrétnymi podnetmi;
    druhá s-ová sústava (u človeka) sústava nervových spojov, v kt. je zákl. podnetom slovo

  • signatár -a m.

    1. osoba, kt. podpísala zmluvu, vyhlásenie ap.

    2. dipl. zmluvná strana (v medzinár. vzťahoch);

  • signatársky príd.: s. štát

  • signatúra -y -túr ž.

    1. zn. knihy, predmetu ap. v knižnici, zbierke

    2. podpis umelca na výtvar. diele

  • signovať nedok. i dok. d(áv)ať značku na niečo; označovať, označiť podpisom: s. rukopis, s-ná maľba

  • sihliak -a m., siheľ -hle ž. mladý ihličnatý strom

  • sihlina -y -lín ž.

    1. mladý ihličnatý porast

    2. zamokrený pozemok;

  • sihlinka -y -niek ž. zdrob.

  • sihoť -e ž. krovím a trávou porastená zem okolo rieky: mokrá, trávnatá s.

  • šija -e ž.

    1. väz (význ. 1), tylo: mäsitá š.;
    konská š.;
    skloniť, zohnúť š-u i pren. podvoliť sa

    2. geogr. úzky pás pevniny spájajúci polostrov s pevninou al. dve pevniny;

  • šijací príd. určený na šitie: š. stroj, š-ia dielňa, š-ie potreby

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: vrátane, čavoj, smutny, drahy, trolejbus, februar, akumulátor, poleny, prudko, hrdina, sud, idu, tanier, lem, plot
Ekonomický slovník: , žlč, triáž, mlb, zsb, zge, q, ru, tv, sk, td, kg, zks, dms, zat
Slovník skratiek: dať, yyc, mpv, br, ofk, world wide web, abreviatúra, hgca, tirá, mw, tch, cftc, dc, eucolait, zhz
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV