Význam slova "obrã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;

obrábací príd. určený na obrábanie: o. stroj

obrábačka -y -čiek ž.

nedok. obrábať -a

obrábateľ -a mn. -ia m. kto obrába (pôdu);

obrábateľka -y -liek ž.

obracač -a m. stroj al. zariadenie na obracanie: o. sena, guľatiny;
o. hárkov

obracačka -y -čiek ž. lopatka (s mriežkou) na obracanie jedla pri jeho príprave

nedok. obracať -ia

// obrátiť sa

1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát

2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám;
všetky oči sa o-li na ňu;
vietor sa o-l

3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo;
všetko zlé sa na dobré o-i

4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu

● → karta sa o-la;
o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať;
o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného;

nedok. obracať sa

1. k 1 – 4

2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.

● → žalúdok sa mu o-ia;
o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností

obrad -u m. postup pri slávnostných úkonoch; liturg. úkon: svadobný, smútočný o.;
dom o-ov;
rímsky, byzantský o. rítus;

obradne prísl.: o. prijať niekoho;

obradníčka -y -čok ž.;

obradnícky príd.: o. oblek

obradník -a mn. -ci m. kto vykonáva (civilný) obrad: svadobný, pohrebný o.;

obradnosť -i ž.

obradný príd.

1. i obradový k obrad: o-é piesne;
o-á sieň

2. slávnostný, honosný: o-é privítanie;

obrana -y -rán ž.

1. obraňovanie, obránenie a ochrana pred (voj. ap.) útokom: o. proti nepriateľovi, protilietadlová o.;
o. štátu;
prejsť do o-y;
o. organizmu proti infekcii;
osobná o. (v šport. hre)

2. obraňujúci útvar (voj., šport. ap.): hrať v o-e

3. obraňujúci spis: o-y slovenského národa (v 18. stor.);

obranár -a m. kto niečo obraňuje obyč. s cieľom mať pritom prospech;

obranársky príd.: o. postoj, o. článok

obranca -u mn. -ovia m. kto obraňuje: o-ia ľudských práv;
pravý, ľavý o. (v šport. hre);

obrániť -i dok. bránením ochrániť (pred útokom, nebezpečenstvom ap.): o. vlasť pred nepriateľom;
o. svoju česť;

obrankyňa -e -kýň ž.

obranný príd.: o-é postavenie;
o-á látka;
o-é pásmo

nedok. obraňovať

obranyschopnosť -i ž.

obranyschopný príd. schopný (o)brániť sa: o. štát;

obrásť -rastie -rastú dok.

1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
dom o-ený viničom;

nedok. obrastať

obrat -u m.

1. obrátenie (význ. 2), otočenie: o. o 180 °;
urobiť o. na mieste

2. premena, zvrat, prevrat: o. v myslení;
politický o.

3. ekon. uskutočňovanie kolobehu prostriedkov: maloobchodný o., o. tovaru;
daň z o-u

4. (ustálený) jazykový zvrat; fráza: vtipný slovný o.

● o-om ruky hneď;

obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny;
o. mäso z kosti

2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň;
o. kosť

3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

obrátiť -i dok.

1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
o-ený postup

2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
o-ené očko, op. hladké;
o. niekoho na inú vieru

3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
o. reč na iné

□ o. pozornosť na niečo všimnúť si

● o. na posmech zosmiešniť;
o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
o. navnivoč zničiť;
o-ťme list! hovorme o inom!

obrátka -y -tok ž.

1. obrátenie okolo svojej osi, otáčka: zvýšiť o-y motora

2. miesto na obracanie: trojkoľajová o. električiek, vybudovať o-u

● na plné o-y naplno;
naberať na o-ach zrýchľovať sa

obrátkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu obrátok

obratne prísl.;

obratník -a m. geogr. rovnobežka vzdialená 23° 27′ južne al. severne od rovníka: o. Raka, o. Kozorožca

obratnosť -i ž.

obratný príd.

1. pohybovo šikovný, zručný; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. mládenec;
o. pohyb ruky

2. uplatňujúci v konaní bystrosť, múdrosť, pohotovosť ap.; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. obchodník;
o. čin;

obratom prísl. ihneď: prísť o.;
vrátiť o. (pošty) ihneď po prijatí zásielky

● urobiť niečo o. ruky a) náhle b) šikovne

obratový príd. k 3: o. fond, prostriedok

obraz -u m.

1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra;
zarámovať, zavesiť o.

2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere;
televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;

3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva;
o. biedy a skazy

4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete;
z plánov získal o stavbe dobrý o.;
lek. krvný o. rozbor zloženia krvi

5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och

6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele

● expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi;
byť v o-e orientovať sa v situácii;

obrazáreň -rne ž. galéria (význ. 1)

obrazec -zca m. plošné schematické znázornenie niečoho: geometrické o-e

obrázkový príd.: o. časopis;

obrazne prísl.;

obraznosť -i ž.

1. metaforickosť: o. výrazu

2. obrazotvornosť, predstavivosť: mať živú o.

obrazný príd. vyjadrený obrazom, metaforický: o-á reč;

obrázok -zka m.

1. zdrob. k 1, 3, 4

2. malý lit. útvar: satirický o.

● pekný ako o. veľmi;

obrazotvornosť -i ž.: mať silnú o. fantáziu, predstavivosť

obrazotvorný príd. majúci predstavivosť: o-á myseľ;

obrazovka -y -viek ž. elektronické zariadenie meniace telev. signál na obraz

obrazový príd.: o-á výstava, technika;
o-é spravodajstvo;
o-é poznávanie;

obrážtek -a m. zdrob. k 1

obrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre

2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;

nedok. obrúbavať -a

obrúbiť -i dok. dať na niečo obrubu; olemovať: šaty o. výšivkou;
ulica o-ená stromami;

obrúčka -y -čok ž.

1. zdrob. k 1: o. na kľúče

2. snubný prsteň: nosiť o-u, vymeniť si o-y

obrúsiť -i dok.

1. brúsením opracovať: o. súčiastky

2. brúsením odstrániť, zbrúsiť: o. drsný povrch;

obrúsok -ska, obruštek -a m.

1. zdrob. k obrus

2. obrúsok servítka

obrýknuť (koho), obrýknuť sa (na koho) -e -u -kol dok. expr. okríknuť, osopiť sa: hnevlivo o-l dieťa;
o-l ho, aby prestal;
o. sa na žiakov;

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

nedok. vyžobrávať -a

žobráča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s.

1. žobrajúce dieťa

2. expr. dieťa s teles. chybou al. chorľavé dieťa

žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

žobráčka -y -čok ž.;

žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa

● → vyjsť na ž-u palicu;

žobráctvo -a s.;

žobrák -a mn. -ci m.

1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.

2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;

3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;