Význam slova "niãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bránička -y -čiek ž. zdrob.

brániť² -i nedok. bránami kypriť pôdu: b. poorané pole

brániť¹ -i nedok.

1. chrániť, hájiť zbraňami, silou, slovami ap.: b. vlasť proti útokom;
b. si česť;
b. svoje záujmy;
b-i svoj názor pred všetkými

2. prekážať, nedovoľovať, zabraňovať: b. niekomu v činnosti;
presvedčenie mi v tom b-i;
rodičia im b-li vziať sa;
nič mu neb-i, aby ...

3. šport. hrať obrannú hru, zasahovať obranne

// brániť sa stavať sa na odpor a tým chrániť svoj život, bezpečnosť ap.; odporovať, vzpierať sa: hrdinsky sa b.;
b. sa zubami-nechtami;
b. sa dojatiu premáhať ho;
nechcel som to, – b-i sa chlapec

brošnička -y -čiek ž. zdrob.

čalúniť -i nedok. robiť čalúnenie

čerešnička -y -čiek, čerešienka -y -nok ž. zdrob.

chránič -a m. predmet na ochranu (pred nárazom, chladom ap.), chránidlo: ch. hlavy, uší, nôh, ch-e pre hokejistov

chrániť -i nedok. ochraňovať, brániť, hájiť: ch. verejné záujmy, ch. deti pred chorobami, ovocie proti škodcom;
zákonom ch-ená značka

● ch. niekoho (niečo) ako oko v hlave veľmi starostlivo;
ch. si svoju kožu seba;

cigániť -i nedok. hovor. klamať, luhať: prečo c-š?

// cigániť sa maznavo sa túliť k niekomu, líškať sa

diaľnicový, diaľničný príd.: d. úsek;
d-čná nálepka nálepka potvrdzujúca zaplatenie poplatku za používanie diaľnic

gániť -i nedok. pejor. zazerať, mračiť sa: g-ia na seba

knižnička -y -čiek ž. zdrob.

knižničný príd.: k. fond;

lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;

lúčničiarka -y -rok ž.;

lúčničiarsky príd.

nacigániť -i dok. hovor. narozprávať cigánstva: n-l o ňom, naňho kadečo

náušnička -y -čiek ž. zdrob.

nič

I. -čoho zám. vymedz. popiera jestvovanie, výskyt

1. veci; ani jedna, nijaká vec: neprispel ničím, v skrini nie je n., n. nechcem;
odchýlil dvere – n.

2. množstva niečoho, nijaké množstvo vecí al. deja: z n-ho dávať je ťažko;
pýtali sa ho, ale on n.

● akoby n. a) so zdaním, že sa nič vážne nedeje b) tváriac sa nevinne;
lepšie niečo ako n.;
n. po n., pre n., za n. bezdôvodne;
(len tak) mne n., tebe n. a) bezdôvodne b) nenazdajky;
z ničoho n. zrazu;
n. to (zato), zato n., to n. nič (zlé, vážne) sa nestalo;
všetko alebo n.;
za n. nemať niekoho nevážiť si;
(robiť) všetko a n. všeličo, iba nie (to) potrebné;
to nestojí za n.;
ani za n., za n. na svete rozhodne nie;
→ ja n., ja muzikant;
n. nepadá (samo) z neba, do lona všetko si treba zaslúžiť (prácou)

II. neskl. s. hovor. malicherná vec, bezvýznamná osoba, nula: dostal veľké n.;
pejor. mne je on n.

III. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: n. sa ty neboj

ničí zám. vymedz. popiera jestvovanie vlastníka al. pôvodcu, nepatriaci nikomu: majetok nebude n.

ničiť nedok.

1. spôsobovať skazu, poškodzovať, kaziť, nivočiť; pustošiť: n. knihy, šatstvo, n. si zdravie

2. zabíjať, hubiť, zneškodňovať: n. škodcov, hmyz;
zbrane hromadného n-enia

ničiteľ -a mn. -ia m. kto niečo ničí: n. prírody;

ničiteľka -y -liek ž.;

ničiteľský príd.

ničivo prísl.;

ničivosť -i ž.

ničivý príd. kt. ničí, zhubný, skazonosný: n-é zemetrasenie;

ničomne prísl.: n. zradiť;

ničomnica -e -níc ž.;

ničomnícky príd.

ničomník -a mn. -ci m. pejor. ničomný človek, naničhodník, podliak: n. ničomný! nadávka;

ničomnosť -i ž.

1. iba jedn. k ničomný

2. ničomný, podlý čin

ničomný príd. naničhodný, zlý, nízky, podlý: n. človek;

ničota -y ž.

1. bezvýznamnosť, bezcennosť, malosť: pocit vlastnej n-y, n. záujmov

2. prázdnota, nebytie: útek do n-y, omdlel a klesal do n-y;

ničotne prísl.;

ničotnosť -i ž.

ničotný príd. k 1: n-é veci, záujmy;

niťovka -y obyč. mn. niťovky -viek ž. veľmi tenké rezance (do polievky)

niťový, nitený príd.: n. tovar;
n-é rukavice z nití;

niže

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta

2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky

II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.

III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov

nižný príd. dolný, op. vyšný: n. koniec dediny

nožničky -čiek ž. pomn. zdrob.: manikúrové n.

obrániť -i dok. bránením ochrániť (pred útokom, nebezpečenstvom ap.): o. vlasť pred nepriateľom;
o. svoju česť;

ochrániť -i dok. poskytnúť ochranu: o. deti pred úrazom, o. sa pred dažďom, o. niekoho od zlého vplyvu;

ocigániť -i dok. hovor. oklamať: nedať sa o.

odhlučniť dok. zbaviť hlučnosti: o. pracovisko

odstrániť -i dok.

1. dať preč, odložiť, odpratať: o. obväz, smeti, o. zbytočné konáre

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať, zlikvidovať: o. nápis, zdroj nákazy;
o. krivdu, nedostatky napraviť;
o. problémy, prekážky

3. zbaviť sa (niekoho nepohodlného) prepustením, násilím ap.: o. niekoho z funkcie, o. soka;

odtučniť dok. zbaviť tučnoty: o-ené mlieko;

odvzdušniť dok. zbaviť (neželateľného) vzduchu: o. brzdy, o-ený radiátor;

prebrániť -i dok.

1. prejsť bránami po niečom: p. pôdu

2. znova pobrániť

prevzdušniť dok. odb.

1. nasýtiť vzduchom: p. pôdu

2. urobiť vzdušnejším, preriediť: p. korunu stromu

priedušnička -y -čiek ž. anat. drobná vetva priedušky

ražniči neskl. s. kuch. kúsky mäsa opečené (na ražni) spolu so slaninou, cibuľou ap.

rečniť nedok.

1. prednášať prejav, mať, držať reč: r. na politickom zhromaždení

2. expr. plano, prázdno hovoriť, tárať: ner-i toľko;

roznežniť dok. nežne naladiť, urobiť nežným: spomienky na mladosť ju r-li;

rozrečniť sa dok.

1. dať sa do rečnenia: rečník sa so zápalom r-l

2. expr. rozhovoriť sa, rozvravieť sa (zoširoka): r-l sa o hudbe;
čo ste sa tak r-li?

rozvášniť -i dok. vyvolať, vzbudiť vášeň: hudba, streľba r-la dav;

rozvoľniť dok. text.: r. (lisovanú) bavlnu rozdeliť ju na chumáčiky;

sfunkčniť dok. urobiť funkčným, fungujúcim: s. spojenie;

soľnička -y -čiek ž. nádob(k)a na soľ: drevená s., vysýpať soľ zo s-y

spružniť dok. urobiť pružnejším, pružným: s. výrobu;

stotožniť dok. urobiť totožným: s. (si) predstavu so skutočnosťou;

strániť sa -i nedok. vyhýbať sa, bočiť, obchádzať: s. sa ľudí, s-ia sa ho pre jeho správanie

strážnička -y -čiek ž.

tônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

tôniť -i nedok. tieniť: t-iaci strom

tróniť -i nedok.

1. kniž. vládnuť (význ. 1), panovať;

2. hovor. expr. vypínať sa (význ. 3), vyčnievať: nad okolím t-i Kriváň dominuje

ubrániť -i dok. obrániť, ochrániť: u. pevnosť, u. národnú slobodu

// ubrániť sa

1. odolať, obrániť sa, ochrániť sa: mesto sa u-lo, u. sa útočníkovi, u. sa (proti) presile

2. zabrániť niečomu, zamedziť niečo: nemohol sa u. dojmu, že ...

uchrániť -i dok. chránením zachovať, ochrániť, ubrániť: u. majetok pred skazou, u. dieťa pred chorobou, u. rodinu od nešťastia

// uchrániť sa ochrániť sa, ubrániť sa

umožniť dok. dať možnosť, urobiť možným: u. pracovníkovi odborný rast;
kozmonautika u-í lepšie poznávať vesmír;

uskutočniť dok. urobiť skutkom, skutočnosťou, splniť, realizovať: u. plán, myšlienku, požiadavky;
čo si zaumieni, to aj u-í

□ u. reformu zreformovať;

usúvzťažniť dok. odb. uviesť do vzájomného vzťahu: u. pojmy;

uvoľniť dok.

1. zbaviť obmedzenia (v pohybe ap.), vyslobodiť: u. si prsty zo zovretia;
u. cesty (od snehu)

2. povoliť niečo obopínajúce ap.: u. si golier;
u. koňom uzdu popustiť

3. zbaviť súdržnosti (niečo pevne spojené): u. skrutku, dosku v ohrade, u. zeminu odstrelom

4. uprázdniť niečo obsadené, zaujaté: u. miesto starším, u. priechod, u. byt

5. zbaviť (prac.) povinností: u. pracovníka (pre vyšší orgán), u. žiaka z vyučovania, u. nominovaného hráča

6. poskytnúť (niečo viazané): u. prostriedky na výstavbu

7. zbaviť napätosti, povoliť: u. svaly, u. struny

8. zmierniť intenzitu niečoho, povoliť: u. tlak, zovretie

9. urobiť menej záväzným, prísnym: u. disciplínu, manželské vzťahy;

vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

vyčalúniť -i dok. čalúnením obložiť: v. dvere, nábytok

vychrániť -i dok. vyhrnúť (význ. 1), vyhrabať, vyškrabať: v. krm zo záčinu, lyžicou v. zvyšky z hrnca

zabrániť² -i dok. bránami skypriť: z. pole

zabrániť¹ -i dok. nedovoliť uskutočniť al. pokračovať, zamedziť: z. stratám;
nič mu v tom nez-i;
z. škandálu znemožniť, prekaziť;

zachrániť -i dok.

1. zabrániť smrti, zničeniu: z. raneného, z. úrodu;
z. si život

2. odvrátiť od niekoho niečo zlé, uchrániť: z. otca pred úpadkom, z. ľudstvo pred fašizmom;
z. situáciu vynájsť sa;

zacigániť -i dok. hovor. zaklamať, zaluhať: z-l, že o tom nevie

zagániť -i dok. hovor. expr. zazrieť (význ. 2): nenávistne z-l

zatôniť -i dok. zatieniť (význ. 1, 2): mrak z-l slnko;
z. si rukou tvár zacloniť si

zavzdušniť dok. vyplniť vzduchom: z. potrubie;

znefunkčniť dok. urobiť nefunkčným, spôsobiť nefunkčnosť: z. odbory, výkonnú moc, z-ená vláda;

znemožniť dok.

1. urobiť nemožným, prekaziť: z. protivníkovi plány, z. si ďalší postup

2. expr. urobiť spoločensky nemožným: z-lo ho to v očiach iných;

znezreteľniť dok. urobiť nezreteľnejším, nezreteľným, znejasniť: z. tok peňazí;

zosmiešniť -i dok. urobiť smiešnym, vyviesť na posmech, vysmiať: z-l ho pred všetkými;

zostručniť dok. urobiť stručnejším, stručným: z. formuláciu, výklad;

zvečniť dok. umelecky, fotograficky ap. zachytiť, zobraziť a tým zachovať na dlhý čas: z. krásu ženy;
v románe, na plátne z-l históriu nášho národa;
z-ený na fotografii;

zviditeľniť dok.

1. urobiť viditeľnejším, viditeľným: z. tvary, z. písmo

2. publ. spôsobiť, aby sa niečo stalo viditeľným, známym: z. svoju prácu, z. Slovensko;

zvláčniť -i dok. urobiť vláčnym, zjemniť: krém z-i pokožku;

zvoľniť dok. zmenšiť rýchlosť, spomaliť: z. tempo, krok, chod motora;