Význam slova "my" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

my G, A, L nás D nám I nami zám. osob. 1. os. mn.

1. označ. skupinu, ktorú tvorí hovoriaci a jedna al. viac osôb: poď s nami, so mnou a otcom;
dajte nám vedieť;
my s bratom ja a brat;
u nás na Slovensku

2. označ. ľudí všeobecne al. istý kolektív; všetci, každý z nás: musí nám (všetkým) záležať na poriadku;
my žiaci 4. triedy...

3. naznač. citovú, osobnú zainteresovanosť hovoriaceho: ako nám pokus potvrdzuje, ... teraz nám zahrá obľúbená skupina;
hovor. ako nám ide robota? vám, ti

4. zastupuje zám. ja a) v odb. a publ. textoch (plurál skromnosti): záver, ku ktorému sme došli my b) v min. v prejavoch panovníkov (majestátny plurál): my, kráľ uhorský

● nech to ostane medzi nami nevyzradené;
expr. po nás → potopa

mycí, správ. umývací

mydielko -a -lok s. zdrob.

mydlina -y -lín ž. obyč. mn. (spenený) mydlový roztok; mydlová pena: na tvári mu ostala m.;
namočiť bielizeň do m-ín

mydliť nedok. natierať mydlom: m. špinavé šaty, m. si ruky, m. sa pred holením

● expr. m. niekomu hlavu hrešiť ho

mydlo -a -diel s. prostriedok na uvoľňovanie špiny pri umývaní a praní: toaletné m., m. na pranie;
umývať sa m-om;

mydlovnička -y -čiek ž. mištička al. puzdro na mydlo

mydlový príd.: m. prášok, m-á pena, bublina;

myk cit. naznač. prudký pohyb, myknutie: m. s ním do vody

mykaný príd. text. upravený mykaním: m-á priadza mäkká, huňatá

mykať nedok.

1. (opakovane) prudko a krátko ťahať, potrhávať, šklbať: m. plecami, m. hlavu;
m. niekoho za ruku;
neos. m-á mu bradou

2. text. spracúvať (kúdeľ) na rovnomerné vlákna: m-nie bavlny;

dok. myknúť -e -ú -kol expr.

1. trocha ho to m-lo zarazilo, naľakalo

2. ujsť: m. za roh

// mykať sa robiť prudké a krátke pohyby, šklbať sa, trhať sa: svaly na tvári sa mu m-li;
nem-aj sa!

dok. myknúť sa

mykológ -a mn. -ovia m. odborník v mykológii;

mykológia -ie ž. veda o hubách;

mykologička -y -čiek ž.;

mykologický príd.: m-á poradňa

myksovať, myksľovať nedok. hovor. expr. mykať, potrhávať, šklbať: m. niekoho za rukáv, m. spáčom

mýliť -i -ľ! nedok.

1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní);
m-i ho výpoveď svedka

2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie

// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l;
m. sa vo výpočtoch

// mýliť si omylom si zamieňať, pliesť si: m. si ľudí

mýlka -y -lok ž. omyl, chyba: bola to osudná, nepríjemná m.

mylne prísl.: m. usudzovať;

mylnosť -i ž.

mylný príd. nezodpovedajúci pravde, nepravdivý, chybný, pomýlený: m-é tvrdenie, m. názor, m-á predstava;

myokard -u m. anat. srdcový sval: infarkt m-u

myóm -u m. lek. nezhubný nádor

myostimulátor -a m. lek. rehabilitačný prístroj na povzbudzovanie činnosti ochabnutého svalstva

myrha -y ž. voňavá živica niekt. orientálnych stromov (jeden z darov, kt. mudrci priniesli narodenému Ježišovi)

myriada -y -iád ž. kniž. desaťtisíc;
obyč. pren. nesčíselné množstvo: m-y hviezd

myrta -y mýrt ž. stredomorský vždyzelený ker, bot. Myrtus;

myrtový príd.: m. veniec

mys -u m. výbežok pevniny do mora: M. dobrej nádeje

myš -i ž.

1. malý hlodavec robiaci škodu najmä v domoch a na poliach, zool. Mus

2. inform. obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču, pohybujúci sa po tvrdej podložke a zabezpečujúci vstup informácií

● expr.: mokrý, zmoknutý, spotený ako m. veľmi;
chudobný ako (kostolná) m. celkom;
je ich ako m-í veľa;
hrať sa s niekým ako mačka s m-ou zahrávať sa;
spí ako m. na vreci čujne;

myšacina, myšina -y ž. myšací zápach

myšacinec -nca m. myšací trus

myseľ -sle/-sli ž.

1. myslenie, vedomie; intelekt: bystrá, sústredená m.;
zamestnáva, vzrušuje to jeho m.

2. zmýšľanie, presvedčenie: jednota m-í;
je mu to proti m-i

3. duš. stav, nálada: mať veselú m.;
(ne) klesať na m-i

□ mať niečo na m-i, mať m. na niečo myslieť na niečo

● prišlo mu na m., prebehlo mu m-ou pomyslel si, spomenul si;
ani m.! nie!;
zíde z očí, zíde z m-e;
→ klesať na m-i;
veselá m. – pol zdravia

myší, myšací príd.: má m-ie zuby drobné a ostré;
myší chvost, bot. rebríček Achillea;
myší chvostík, bot. chvostík Myosurus;

● expr. schoval by sa i do m-cej diery hanbí sa, bojí sa;

myšiak -a mn. N a A -y m.

1. dravý vták živiaci sa myšami, kaňa, zool. Buteo

2. rozpráv. myší samec

myška -y -šiek, myšička -y -čiek ž. zdrob.

myšlienka -y -nok ž.

1. obsah, výsledok myslenia: mať smutné, bočné m-y;
hlavou mu preletela m.;
vyjadriť m-u vetou, jazykom

2. iba mn. myslenie, premýšľanie: zahĺbiť sa do m-ok, pretrhnúť niť m-ok

3. myslená predstava o niečom, idea, nápad; plán, úmysel: to je výborná m.;
prísť na originálnu m-u;
uskutočniť svoju m-u

4. idea, presvedčenie, zásada: m. samostatnosti;
hlásať revolučné m-y

5. obsahové zacielenie umel. al. ved. diela, idea, námet, téma: hlavná m. románu, filmu;

myšlienkovo, myšlienkove prísl.: m. bohaté dielo

myšlienkový príd.: m. proces, m-á náplň;

myslieť -í -ia nedok.

1. rozumom postihovať skutočnosť a rozlič. vzťahy v nej, robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov, uvažovať, premýšľať: logicky m.;
m-iaca bytosť človek;
mať presné, popletené m-nie;
m-ená čiara jestvujúca v predstave;
hovor. m-í mu to (dobre)

2. mať na mysli, na zreteli, pamätať; rozumieť: m. na deti, na budúcnosť;
koho, čo tým m-š?

3. mať v úmysle, zamýšľať, chcieť: m-í už na odplatu;
m-m to s vami dobre;
ako m-š

4. i myslieť si mať mienku, názor, zmýšľať, usudzovať, mieniť: čo si o veci m-š? nem-m, že je to správne

5. i myslieť si mať dojem, domnievať sa, nazdávať sa, mieniť: m. si o sebe priveľa namýšľať si;
m-m (si), že sa vrátim skoro

6. myslím vo funkcii čast. hádam, tuším, vari: toto je, m., moja posledná príležitosť

● m. si svoje mať vlastný (iný) názor

mysliteľ -a mn. -ia m. kto hlboko a tvorivo premýšľa o dôležitých (najmä filoz.) otázkach, filozof;

mysliteľka -y -liek ž.;

mysliteľný príd. kt. sa dá predstaviť, možný: to je ťažko m-é, to nie je m-é;
jedine m. dôvod

mysliteľský príd.: m. typ človeka;

mysliteľsky prísl.;

mysliteľstvo -a s.

mystériový príd.

mysteriózny príd. kniž. tajomný, záhadný, mystický

mystérium -ria D a L -iu s.

1. kniž. veľké tajomstvo, záhada: m. života, smrti

2. náb. pravda poznávaná z Božieho zjavenia, nie prirodzeným rozumom, tajomstvo

3. lit. stredoveká duchovná hra;

mysticizmus -mu m. učenie a prax týkajúce sa prepiatej mystiky (význ. 1): upadnúť do m-u

mystička -y -čiek ž.;

mystický príd.: m-á viera;
m-á sila tajomná;

mysticky prísl.

mystik -a mn. -ci m. kto sa venuje mystike;

mystika -y ž.

1. prežívanie priameho kontaktu s nadzmyslovým svetom, s Bohom; príslušné učenie: budhistická m., kresťanská m.

2. tajuplnosť, tajomnosť, záhadnosť: m. smrti, m. čísel;

mýtickosť -i ž.

mýtický príd.: m. svet, hrdina;

mýtizovať nedok. utvárať mýtus okolo niečoho: m. hrdinu v románe, m-nie dejín

mýtny príd.: m. poplatok

mýto -a mýt s.

1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.

2. miesto, kde sa vyberá tento poplatok;

mytológia -ie ž.

1. súhrn mýtov, bájoslovie: antická m.

2. veda o mýtoch;

mytologický príd.: m. výjav;
m. výskum

mýtus -tu m.

1. tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta, o prír. javoch, bohoch, hrdinoch ap., báj: pohanské, africké mýty

2. expr. výmysel podávaný ako pravda: mýty o neomylnosti niekoho;
osobnosť opradená m-om;

neznámy

I. príd. o kt. sa nič nevie, nepoznaný: n. páchateľ, pôvod;
u nás je n.;
→ hrob N-ho bojovníka, vojaka

II. neznámy m. neznámy človek;

prešmyčka -y -čiek ž. hádanka založená na premiestňovaní hlások

svetoznámy príd. známy na celom svete, veľmi slávny, preslávený: s. spisovateľ, s-e kúpele

známy

I. príd.

1. ktorého pozná široká verejnosť, o kt. sa vie: z-a osobnosť, z. umelec, športovec, široko-ďaleko z. odborník;
expr. to je z-a figúra

2. kt. má človek vo vedomí z osob. styku, skúsenosti: z-a tvár, z-e veci, miesta;
je (všeobecne) z-e, že ... vie sa

3. kt. sa osobne pozná s niekým: nie som s ním z.

II. známy m. osobne známy človek: stretnúť z-ho, sú starí z-i;