Význam slova "lú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lupa -y lúp ž. zväčšovacie sklo: čítať s l-ou

lupáčik -a m. pečivo z mastného cesta: sladké l-y

lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;

lúpačkový príd.: l-á radlica

lúpaný príd. zbavený vrchnej vrstvy, kôry, obalu ap.: l. hrach

lúpareň -rne ž. dielňa, závod na úpravu lúpaním: l. strukovín, ryže, dreva

lúpať² -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene

lúpať¹ -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach

2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu

// lúpať sa

1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e

2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e

lupeň -a m.

1. okvetný lístok: l-e ruží

2. tenký lupeňovitý útvar: bot. l-e húb;

lupeňovito prísl.

lupeňovitý príd. majúci lupene al. ich tvar;

lupeňový príd.;

lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;

lúpežiť nedok. dopúšťať sa lúpeže, zbíjať

lúpežne prísl.

lúpežnícky príd. i prísl.;

lúpežníctvo -a s.

lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;

lúpežný príd.: l-á vražda;
l-á výprava;

lupič -a m. kto lúpi: maskovaný l.;

lupička -y -čiek ž.;

lupičský príd.: l-á banda;

lupičstvo -a s.

lupienka -y -nok ž. tech. druh úzkej, jemnej pílky;

lupienkový¹ príd.

lupienkový² príd.: l-á pílka

lupienok -nka m. zdrob.: zemiakové l-y pochúťka zo zemiakových krúžaliek;

lupina -y obyč. mn. lupiny -pín ž. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa obyč. z hlavy, šupiny: l-y vo vlasoch, padajú mu l-y

lúpiť -i nedok. okrádať s použitím násilia; páchať lúpež, zbíjať: bandy l-li na cestách

lupkať nedok. expr.

1. pukať, plieskať: papuče l-jú, l. bičom

2. rýchlo pohybovať mihalnicami, žmurkať: l. očami

lupnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vydať pukavý, plieskavý zvuk: udrel, len tak l-lo;
neos. l-lo mu v krížoch

2. udrieť, ťapnúť: l. niekoho, niekomu po chrbte

lurex -u m. obch. názov text. syntetického vlákna s kovovou niťou; tkanina z neho;

lurexový príd.

lusk¹ cit. napodobňuje zvuk vznikajúci pri lusknutí

lusk², správ. struk

luskáč -a m. náčinie (obyč. kliešte) na lúskanie orechov;

luskáčik -a m. zdrob.

lúskať -a nedok.

1. tlakom vylupovať plod, obyč. z tvrdého obalu: l. orechy, jadierka

2. vydávať pukavý, praskavý zvuk (prstami): l. prstami;

dok. k 2 lusknúť -e -ú -kol

luštenina, správ. strukovina

luster -tra L -i mn. -e m. visiace ozdobné osvetľovacie teleso: trojramenný l.;

opak. lúštievať -a

lúštiť -i -šť/-i! nedok.

1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu

2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku;

lúštiteľ -a mn. -ia m. kto niečo lúšti: l. krížoviek;

lúštiteľka -y -liek ž.;

lúštiteľský príd.

lustrácia -ie ž.

1. práv. vypisovanie údajov z pozemkových al. iných ver. kníh

2. preverovanie osôb po r. 1989 podľa údajov z registra spolupracovníkov býv. Štátnej bezpečnosti; výsledok takéhoto preverovania: l. ministrov, vysokých funkcionárov; l. bola negatívna;

lustračný príd.: l. zákon

lustrový príd.

luterán -a m. hovor. evanjelik augsburského vyznania;

luteranizmus -mu m. náb. učenie vychádzajúce z reformačných princípov Martina Luthera

luteránka -y -nok ž.;

luteránsky príd. i prísl.: l. kostol;

luteránstvo -a s. luteránska viera

lutna -y -tien ž. starý strunový hud. nástroj

ľúto vetná prísl. v neos. vetách je, prišlo mu ľ.

1. ľutuje niekoho, súcití s niekým: je mu ľ. chorého otca

2. mrzí, trápi ho: prišlo mu ľ., že odíde;
je mi (veľmi) ľ. (veľmi) ľutujem (ospravedlnenie)

3. je mu clivo, banuje: je mu ľ. za mladosťou

4. ľutuje (stratu, námahu ap.): je mu ľ. peňazí (na cestu), roboty

ľútosť -i ž.

1. súcit, sústrasť: vzbudzovať ľ.;
bez ľ-i nemilosrdne

2. duš. bolesť, žiaľ: ľ. nad stratou priateľa, za priateľom

□ mať ľ. (s chorým ap.) ľutovať (chorého ap.)

ľútostiť -sť/-i! nedok.

1. mať, prejavovať súcit: ľ. nad nešťastím iných

2. žialiť, banovať: ľ. nad stratou, ľ. za priateľom

ľútostivo prísl.

ľútostivý príd.

1. kt. ľahko podlieha ľútosti; svedčiaci o tom: ľ. človek;
ľ. pohľad súcitný

2. vyjadrujúci ľútosť, žalostný: ľ. plač;

ľutovať nedok.

1. pociťovať, prejavovať súcit: ľ. chorého

2. mrzieť sa, trápiť sa pre niečo, banovať, želieť: ľ. svoj čin;
ľ-je, že nemôže prísť;
(veľmi) ľ-m je mi (veľmi) ľúto (ospravedlnenie)

3. hovor. nechcieť stratiť al. vynaložiť niečo: neľ-l námahu, ľ. peniaze (na cestu)

ľúty príd. kniž.

1. divý, zúrivý: ľ-a zver

2. krutý, neľútostný: ľ. vrah, nepriateľ

lutz [luc] -a m. hovor. skok pri krasokorčuľovaní pomenovaný podľa A. Lutza, Lutzov skok: skočiť l., l-a

lux -u m. fyz. hlav. jednotka osvetlenia v sústave SI, zn. lx

luxovať nedok. hovor. vysávať (vysávačom): l. koberec

luxus -u m. prepych: žiť v l-e

● to je preňho l. nemôže si to dovoliť;

luxusne prísl.: l. zariadený byt

luxusný príd.: l. hotel, tovar;

luza -y ž. pejor. deklasované zložky spoločnosti; zberba

lužickosrbský príd. týkajúci sa Lužických Srbov: l. jazyk

admirál -a m. veliteľ vojnového loďstva

aerosól [a-ero-] -u L -e mn. -y m. odb. tuhá al. kvapalná látka s vysokým stupňom rozptýlenia použ. na postrekovanie;

apríl -a L -i m. 4. mesiac v roku;

areál -u L -i mn. -y m.

1. vymedzená časť územia, pozemky so stavbami: a. výstaviska

2. oblasť výskytu (rastlín, živočíchov, spoloč. javu)

arzenál -u L -i mn. -y m. sklad zbraní, zbrojnica;

asociál -a m. hovor. asociálny človek; príživník

bengál -u L -i mn. -y m. hovor.

1. bengálsky oheň

2. expr. výtržnosť, hurhaj; poplach: to bude b.

□ robiť b. vyčíňať

bengálčina -y ž. bengálsky jazyk

ceremoniál -u L -i mn. -y m. súbor pravidiel a formalít pri slávnostných príležitostiach v istom spoloč. prostredí: otvárací, uvítací c., pohrebný c.

chorál -u L -i mn. -y m.

1. liturg., obyč. jednohlasný zborový spev v kresť. cirkvách

2. slávnostná zborová pieseň: smútočný ch.

3. inštrumentálna skladba v štýle chorálu: Bachove ch-y pre organ;

článkonožce -ov A -e m. mn. zool. kmeň nižších živočíchov s článkovanými nohami, Arthropoda

článkovaný príd.

1. členený na články: č-é telo, steblo

2. fon. artikulovaný: č-á reč

článok -nku m.

1. súčasť celku, časť, diel: č. reťaze ohnivo;
č-y prstov;
steblo sa skladá z č-ov;
základný č. nášho hospodárstva

2. oddiel dôležitého textu: č. stanov, zákona, zmluvy

3. podstatná časť náb. učenia: č. viery

4. kratší pís. lit. útvar s polit., odb., umel. a i. tematikou: úvodný, redakčný č.

5. predmet spotrebnej povahy al. určený na obchod, výmenu: spotrebné, priemyselné, potravinové č-y

6. fyz. zdroj elektr. napätia vyvolaného chem. al. elektromagnetickými procesmi: elektrický, galvanický č., suchý č.

cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e

● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha;

cólštok -a/-u m. hovor. drevený skladací meter

diferenciál -u L -i mn. -y m.

1. prevodný mechanizmus na vyrovnávanie rozlič. rýchlosti hnacích kolies

2. d. funkcie pojem mat. analýzy umožňujúci vyjadriť rozdiel funkcie približne lineárne;

dipól -u m. elektrotech. smerová anténa na prijímanie a vysielanie ultrakrátkych vĺn

došlý príd. admin. kt. došiel, dôjdený, prijatý: d-á pošta

duál -u L -i mn. -y m. gram. v niekt. jazykoch 1 z členov kategórie čísla na vyjadrenie 2 vecí (v protiklade k singuláru a plurálu), dvojné číslo: tvar dvoma je pozostatok starého d-u;

ementál -u L -i mn. -y m. hovor. ementálsky syr

feudál -a m. za feud. príslušník vládnucej triedy, vlastník léna

fiškál -a m. hovor. expr. právnik, advokát;

fiškálčina -y ž. hovor. expr. prefíkanosť, špekulantstvo

fotočlánok -nku m. fyz. fotoelektrický článok

futrál -a L -i mn. -y m. hovor. ochranný obal; puzdro: vložiť príbor do f-a;

gél -u m. odb. látka, v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že navzájom tvoria spojitú (sieťovú) štruktúru;

generál -a m. u nás príslušník skupiny najvyšších dôstojníkov: g-ov vymenúva prezident republiky

● byť, vystupovať ako g. byť energický al. panovačný;

globál -u L -e mn. -y m. admin. celkový súhrn položiek (napr. hosp. plánu): posudzovať veci v g-e

gól -u m. umiestnenie lopty al. puku do brány ap. pri niekt. šport. hrách: dať, dostať g.;
g. do → šatne

● to je g. to je niečo nečakané, prekvapujúce;
g. do vlastnej bránky vlastná ujma;

homosexuál -a m. homosexuálny človek, op. heterosexuál

ideál -u L -i mn. -y m.

1. predstava o dokonalej podobe niečoho ako cieľ (snaženia): mravný, spoločenský, životný i.;
stratiť i-y

2. dokonalá podoba vyhovujúca predstavám, vzor: stelesňovať i., byť i-om muža

3. predmet túžob: táto dievčina je jeho i-om

íl -u m. nepriepustná hornina zložená z jemných častíc;

inštrumentál -u L -i mn. -y m. gram. 7. pád (v skloňovaní);

integrál -u L -i mn. -y m. mat. jeden zo zákl. pojmov mat. analýzy

intelektuál -a m. človek s vyšším vzdelaním a rozumovými schopnosťami (obyč. pracujúci duševne), vzdelanec;

júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;

kanál -a/-u L -i mn. -y/-e m.

1. potrubie na odvádzanie odpadových al. iných vôd; zamrežovaný otvor doň: odpadový k. stoka;
pouličný k.

2. umelý vodný tok: zavlažovací k.

3. (umelá) vodná cesta spájajúca rieky al. moria: plavebný k.;
k. Dunaj-Mohan-Rýn

4. potrubie ap. na odvádzanie al. privádzanie plynov ap.; čo pripomína toto zariadenie: vzdušný, parný k.;
miechový k.

5. kmitočtové pásmo sprostredkujúce diaľkový prenos: televízny k.

6. sústava prostriedkov a prostredí na prenos signálu: informačný k.;

kanálik, kanálček -a m. zdrob.

kancionál -a L -i mn. -y m. zbierka duchovných piesní;

kapitál -u L -i mn. -y m.

1. všetky materiálne predpoklady výroby; súhrn celého majetkového a peňaž. bohatstva štátu: priemyselný, bankový, finančný, zahraničný k.

2. ekon. hodnota, kt. je schopná prinášať výnos

3. väčšie nazhromaždenie majetku al. peňaž. hotovosti, bohatstvo: mať odložený k.

● vytĺcť zo všetkého k. vedieť všetko využiť;

kaprál -a m. zastar. desiatnik: expr. rozkazuje ako k. prísne, panovačne;

kardinál -a m. vys. cirk. hodnostár, člen pápežského poradného zboru;

opak. kašlávať, kašliavať -a

kastról -a m. rajnica;

klerikál -a m. prívrženec klerikalizmu;

kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

● expr.: je ako k. v plote sám, opustený;
ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

komunál -u L -e m. hovor. (prv) komunálny podnik: pracovať v k-e

kondicionál -u L -i mn. -y m. gram. podmieňovací spôsob slovesa (napr. bol by som to urobil, keby som to bol vedel);

kriminál -u/-a L -i mn. -y m. hovor. väzenie, väznica, žalár: sedieť v k-i

● expr. to smrdí k-om za to je väzenie