Význam slova "liž" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lízadlo -a -diel s. miesto na lízanie soli (pre zvieratá): soľné l.

lizák -a m. expr.

1. hovor. jazyk (dobytka, zveri)

2. expr. rozmazaná škvrna: l-y v zošite

lízanka -y -niek ž. cukrík na drievku

lízať -že -žu -uc -uci nedok.

1. prechádzať jazykom po niečom, oblizovať: pes l-e pánovi ruku;
l. si rany (o zvieratách) i fraz. zotavovať sa z trápenia, porážky ap.;

2. jazykom z niečoho uberať, zlizovať, oblizovať: l. zmrzlinu, soľ

● expr.: l. päty niekomu podlizovať sa;
(holú) → labu l.;
l. med, smotanu užívať to najlepšie z niečoho;
cez → sklo med l.;

lízatko, správ. lízanka

lízing, pôv. pís. leasing -u m. ekon. zmluvný prenájom zariadení, realít a iných aktív na istý čas za poplatok (s neskorším odpredajom): vziať si auto na l.;

lízingový príd.: l-á spoločnosť

lizkať nedok. expr. lízať

dok. liznúť -e -ú -zol

1. k l: pes ho l-l po tvári

2. i liznúť si expr. ochutnať, upiť si: daj mi l.! l. si likéru

3. expr. udrieť, plesnúť: takú ti l-m!

// lízať sa expr. zotavovať sa z niečoho: l. sa z porážky

chúliť sa -i -ľ! nedok.

1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani

2. zahaľovať sa, zakrúcať sa: ch. sa do kabáta, do deky

chváliť -i -ľ! nedok.

1. vyslovovať chválu, uznanie, oceňovať, vychvaľovať: ch. žiaka, ch. dobrú prácu

2. náb. velebiť, oslavovať: ch. Boha

● nechváľ deň pred západom (slnka), pred večerom neprenáhli sa pri hodnotení;
každá → líška svoj chvost ch-i

// chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, úspechoch ap., vychvaľovať sa, vystatovať sa: ch. sa úspechmi;
rád sa ch-i

● dobré sa ch-i samo;
ch. dávida vracať

// chváliť si pochvaľovať si: ch. si nové auto

chýliť -i -ľ! nedok. skláňať, schyľovať, nahýnať, nakláňať: ch. hlavu

// chýliť sa

1. skláňať sa, schyľovať sa, nakláňať sa: konáre sa pod ťarchou ovocia ch-ia k zemi, slnko sa ch-i k západu

2. schyľovať sa (význ. 2): práca sa ch-i ku koncu;
neos. ch-i sa k večeru zvečerieva sa

dopáliť -i -ľ! dok. expr.

1. nahnevať, nazlostiť, najedovať: d. učiteľa

2. rýchlo, náhle prísť: otec d-l už na obed

// dopáliť sa nahnevať sa: na to sa starec d-l

grúliť -i -ľ! nedok. (o ošípanej) vydávať chrochtavý zvuk (od hladu): svine g-ia;

hôliť -i -ľ! nedok. lúpať (význ. 1, 2), šúpať, bieliť: h. jablko;
h. kožku

kosíliť -i -ľ! nedok. viazať na uzol, robiť slučku: k. povrázok

králičí príd.: k-ie kožky;
k-ia farma

krášliť -i nedok. robiť krajším, pekným, krásnym, skrášľovať, okrášľovať: k-iace prostriedky;
k. sa pred zrkadlom;
k. okolie

kvíliť -i -ľ! nedok. prenikavo, žalostne plakať, nariekať: k. nad hrobom, k. od bolesti;

kvôli

I. prísl. po vôli: (v tej veci) chce rodičom urobiť k.

II. predl. s D

1. vyj. prospech, účel: obetuje sa k. deťom;
k. úplnosti

2. správ. pre (v príčinnom význ.): k. dažďu zostal doma, správ. pre dážď zostal doma;
k. chorobe neprišiel, správ. pre chorobu neprišiel

lišací, líščí príd.: l. chvost, l-ie mláďa, l. kožuch;

lišaj¹ -a m. nenákazlivá kožná choroba, ekzém

lišaj² -a mn. N a A -e m. nočný motýľ s dlhým cuciakom, zool. Sphinx

lišajník -a m. výtrusová rastlina rastúca na skalách, v pôde a na kôre drevín;
bot. l-y Lichenes

lišiackosť -i ž.;

lišiacky príd. i prísl.: l. úsmev;

lišiactvo -a s.

lišiak -a mn. N a A -y m. samec líšky;

lišta -y líšt ž. odb. rozlične upravená úzka latka: dlážková, kovová l.;

líšťa -aťa mn. -atá/-ence -ťat/-teniec s. mláďa líšky

lištový príd.: l-é doštičky

máličko, máličičko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

máliť sa -i nedok. obyč. v 3. os. zdať sa málo, vidieť sa nedostačujúcim: suma sa mu m-i;
m-i sa mu stravy;
neos. m-i sa mu

mašlička -y -čiek ž. zdrob.: uviazať šnúrku na m-u

mušlička -y -čiek ž. zdrob.

mýliť -i -ľ! nedok.

1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní);
m-i ho výpoveď svedka

2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie

// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l;
m. sa vo výpočtoch

// mýliť si omylom si zamieňať, pliesť si: m. si ľudí

nachýliť -i -ľ! dok. trocha nakloniť, nahnúť: n. hlavu, stĺp;

napáliť -i -ľ! dok.

1. expr. nahnevať, nazlostiť, najedovať: aj maličkosť ho n-li

2. subšt. dostať, ošmeknúť: n. niekoho pri kúpe ošialiť, ogabať;
dal sa n.

// napáliť sa expr.: poriadne sa n-l

napíliť -i -ľ! dok.

1. pílením získať, nahromadiť isté množstvo: n. drevo (-a)

2. pílením trocha upraviť al. porušiť: n. konár;

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

odchýliť -i -ľ! dok.

1. odkloniť, vychýliť: o. raketu z dráhy

2. trocha otvoriť: o. dvere;
o-ený oblok;

odpáliť -i -ľ! dok.

1. vystreliť: o. raketu;
o. nálož priviesť k výbuchu

2. expr. odraziť (úderom): o. loptu

3. hovor. expr. odísť, zmiznúť, stratiť sa: chlapci o-li za roh

4. expr. zastreliť: dali ho o.

5. pripáliť (cigaretu) od iného horiaceho zdroja: o. (si) od cigarety;
daj mi o.!

odpíliť -i -ľ! dok. pílením oddeliť: o. konár;

okáliť -i -ľ! nedok. expr. pozerať: čo tak na mňa o-š?

okrášliť -i dok. urobiť krajším, pekným, krásnym, skrášliť, ozdobiť: o. dom kvetmi, o. si život;

opáliť -i -ľ! dok.

1. plameňom al. horúcim predmetom na povrchu porušiť: o. brava, o-ené brvná

2. (o slnku) spôsobiť zhnednutie pokožky: pekne o-ená tvár

3. (o mraze) spáliť: mráz o-l kvety

4. hovor. expr. udrieť: o-l ho bakuľou;

opíliť -i -ľ! dok. obrúsiť, opilovať: o-ená plocha;

oškúliť -i -ľ! dok. expr. odrieť, poškr(i)abať, oškrieť: o. si líce, o-ená skriňa

// oškúliť sa: o-l sa a poudieral

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

píliť -i -ľ! nedok. rezať, spracúvať pílou: p. drevo i fraz. expr. chrápať;
p. dosky;

● expr. p. niekomu hlavu, uši neodbytne naliehať, domŕzať (rečou);
p. konár pod sebou škodiť sám sebe;

pochváliť -i -ľ! dok. vysloviť pochvalu: učiteľ p-l žiaka;
p. dobré jedlo;

podpáliť -i -ľ! dok.

1. zapáliť (odspodu): p. raždie

2. zapáliť (odspodu) s cieľom spôsobiť požiar: p. stoh, dom;
hovor. p. niekoho jeho dom;

podpíliť -i -ľ! dok. napíliť al. prepíliť pri spodku: p. strom, konár;

pomýliť -i -ľ! dok. zmiasť, popliesť: nedať sa p., p. súpera zmenou taktiky

// pomýliť sa zmýliť sa: p. sa o 5 korún, každý sa raz p-i

// pomýliť si neúmyselne zameniť, spliesť si: p-l si ma s niekým, p. si smer, p. si povolanie

popáliť -i -ľ! dok.

1. distrib. k páliť: p-li všetko drevo

2. spôsobiť poranenie, bolesť ohňom, žieravinou ap.: p. si prsty i fraz. doplatiť na neuvážené konanie;
mráz p-l vinice poškodil;
odskočil ako ohňom p-ený prudko

// popáliť sa spôsobiť si poranenie, bolesť ohňom, žieravinou ap.: p. sa na niečom i fraz. zle pochodiť, doplatiť na niečo

prechváliť -i -ľ! dok. nadmieru pochváliť: p. žiaka;

prechýliť -i -ľ! dok. nachýliť, nakloniť: p. misku váh;
lingv. p-ené podstatné meno paralelná žen. podoba k muž. názvu utvorená príponou;

prepáliť -i -ľ! dok.

1. pálením urobiť dieru, poškodiť: p. cigaretou obrus, p-ená sukňa

2. pálením spôsobiť: p. dieru v obruse

3. dobre, dôkladne vypáliť: p. tehly

4. novým pálením upraviť: p. vínny destilát

5. pálením prerušiť, spáliť: p. drôt, p. poistky;
p. vlasy pri ondulovaní

6. pálením spotrebovať, spáliť: p. veľa plynu

7. expr. prestreliť: p. niekomu hlavu guľkou;

prepíliť -i -píľ! dok. pílením rozdeliť: p. dosku, p. mreže pilníkom

prichýliť -i -ľ! dok.

1. trocha nakloniť, nahnúť: p. konár k sebe

2. privrieť, pritvoriť: p. dvere, okno

3. dať niekomu prístrešie, pritúliť: p. priateľa na noc;

prikrášliť -i dok. urobiť krajším: p. fakty;
p. sa na zábavu;

príliš prísl. nad náležitú mieru, nadmieru, priveľmi: p. často, p. veľa, p. dobre;
je na to p. mladý;
vzal si to p. k srdcu

prílišne prísl.

prílišný príd. nadmerný: p-á horlivosť, námaha, ochota;

pripáliť -i -ľ! dok.

1. nadmerným žiarom porušiť, poškodiť: p. mäso, zápražku

2. zapáliť od niečoho horiaceho: dajte mi p. (z cigarety);

pritúliť -i -ľ! dok.

1. privinúť: p. dieťa na prsia

2. expr. prichýliť (význ. 3): p. matku s dieťaťom;

rozčúliť -i -ľ! dok. uviesť do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť, vzrušiť; nahnevať: čo ju tak r-lo? jeho odpoveď ma r-la;

rozpáliť -i -ľ! dok.

1. silno zohriať, urobiť horúcim, žeravým: r. sporák, r. železo, r-ená rúra

2. spôsobiť horúčavu, teplotu v tele, rozhorúčiť: hnev mu r-l tvár

3. silno citovo vzrušiť, roznietiť: zlosť ho r-la

4. polygr. r. riadky rozšíriť medzery medzi nimi;

rozpíliť -i -ľ! dok. pílením rozdeliť, rozrezať: r. železnú tyč, r. brvno;

rozptýliť -i -ľ! dok.

1. spôsobiť rozšírenie niečoho po okolí: r. voňavku po miestnosti;
chalupy r-ené po lazoch;
fyz. r. zvuk, svetlo

2. spôsobiť rozplynutie niečoho: svetlo r-lo tmu, slnko r-lo hmlu

3. rozohnať na rozlič. strany: r. banditov, demonštrantov

4. zahnať (význ. 4), zapudiť: r. pochybnosti, podozrenie, obavy

5. zbaviť zlej nálady, smútku, zabaviť: spoločnosť, kniha ho r-i

6. spôsobiť nesústredenosť, nekoncentrovanosť: buchot r-l pozornosť poslucháčov;
žiaci r-ení únavou;

schúliť -i -ľ! dok. skrčiť (význ. 1), pokrčiť: s. plecia

// schúliť sa

1. skrčiť sa, stúliť sa: s. sa do klbka, s. sa od zimy, sedí s-ený

2. zakryť sa, zahaliť sa: s. sa do plášťa, do prikrývky

schváliť -i -ľ! dok. dať súhlas na niečo, súhlasiť s niečím: s. návrh, uznesenie, zákon;
s. väčšinou hlasov;

schýliť -i -ľ! dok. skloniť, ohnúť, nachýliť: s. hlavu;
s-ená postava;

skrášliť -i dok. urobiť krajším, pekným, krásnym, okrášliť: s. si pracovisko;
s-la sa účesom;

škúliť -i -ľ! nedok.

1. mať očnú chybu, pri kt. osi očí nie sú rovnobežné: š. na jedno oko

2. expr. nenápadne (bokom) pozerať: š. do taniera niekomu

3. expr. zazerať: zlostne š. na soka

4. expr. prejavovať záujem, poškuľovať: š. po dievčatách;

spáliť -i -ľ! dok.

1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad;
dedina s-ená do tla;
hovor. dať sa s. po smrti spopolniť

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance

3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast

4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery

5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa

6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu

● s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy;
→ mráz žihľavu nes-i;
s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti;

spíliť -i -ľ! dok. pílením odrezať: s. bučky, s-ené stromy;

špúliť -i -ľ! nedok. zaokrúhľovať a vysúvať pery dopredu: š. ústa

// špúliť sa zaokrúhľovať sa a pritom sa vysúvať dopredu (o ústach, perách)

stúliť -i -ľ! dok.

1. pritisnúť k sebe, stisnúť: s. pery, s-li hlavy dovedna

2. skrčiť (význ. 1), schúliť: s. plecia;

túliť -i -ľ! nedok. nežne pritískať, vinúť, privíňať: t. k sebe dieťa

// túliť sa: dieťa sa t-i k matke;

uchýliť sa -i -ľ! dok.

1. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa, odbočiť: u. sa od priameho smeru;
u. sa od pravdy odkloniť sa, oddialiť sa

2. nájsť útočisko, utiahnuť sa: u. sa v daždi pod strechou

3. vybrať si (v tiesni) východisko: u. sa ku klamstvu, k osvedčeným prostriedkom;

upáliť -i -ľ! dok.

1. usmrtiť ohňom: u. kacíra (na hranici)

2. pripraviť, upraviť pálením: u. cukor;

ustáliť -i -ľ! dok.

1. urobiť stálym: u. ceny, u. odborné názvy

2. odb. zbaviť citlivosti voči svetlu: u. film

3. určiť (význ. 1), stanoviť: u. výšku poplatku, u. termín sobáša;

vpáliť -i -ľ! dok.

1. vypáliť (význ. 4): v. znak do dreva

2. expr. (v)streliť: v. si guľku do čela

3. expr. rýchlo vbehnúť; vpadnúť, vtrhnúť: zajac v-l do húštiny;
v-l dnu, akoby horelo;

vychváliť -i -ľ! dok. veľmi pochváliť: v. nový vynález;
v-ený film;

vychýliť -i -ľ! dok. vyvolať zmenu pôv. polohy, vykloniť: v. rameno váh;

vynachváliť -i -ľ! dok. veľmi vychváliť (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie si, nemôže si v. nový byt;
už si ho dosť v-l

vypáliť -i -ľ! dok.

1. ohňom, žieravinou ap. zničiť; (o žieravine) poškodiť: v-ené dediny;
v. si oči kyselinou

2. takto utvoriť: v. dieru v látke

3. účinkom tepla ap. odstrániť: v. bradavicu

4. žiarom ap. vtlačiť: v. ornament do dreva, značku dobytku

5. žiarom, pálením upraviť, spracovať: v. tehly, v. slivovicu

6. vystreliť (význ. 1, 2, 4): pohotovo v. z revolvera;
v. salvu;
hovor. v. (loptu) na bránu

7. expr. rýchlo vybehnúť, vyletieť: v. z dvier

8. expr. dať (úder), vylepiť, streliť: v. zaucho niekomu

9. expr. dôjsť do konca, skončiť sa: zábava v-la zle;

zakosíliť -i -ľ! dok. zaviazať na uzol; tým upevniť: z. slučku;
z. povraz na stĺp, o stĺp

// zakosíliť sa upevniť sa uzlom, zamotať sa, zauzliť sa: povraz sa z-l o konár, niť sa z-la

zakvíliť -i -ľ! dok. začať al. chvíľu kvíliť: plačlivo z., z. nad nešťastím;

zapáliť -i -ľ! dok.

1. spôsobiť horenie; tým uviesť do činnosti: z. si cigaretu, z. vatru, sviečku;
z. motor, varič;
hut. z. pec

2. spôsobiť požiar, podpáliť: z. stoh slamy, z. chatu

3. rozsvietiť (význ. 1), zažať, zasvietiť: z. svetlo

4. kniž. hlboko zaujať, nadchnúť, oduševniť: z. srdcia nádejou;
z. masy;

zaškúliť -i -ľ! dok.

1. škuľavo pozrieť

2. expr. ukradomky pozrieť: spod obočia z-l na dievča, túžobne z. po čokoláde

zmýliť -i -ľ! dok. uviesť do omylu, zmiasť, pomýliť: z. niekoho v počítaní, z. krok

// zmýliť sa urobiť chybu, pomýliť sa: z-l sa pri písaní

// zmýliť si omylom si zameniť, pomýliť si: z. si dvere, z. si povolanie

zošpúliť -i -ľ! dok. špúlením vysunúť: z. ústa

// zošpúliť sa: ústa, pery sa z-li (na bozk)