Význam slova "iľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nožička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. jedna časť páru (párkov, klobások);

o. i. skr. okrem iného

obkľúčiť -i dok. postaviť sa okolo, obkolesiť; obklopiť: vojsko o-lo mesto;
dostať sa z nepriateľského o-enia;
deti o-li otca;

obkročiť dok.

1. obomknúť nohami: o. koňa

2. urobiť krok okolo al. ponad: o. tanečníka;
o. kameň, mláku;

oblačiť sa nedok. často neos. pokrývať sa oblakmi; mračiť sa, chmáriť sa, zaťahovať sa: podvečer sa začalo o.;
nebo sa o-í

obľahčiť dok.

1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii

2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu

3. uľahčiť, zmierniť: o. niekomu utrpenie;

oblažiť dok. kniž. urobiť blaženým, obšťastniť: úspech ho o-l;

obložiť dok. pokryť dookola al. na povrchu, obklásť: o. steny drevom, o. kuchyňu kachličkami;
mäso o-ené zeleninou;
o-ený chlebíček s maslom, syrom, údeninou ap.;
o. sa vankúšmi;

obmäkčiť dok. urobiť poddajným: o. niekoho slzami;
to musí o. aj skalu

// obmäkčiť sa obmäknúť: otec sa o-l

obnažiť dok. zbaviť pokrývky, odhaliť; odokryť: o. si krk;
o-ené plecia nahé;
o. sa do pása;
o. korene stromu;

obšiť -je -jú dok.

1. šitím obrúbiť: o. gombíkovú dierku, o. čiapku kožou

2. šitím opraviť, pozašívať, poplátať: o. šaty;

obslúžiť -i dok.

1. preukázať (osobnú) službu, poslúžiť (význ. 1): o. zákazníka;
prosím, o-žte sa! vezmite si!

2. postarať sa o dobrý stav, ošetriť, opatriť: o. chorého

3. postarať sa o riadny chod ap.: vedel stroj o. sám;

obťažiť dok. zastaráv. obťažkať (význ. 1), zaťažiť: ruka o-ená prsteňmi;

obtlačiť dok. urobiť obtlačok;

obtočiť dok.

1. o(b)krútiť, o(b)motať, ovinúť: hlavu o. šálom;
burina o-la stromček

2. obklopiť, obkolesiť: námestie o-ené domami;

ochotníčiť -i nedok. hovor. byť ochotníkom: dlhé roky o-l

očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2

odbočiť dok.

1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo

2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;

oddlžiť dok. admin. úkonom zbaviť (organizáciu) dlžoby, zadlženosti: vláda o-la vybraté štátne podniky

oddojčiť -jč/-i dok. dojčením odchovať: o. dieťa

odľahčiť dok.

1. zbaviť ťarchy, zaťaženia: o. stavbu, o. dopravu

2. uľaviť, uľahčiť: o. svedomiu;

odlíšiť -i dok.

1. poznať, určiť rozdiel, rozlíšiť, diferencovať: o. jednotlivé druhy, o. pravdu od výmyslu

2. urobiť odlišným, rozlíšiť: práca o-la človeka od ostatnej prírody;

odložiť dok.

1. dať nabok: o. lyžicu;
o-m mu z koláča;

2. dať na miesto, uložiť, uschovať: o. si veci, kabát;
o. (si) pár korún ušetriť

3. odsunúť (význ. 3): o. zápas, oslavu, cestu;

odlúčiť -i dok.

1. oddeliť: vojna ich o-la (od seba)

2. odstaviť (mláďa);

odmočiť dok. máčaním vyvolať isté vlastnosti (zmäknutie, uvoľnenie sa): o. prihoreninu

// odmočiť sa máčaním sa zbaviť nečistoty; máčaním sa uvoľniť: hrniec sa o-l;
špina sa o-la

odnaučiť dok. odučiť, odvyknúť: o. niekoho fajčiť

odplašiť dok. plašením odohnať, zaplašiť: o. vrabce;

odporučiť dok.

1. navrhnúť, poradiť: o-li mu ostať, aby ostal;
o. knihu na vydanie;
dostať o-enie

2. zastaráv. odovzdať do pozornosti, na starosť, zveriť niekomu: o-la im svoje deti;
o. sa do ochrany niekoho;

odprášiť -i dok.

1. zbaviť prachu: o-ené perie, o-enie prostredia

2. hovor. expr. ujsť: rýchlo o-li

3. hovor. expr. vyhnať, vyprášiť: o. deti zo záhradky;

odpružiť dok. odperovať: o-ený nárazník, systém o-enia

odročiť dok. kniž. odložiť (na neskorší termín): o. splatnosť pôžičky, o. zasadnutie

odrušiť dok. zamedziť rušenie (rozhlas. al. telev. príjmu);

odskočiť -í -ia dok.

1. skokom (sa) uhnúť: o. z cesty (pred autom), o. nabok;

2. hovor. prudko sa oddeliť: gombík o-l

3. prudko sa odraziť: lopta od steny o-la

4. i odskočiť si hovor. odbehnúť (význ. 2): o. (si) k rodičom;

odslúžiť -i dok.

1. službou splatiť: o. dlžobu

2. slúžením vykonať: o. (si) vojenčinu;
o. omšu

odstrašiť dok. vzbudením strachu odradiť, odplašiť: porážka ho neo-la;

odstrčiť dok.

1. strčením odtisnúť: o. tanier nabok, o. stoličku;
o. hráča

2. odmietnuť (význ. 4), odohnať, odpudiť, zapudiť: nedá sa o.;
o. dieťa;
cítiť sa, byť o-ený;

odtlačiť dok.

1. tlačením odsunúť, odtisnúť: o. auto do garáže;
o-l dieťa nabok

2. urobiť odtlačok: o. pečiatku do sadry

3. uverejniť tlačou: o. článok;

odučiť dok.

1. zbaviť návyku, odvyknúť: o. žiaka od zlozvyku, o. dieťa báť sa

2. hovor. absolvovať učenie: o. päť hodín;

odvážiť -i dok.

1. vážením zistiť hmotnosť, váhu: o. vrece múky, o. sa pred jedlom

2. vážením oddeliť: o-žte mi kilo mäsa;
o-ené množstvo osiva;

odvážiť sa -i dok. dodať si odvahy, osmeliť sa: (ne)o. sa odmietnuť;
o. sa na protest;

odvďačiť sa dok. prejaviť vďačnosť, odmeniť sa, odplatiť sa: o. sa rodičom za námahu, o. sa potleskom, pohostením;

odvláčiť -i dok. expr. poodnášať: všetko uhlie o-l sám

odžiť -je -jú dok. kniž. prežiť: o. kus života bez domova;
starec si svoje o-l;

ohlušiť dok.

1. urobiť na chvíľu hluchým: výbuch nás o-l;

2. expr. úderom omráčiť: drúkom ho o-l;

ohraničiť dok.

1. oddeliť hranicami: o. územie štátu

2. obklopiť (význ. 2), obkolesiť, obkľúčiť: mesto o-ené horami

3. určiť (menší) rozsah, obmedziť: o. výskum;
mať o-ený čas, o-ená právomoc;
žánrové o-enie;

okrúžiť -i dok. obkolesiť, obkľúčiť: dolina o-ená horami;

okysličiť dok. dodať kyslík: o. kov, o-ené železo;

omočiť dok. trocha namočiť (význ. 1): o. si prsty (vo vode, do vody), o. sa v rieke;

omráčiť -i dok.

1. úderom (do hlavy) zbaviť vedomia: o. niekoho palicou, byť ako o-ený, prebrať sa z o-enia

2. expr. ohúriť, ohromiť: novina ho o-la;

onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!

opáčiť -i dok. hovor.

1. ohmatať: o. svaly na ruke;
o. sliepku

2. ochutnať, okúsiť: o-čte koláč

3. pozrieť, navštíviť: idem o. rodičov

4. spýtať sa; poznamenať: vari nemám pravdu? o-la;
ja neviem, o-l

5. zistiť: chcel o., či dobre prišiel

6. skúsiť, pokúsiť sa: o-m to ešte raz;
o. šťastie;

opatrníčiť -i nedok. hovor. pejor. byť prepiato, vypočítavo ap. opatrný

opičiť sa nedok. expr. bezducho napodobňovať: o. sa po niekom, za niekým (v obliekaní)

opovážiť sa -i dok. príliš sa odvážiť, trúfnuť si: o. sa protestovať;
opováž sa! prísny zákaz;

oprášiť -i dok. klepaním ap. zbaviť prachu: o. si rukáv, klobúk, o. stoličku, o. sa od smetí;

opražiť dok. pražením (na povrchu) upraviť, osmažiť: o-ené zemiaky

osmažiť dok. opražiť: o. cibuľu, žemľu

osožiť nedok. prinášať osoh, byť na osoh, prospievať: plávanie o-í zdraviu, o-lo by ti viac spať;
neo-í vám, že sa namáhate

osušiť dok.

1. zbaviť vlhkosti (na povrchu): o. sa osuškou, o. si vlasy

2. odstrániť z povrchu (vlhkosť): o. si pot vreckovkou;

osvedčiť dok. kniž. podať dôkaz, preukázať: o. totožnosť;
o. niečo pred súdom;

osviežiť -i dok. urobiť sviežejším, sviežim, občerstviť, vzpružiť: o. (si) tvár vodou, o. sa prechádzkou;
telesné, duševné o-enie;
priniesť niečo na o-enie;

otlačiť dok. tlačením, tlakom poškodiť: o. si chrbát, topánka mi o-la nohu;

otočiť dok.

1. urobiť niečím kruhovitý pohyb, skrútnuť, zvrtnúť: o. vypínač(om);
o. kľúč(om) v zámke

2. obrátiť (význ. 2): o. auto;
o. hlav(o)u

3. obtočiť, o(b)krútiť, omotať: vrkoče o-ené okolo hlavy;

otrčiť dok. vystrieť proti niekomu, niečomu, natrčiť: o. ruku, dlaň, o. karty, vstupenku;
o. pery i fraz. pohrdnúť niečím

● hrub. al. expr. o. päty, kopytá zomrieť;

otročiť dok. hovor. expr. drieť (sa), hrdlačiť, drhnúť: o. od rána do večera

otužiť dok. urobiť otužilým: cvičením o-ené telo;

ovenčiť -nč/-i! dok.

1. ozdobiť vencom, kvetmi ap.: o. voz, o. si hlavu stužkou

2. obrúbiť, olemovať: hlava o-ená vlasmi, obec o-ená horami

ovlažiť dok. (vodou ap.) osviežiť, občerstviť: o. (si) tvár, o. sa vodou;
o. si pery, jazyk upiť si;

ovrabčiť sa dok. žart. oženiť sa

ožiť -je -jú dok.

1. nadobudnúť (znova) život (po strate vedomia ap.): zakliata princezná o-la (v rozprávke);
mŕtvy už neo-je;
chorý po lieku o-l;

2. obnoviť sa; oživnúť: záujem o-l, spomienky o-li

3. oživnúť (význ. 2), oživieť: mesto o-lo, oči mu o-li (nadšením)

● o-l ako mucha na jar, mušky mu o-li oživol;

označiť dok.

1. urobiť značku, poznačiť, vyznačiť: o. si niečo ceruzou;
(ne)o-ené priecestie;
o. ovce označkovať

2. určiť: o. vinníka, ísť na o-ené miesto

3. vyhlásiť, nazvať: o. knihu za najlepšiu v roku, o. niečo za žart;
o. sa za priateľa;

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

ozvučiť dok.

1. dať zvuk (k filmu): o-ený film

2. vybaviť zariadením na dobré šírenie zvuku: o. sálu, štadión;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

panikárčiť, panikáriť -i nedok. hovor. robiť, vyvolávať paniku: prestaň p., veď sa nič nestalo!

paprčiť nedok. expr. hnevať, zlostiť: krik detí ho vždy p-l

// paprčiť sa: p. sa na niekoho

partizánčiť -i -nč/-i! nedok. hovor. byť partizánom: p. v horách, p-l do konca vojny;

pažiť -e ž.

1. plocha s nižším trávnatým porastom: husi sa pasú na p-i, ležať na p-i

2. iba jedn. nižší trávnatý porast: hustá p.;

pažiťový, pažitný príd.

pelešiť nedok. mať brloh, brložiť: pod kríkom p-í zajac;

// pelešiť sa expr. vyvaľovať sa, váľať sa

peši, pešo, pešky prísl. na vlastných nohách: ísť p., chodiť p. do práce

● p. ako za vozom je to jedno;
žart. tam, kde aj kráľ chodí p. na záchod(e)

plahočiť sa nedok. expr.

1. pľačkať sa, čliapkať sa: p. sa v potoku, vo vode

2. vliecť sa, ťahať sa: p. sa niekam peši

3. lopotiť (sa), hrdlačiť, drhnúť: p. sa na poli od svitu do mrku

plašiť nedok.

1. naháňať strach, strašiť, ľakať, znepokojovať: p-l ho šuchot v kroví, p. ľudí streľbou

2. odháňať: p. vrabce z maku

// plašiť sa

1. byť, stávať sa rozrušeným, nepokojným: kone sa p-li pri každom výstrele

2. ľakať sa, pociťovať strach: zbytočne sa p.

podgurážiť -i dok. hovor. expr. dodať niekomu odvahu, guráž: bol p-ený alkoholom

// podgurážiť sa dodať si odvahy, guráže (obyč. alkoholom): svadobčania sa p-li vínom, p-ení mládenci

dok. podkušiť

podložiť dok.

1. položiť, dať, umiestniť pod niečo: p. pod koleso poleno, p. si pod hlavu hlavnicu;
p. stolík doštičkou;
p. pod sliepku vajcia

2. použiť ako zákl., východisko, podoprieť: p. svoje tvrdenie výskumom;
vedecky p-ený názor

3. podstrčiť, podhodiť: p. niekomu kompromitujúci materiál

4. priložiť (význ. 3): p. do kachieľ (drevo);

podšiť -je -jú dok. prišiť niečo znútra: kabát p-tý barančinou;
p. sukňu saténom

● expr. čertom, diablom p-tý prefíkaný;

podskočiť dok. trocha vyskočiť: p. od radosti, lopta p-la

● srdce mu p-lo od radosti zaradoval sa;

podstrčiť dok.

1. strčiť, položiť pod niekoho, niečo: p. pod raneného deku;
p. pod bremeno sochor

2. potajomky dať, vpašovať: p-la zajatcovi kus chleba;

podučiť dok. poskytnúť isté (menšie) množstvo vedomostí, skúseností, naučiť: p. niekoho v ruštine, ruštinu;
p-l syna chytať ryby;

podvážiť -i dok. podvihnúť, nadvihnúť (sochorom): p. klát kolom;

podvýšiť -i dok. hovor. (trocha) zvýšiť (význ. 2): p. zamestnancovi plat;

pofajčiť si -jč/-i! dok. trocha fajčiť, zafajčiť si: išli si p.

pohlušiť dok. expr. pobiť, pozabíjať: p. dobytok;
od zlosti sa šli p.

pohoršiť -rš/-i! dok.

1. zhoršiť: jeho odchod p-l pracovné výsledky

2. pobúriť, rozhorčiť: ironické narážky ho p-li;
vzbudiť, spôsobiť (verejné) p-nie;
náb. p-nie to, čo privádza druhých k páchaniu zla;

pohrúžiť -i dok. ponoriť (význ. 1): p. si hlavu do vody

// pohrúžiť sa ponoriť sa (význ. 1, 2): husi sa p-li do vody;
p. sa do myšlienok;
p. sa do seba;

pojašiť sa dok.

1. (o zvierati) splašiť sa, zjašiť sa: statok sa p-l

2. expr. (o človeku) spochabiť sa, zjašiť sa, zblázniť sa: div sa od radosti nep-l

● expr. p. sa do niekoho veľmi sa zamilovať

pokrčiť dok.

1. stlačením, tlakom zdeformovať, zhúžvať, pohúžvať: p. papier v dlani;
p. si nohavice

2. (z)ohnúť, skrčiť: p. nohy ohnúť v kolenách

● p. plecami prejaviť bezradnosť, nerozhodnosť;
p. nosom nad niečím prejaviť pohŕdanie

// pokrčiť sa:

1. šaty sa v kufri p-li

2. p. sa od bolesti

pokročiť dok.

1. urobiť krok(y): p. dopredu;
dieťa nesmelo p-lo

2. zaznamenať vzostup, postup, postúpiť: výroba p-la;
p. v štúdiu;
choroba veľmi p-la

poľahčiť dok. urobiť ľahším, uľahčiť: p. si živobytie;

polatinčiť -nč/-i! dok. dať latinský ráz: p. si meno;

polepšiť dok.

1. urobiť lepším, zlepšiť: p-li mu plat

2. (morálne) napraviť: p. previnilca;

položiť dok.

1. dať na nejaké miesto (, aby predmet ležal): p. dosku na zem, lyžicu na stôl, p. ruku na plece, p. čiapku na hlavu, p. potrubie;
p. do hrobu pochovať;
p. prst na ústa i pren. dať znamenie mlčať;
p. niekoho na lopatky i fraz. premôcť, zničiť

2. zložiť, odložiť (nabok): p. pero, slúchadlo

3. zložiť (význ. 7), zabiť; premôcť: p. jeleňa;

4. určiť, stanoviť: p. (si) podmienku

5. (byť) položený (byť) umiestnený: vysoko p-ené miesto, šikmo p-ené oči

□ p. otázku spýtať sa;
p. základy niečoho založiť

● p. život za niekoho, niečo padnúť, zahynúť;
p. bodku za niečím uzavrieť niečo;
p. (všetko) na (jednu) kartu riskovať;
p. ruku a) na niekoho telesne ublížiť b) na niečo privlastniť si

// položiť sa

1. ľahnúť si: p. sa na lôžko

2. hovor. vzdať sa, rezignovať

pomaďarčiť -rč/-i! dok. dať maď. ráz, urobiť maďarským: p. (si) meno, p. školy;

pomočiť dok.

1. zamokriť močom: p. (si) košieľku

2. dať chvíľu močiť (význ. 1): zeler p-me asi hodinu

// pomočiť sa mimovoľne sa vymočiť: dieťa sa p-lo;

pomúčiť -i dok. posypať múkou, poprášiť: p. dosku, plech

ponemčiť dok. dať nem. ráz: p. obyvateľstvo, p-ené mesto;

poničiť dok. zničiť, poškodiť, obyč. distrib. k ničiť: mnoho vecí sa postrácalo, p-lo;
vo vojne p-ené domy

ponížiť -i dok.

1. potupiť, pokoriť, pohaniť: nedať sa p. hrubosťami, urazili ma a p-li

2. urobiť menej významným: bibl. kto sa povyšuje, bude p-ený;

poplašiť dok. silne znepokojiť, naľakať, vystrašiť: p. sliepky, zajace;
správa p-la celé mesto

// poplašiť sa: ľudia sa p-li

poprášiť -i dok. jemne posypať niečím sypkým: p. tvár púdrom, p. cesto múkou;
p. polia posypať chem. popraškom;

popražiť dok. chvíľu pražiť: p. cibuľu, mäso

popučiť dok. distrib. k pučiť: p. slivky, ovocie

// popučiť sa: koláče sa v taške p-li

● expr. ide sa, má sa p. od smiechu, od hnevu veľmi sa smeje, hnevá

popýšiť sa -i dok. pochváliť sa: p. sa úspechmi, p. sa deťmi

poručiť dok.

1. zanechať ako dedičstvo, odkázať: p. majetok synovi

2. zveriť, odovzdať: p. dieťa do niečej opatery, p. sa do ochrany niekoho

3. zastaráv. rozkázať, prikázať: p-l chlapom, aby ho nasledovali;
p-l priateľom po dve deci objednal;

porušiť dok.

1. (nepriaznivo) zmeniť pôv. stav, narušiť, poškodiť: p. obal, p-enie rovnováhy, p-ená funkcia mozgu

2. prestúpiť (význ. 5), nedodržať, nerešpektovať: p. zákaz, sľub, p-enie zákona, p. dopravné predpisy;

pošiť -je -jú dok.

1. distrib. k šiť: p. deťom košieľky

2. našiť na povrch: čiapka p-tá ozdobami;

poskočiť dok.

1. urobiť poskok, trocha vyskočiť: p. od ľaku;
p. od radosti

2. pohnúť sa akoby skokom; trhnúť sa: obočie mu p-lo údivom, ručička na hodinách p-la

● srdce mu p-lo (radosťou, od radosti) potešil sa;

poslovenčiť -nč/-i! dok. dať slovenský ráz: p. si meno, p-enie miest;

poslúžiť -i dok.

1. preukázať službu, obslúžiť niekoho: vstal p. chorému

2. stať sa osožným, pomôcť: tento objav p-i ľudstvu, pobyt na vzduchu vám p-i

3. poskytnúť, dať niečo: p. vodou, p. ďalšími údajmi;
čím (vám) môžem p.? (otázka v obchode ap.)

4. byť použitý: p. za vzor, výklad p-l ako zrkadlo;