Význam slova "hä" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 375 výsledkov (4 strán)
-
hazardér -a m. kto ľahkomyseľne riskuje;
-
hazardérsky príd. i prísl.: h. postoj;
-
hazardérstvo -a s.
1. vlastnosť hazardéra
2. riskantný, hazardérsky čin
-
hazardne prísl.;
-
hazardnosť -i ž.
-
hazardný príd.: h. čin;
h-á hra založená na náhode;
h. hráč hrajúci o veľké peniaze; -
hazardovať nedok. ľahkomyseľne (sa) vystavovať nebezpečenstvu, riskovať: h. so životom, h. v hre
-
a. h. skr. ako hosť
-
ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
ah, nehovorte -
ajatolláh [-olá-] -a mn. -ovia m. (duchovný) vodca časti mohamedánov (šiitov), ktorí za jediný prameň viery uznávajú korán (nie ústne podanie)
-
bezvýhľadne prísl.;
-
bezvýhľadnosť -i ž.
-
bezvýhľadný príd. nemajúci výhľady, beznádejný: b. boj;
-
Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)
-
h [i há] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; označ. poradie: blok H
2. hud. tón a nota: stupnica H dur, h mol
3. v skr. a zn.: h a) halier b) hodina;
chem. H vodík;
fyz. H henry● publ. hodina H rozhodujúca al. osudná chvíľa
-
hélium -ia D a L -iu s. chem. prvok zo skupiny vzácnych plynov, zn. He
-
hí cit. vyj. prekvapenie, vzrušenie ap., fí: h., to je snehu!
-
híkať -a nedok.
1. expr. vydávať zvuky podobné cit. hí (pri údive, prekvapení, vzrušení ap.)
-
hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
h., aký múdry! -
hľadač -a m. živ. kto niečo hľadá (so zaujatím al. profesionálne): h. pokladov, pravdy;
hľadač -a mn. -e m. neživ. prístroj na hľadanie: h. mín
-
hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu
-
hľadačka -y -čiek ž.;
-
hľadačský príd.: h. duch, h-é úsilie;
-
hľadačstvo -a s.: umelecké h.;
-
hľadaný príd. žiadaný, vyhľadávaný: h. tovar, odborník
-
hľadať nedok.
1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad
2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc
3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu
● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť;
h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať;
(niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem;
čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný;
obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo;
→ vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á); -
opak. hľadávať -a
-
hľadieť -í nedok.
1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim;
nechápavo h.;
h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore);
h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi;
vpravo, vľavo h-ď! povely;2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze
3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu;
takto h-í na vec4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť;
h-ď, aby si prišiel načas!5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok
● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene;
h. ako → hrom do buka, duba;
h. → smrti do tváre;
h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo;
nič → dobré mu z očí neh-í;
→ darovanému koňovi neh-ď na zuby; -
opak. hľadievať si
-
hľadisko -a -dísk s.
1. východisko posudzovania, náhľad, stanovisko: osobné, politické h., posudzovať niečo zo svojho h-a
2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: h. v divadle, kine;
-
hĺbať -a nedok. intenzívne premýšľať, zamýšľať sa, rozjímať, meditovať: h. o zmysle života, nad problémom
-
hĺbavo prísl.;
-
hĺbavosť -i ž.
-
hĺbavý príd. kt. rád hĺba, premýšľavý, rozjímavý; svedčiaci o tom: h. človek;
h-á povaha; -
hĺbič -a m. živ. ban. pracovník pri hĺbení jám;
hĺbič -a mn. -e m. neživ. (ná)stroj na hĺbenie
-
hĺbiť -i nedok. kopaním ap. do hĺbky vytvárať, vyhlbovať: h. priekopu, studňu
// hĺbiť sa
1. stávať sa hlbším, prehlbovať sa: jarok sa h-i
2. kniž. ponárať sa, zahlbovať sa: h. sa do tajomstva prírody
-
hĺbka -y -bok ž.
1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra: veľká, malá h. vody, v h-e 100 m, h. javiska
2. priestor nachádzajúci sa dolu al. vnútri niečoho, hlbina, hlbočina: skočiť do h-y;
3. vlastnosť zvuku znejúceho v nižšej polohe: h. tónu, hlasu
4. intenzita, veľkosť: h. citu, žiaľu, myšlienky
● ísť do h-y (napr. problému) podrobne poznávať;
z h-y duše, srdca (milovať, nenávidieť ap.) vášnivo; -
hĺbkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie hĺbky (vody ap.)
-
hĺbkotlač -e ž. technika tlače z hĺbky;
-
hĺbkotlačový príd.
-
hĺbkovo prísl.: h. presvietiť
-
hĺbkový príd.: h-á perspektíva, h. let;
-
hľuza -y hľúz ž.
1. zhrubnutý koreň al. pakoreň niekt. rastlín: zemiaková h.
2. napuchnuté miesto, hrča;
-
hľuzovito, hľuzovite prísl.;
-
hľuzovitosť -i ž. bot. choroba rastlín
-
hľuzovitý príd. majúci tvar hľuzy: h-é plody;
-
hľuzovka -y -viek ž. jedlá huba s podzemnou plodnicou, bot. Tuber
-
hľuzový príd.
-
hohó, hó cit.
1. vyj. rozlič. pocity, napr. veselosť, počudovanie, nespokojnosť ap.: hó, to je novina! hohó, ale sa máme! h., to nie!
-
hókus-pókus, hókuspókus
I. cit. kúzelnícka formula
II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;
-
hôliť -i -ľ! nedok. lúpať (význ. 1, 2), šúpať, bieliť: h. jablko;
h. kožku -
hôľny príd.
-
hôrny príd.: h-e jahody horské;
h-i chlapci zbojníci; -
hŕ, hŕŕ, hr-hr cit. napodobňuje zvuk padajúcich drobných predmetov: h., sypú sa kamene
● on je taký h. do všetkého reaguje prenáhlene, neuvážene
-
hŕba -y hŕb ž.
1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí;
hádzať veci na h-u2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí;
mať h-u roboty3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y
● expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene;
pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť;
→ malá h. pýta viac; -
hŕbka -y -bok, hŕbočka -y -čiek ž. zdrob.
1. k hŕba 1, 3
-
hŕstka -y -tok ž. zdrob. k 1: h. ľudí málo;
-
hŕstočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
hu, hú cit.
1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy
-
húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb;
celé h-y množstvo; -
húfik -a m. zdrob.
-
húfne prísl.: h. hynúť
-
húfnica -e -nic ž. voj. delo s krátkou hlavňou
-
húfny príd. hromadný: h-e sťahovanie obyvateľstva;
-
húkačka -y -čiek ž. hovor. zariadenie na vydávanie zvukového výstražného signálu
-
húkať -a nedok.
1. vydávať ťahavý zvuk: sova, siréna h-a
2. expr. kričať: h. na deti;
-
húkať sa -a (iba 3. os.) nedok. (o prasnici) mať čas párenia, páriť sa
-
húkavo prísl.
-
húkavý príd. podobný húkaniu, húkajúci: h-é hlasy;
-
dok. húknuť -e -u -kol
-
húľava -y -ľav ž. expr. čierny búrkový oblak, čierňava, mrákava
-
húpací, správ. hojdací
-
húpačka, správ. hojdačka
-
húpať -a nedok.
1. zapadať, boriť sa, zabárať sa: h. do snehu
2. správ. hojdať, kolísať;
-
húpavý, správ. hojdavý, kolísavý
-
húsa -aťa mn. -atá/-ence -sat/-seniec s. mláďa husi;
-
húsatko -a -tiek s. zdrob.
-
húsenica -e -níc ž. larva motýľa;
-
húseničí príd.: h-ie hniezdo;
-
húsenička -y -čiek ž. zdrob.
-
húsenicový príd.: h. traktor pásový;
-
húska -y -sok ž. zdrob.;
-
húsť hudie hudú nedok.
1. kniž. hrať na hud. nástroji (obyč. na husliach): hudci h-ú;
2. expr. ustavične hovoriť, opakovať ap.: stále mu h-ie o peniazoch;
toľko doňho h-li, až uveril● expr.: h. (si) svoje opakovať svoj názor;
h. niekomu poza uši, za ušami stále domŕzať, dojedať -
húštie -ia s. húština, húšťava
-
húština -y -tin ž. hustý (mladý) porast, húšťava, húštie: predierať sa h-ou;
-
húštinka -y -niek ž. zdrob.
-
hútať -a nedok. expr. premýšľať, uvažovať, dumať: h. nad problémom;
stále iba h-l (, ako to urobiť); -
opak. hútavať -a
-
húževnato, húževnate prísl. k 2: h. sa brániť;
-
húževnatosť -i ž.
-
húževnatý príd.
1. pevný a pritom pružný: h-é drevo
2. vytrvalý, nepoddajný; úporný: h. človek;
h. odpor; -
húžva -y -žev/-žiev ž. skrútený, pevný a ohybný prút; niečo tuho skrútené al. pokrčené: viazať h-mi;
remenné h-y;
skrúcať do h-y; -
húžvať -e -u, húžviť -i nedok. skrúcať do húžvy; krčiť, krkvať: h. čapicu, papier;
h. čelo, tvár -
húžvička -y -čiek ž. zdrob.
-
húžvový príd.;
-
hýbadlo -a -diel s. čo spôsobuje pohyb, hybná sila; impulz: h. pokroku, činnosti
-
hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami
2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím
3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami
-
opak. hýbavať -a;
-
opak. hýbavať sa;
-
hýľ -a mn. N a A -e m. spevavý vták s červeným perím na brušku, zool. Erithrinea
-
hýriť -i nedok.
1. tráviť čas v nemiernej zábave, míňať peniaze na zábavy ap.: h. po nociach
-
hýrivec -vca m. hýriaci, hýrivý človek
-
hýrivo prísl.;
-
hýrivosť -i ž.
-
hýrivý príd.
1. márnotratný, samopašný: h. život
2. oplývajúci niečím, bohatý: h-é farby;
-
ih, íh cit. vyj. rozlič. pocity (hnev, bolesť, veselosť ap.): íh, takú by som mu tresol!
-
náhľad -u m.
1. názor, mienka: zhodovať sa v n-och, vyjadriť svoj n.
2. polygr. posledná kontrola sadzby pred tlačou; odtlačok na túto kontrolu;
-
náhľadový príd.: n-é rozdiely
-
oh, óh, óha cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, ľútosť, bôľ, nespokojnosť ap.), och, ó: óh(a), naozaj príde? oh, škoda! oh, aký žiaľ!
-
pokuľhávať, správ. pokrivkávať, krivkať; zaostávať
-
ponáhľať sa -a nedok.
1. náhlivo ísť: p. sa do práce, domov, p. sa na pomoc niekomu
2. konať rýchlo, náhliť sa: p. sa s odpoveďou, s robotou;
p-l sa využiť príležitosť;
to sa nep-a nesúri -
poponáhľať sa -a dok.
1. zrýchliť chôdzu, pohyb: p. sa niekomu oproti;
súrili nás, aby sme sa p-li2. urýchlene, zvýšeným úsilím niečo vykonať: p. sa s odpoveďou, p-l sa napraviť chybu
-
nedok. prenáhľovať sa
-
pŕhľava -y -ľav ž.
1. rastlina s pŕhlivými chĺpkami, žihľava, bot. Urtica
2. hluchá p. hluchavka