Význam slova "fo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

fóbia -ie ž.

1. lek., psych. chorobný strach z niečoho, pred niekým: trpieť f-ou

2. kniž. odpor, nenávisť k niečomu, niekomu

fokálny príd. lek. ložiskový

fókus -u m. odb. ohnisko (význ. 2);

fókusový príd.: f-á vzdialenosť;

fólia -ie ž. tenký ohybný plát z kovu al. plastickej látky: zlatá, igelitová f.;

fóliovník -a m. fóliou zakrytá konštrukcia na pestovanie zeleniny a kvetov

fóliový príd.

folk -u m. hud.

1. anglosaská ľud. pieseň al. jej napodobnenie

2. (amatérske) skladanie a spievanie (hranie pesničiek s aktuálnym obsahom), pesničkárstvo: skupina sa venuje f-u;

folklór -u m. ľud. kultúra a slovesná, tanečná a hud. tvorba: bohatý slovenský f.;

folklorista -u m. odborník vo folkloristike;

folkloristický príd.: f. výskum;

folkloristicky prísl.

folkloristika -y ž. ved. disciplína o folklóre (ako súčasť národopisu);

folkloristka -y -tiek ž.;

folklorizovať nedok. i dok. (u)robiť folklórnym: f-ná reč

folklórny príd.: f-a tvorba, f. festival

folkový: f. festival

fön, star. pís. i föhn -u m. (nem.)

1. teplý suchý horský vietor: začal fúkať f.

2. i fén subšt. sušič (vlasov)

fond -u m.

1. súhrn materiálových a fin. prostriedkov určených na niečo: mzdový, študijný f., investičný, dôchodkový, privatizačný f.

2. zákl. zásoba: krmovinový, knižný f.;
hlasový f. hlasová schopnosť

fondán -u m. zmes cukru a škrobového sirupu na výr. cukroviniek;

fondánový príd.: f-é pralinky

fonéma -y -ném ž. lingv. zákl. jednotka zvukovej stavby jazyka, hláska s rozlišovacou platnosťou;

fonematický príd.: f. (pravopisný) princíp vychádzajúci z výslovnosti

fonémový príd.: f. inventár;

fonendoskop -u m. lek. prístroj na vyšetrovanie chorého načúvaním

fonetička -y -čiek ž.;

fonetický príd.: f. výskum, f. atlas;
f-á transkripcia;

foneticky prísl.

fonetik -a mn. -ci m. odborník vo fonetike;

fonetika -y ž. lingv. veda skúmajúca tvorenie a fyzické vlastnosti zvukov ľudskej reči;

foniatria -ie ž. lek. odbor zaoberajúci sa liečením rečových chýb

fonológ -a mn. -ovia m. odborník vo fonológii;

fonológia -ie ž. lingv. veda o hláskovom systéme jazyka a o využívaní zvukových vlastností na dorozumievanie;

fonologička -y -čiek ž.;

fonologický príd.: f. systém;

fonologicky prísl.

fonotéka -y -ték ž. zbierka, archív zvukových záznamov, nahrávok

fönovať, fénovať nedok. (nem.) subšt. sušiť (vlasy)

fontána -y -tán ž. ozdobná nádrž s tečúcou al. striekajúcou vodou;

fontánka -y -nok ž. zdrob.: pitná f. prívod pitnej vody, kt. vystrekuje po stisnutí tlačidla

fontánový príd.;

fór -u m.

1. hovor. žartovný nápad, slovný vtip: rozprávať f-y

2. hovor. trik (význ. 1): osvedčený ženský f., známy, starý f.

3. subšt. náskok, prednosť, výhoda: mať f., dať f.

4. hovor. expr. obyč. mn. fóry okolky

● robiť f-y zdráhať sa (naoko)

forčeking -u m. šport. aktívna obrana v hokeji

forhend, pôv. pís. forehand -u m. (angl.) šport. (v tenise, stolnom tenise, hokeji) úder šport. náčiním, pri kt. je ruka obrátená vnútornou stranou v smere úderu, dlaňový úder, op. bekhend

forint -u/-a m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo maď. meny

forma -y -riem ž.

1. vonkajšia podoba, tvar, vzhľad: okrúhla f. taniera, dávať niečomu f-u

2. nástroj, predmet, kt. dáva veci tvar: tortová, odlievacia f.

3. spôsob prejavu, podania, spracovania: f. myslenia, populárna f. výkladu, ústna, písomná f.;
lingv. f. slova a) rad foném, ktorým sa vyj. istý význ. b) gram. tvar: slovesná f.

4. náležité spoloč. správanie, zvyklosti: zachovávať v prejave, pri kontakte isté f-y, dbať na f-u

5. formálnosť, formalita: je to len f.

6. hovor. kondícia, výkonnosť (obyč. dobrá): dobrá, slabá f. futbalistu, herca;
(ne)byť vo f-e, dostať sa do f-y

● (len) pre f-u (robiť niečo) naoko; z nevyhnutnosti;
to nemá f-u nie je to vhodné;
expr. robiť f-u pretŕčať sa, vystavovať sa;

formácia -ie ž. odb.

1. útvar (význ. 2): útočná, vojenská f.

2. spoločensko-ekonomická f. v marxistickom chápaní st. vo vývine spoločnosti daný spôsobom výroby a výr. vzťahmi

3. špeciálna príprava al. výchova, formovanie: duchovná f.;

formačný príd.

formaldehyd -u m. chem. bezfarebný páchnuci plyn použ. pri výr. plastických látok

formalín -u m. druh dezinfekčného prostriedku

formalista -u m.

1. kto veľmi dbá na vonkajšiu formu

2. stúpenec formalizmu (význ. 2);

formalistický príd.: f. smer;

formalisticky prísl.

formalistka -y -tiek ž.;

formalita -y -lít ž.

1. ustálená, ustanovená vonkajšia podoba úr. al. spoloč. úkonu: pasové, spoločenské f-y

2. zbytočná obradnosť, formalizmus: zaobísť sa bez f-lít

formalizácia -ie ž. formalizovanie;

formalizačný príd.

formalizmus -mu m.

1. prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu

2. dávanie prednosti forme pred obsahom, odtŕhanie formy od obsahu (vo filoz., ved. a umel. smeroch);

formalizovať nedok. i dok. vyjadrovať, vyjadriť formálnymi prostriedkami: f-ný postup

formálne prísl.;

formálnosť -i ž.

formálny príd.

1. týkajúci sa (vonkajšej) formy, úpravy: f-a stránka žiadosti, f-e náležitosti

2. zachovávajúci ustálenú, vyžadovanú formu konania: f. postup;
práv. f. protest

3. vyhovujúci iba forme, nie podstate: f-a rovnosť;
f-e prijatie, pozvanie odmerane zdvorilé

4. odb. vyjadrovaný, vyjadrený symbolmi, (graf.) znakmi: f. prostriedok;

formát -u m.

1. tvar, veľkosť, rozmery: f. papiera, knihy;
malý, normalizovaný f.

2. úroveň, význam: umelec veľkého, európskeho f-u;

3. inform. usporiadanie istého množstva údajov (textu) na disku

formátovať nedok. inform. dopredu určovať utváranie štruktúry dát na disku; opatrovať (disk) formátom

formička -y -čiek ž. zdrob. k 2, expr. k 5: f-y na pečenie;
f-y na hranie (do piesku)

formovač -a m. živ. kto niečo (odborne) formuje;

formovač -a mn. -e m. neživ. prístroj, náradie slúžiaci (-e) na formovanie: f. tehál

formovačka -y -čiek ž.;

formovať nedok. i dok. d(áv)ať formu (význ. 1, 3), stvárňovať, stvárniť: f. sochu, hlinu;
dobre f-ná postava;
f. osobnosť, svetonázor;
f. kandidátov špeciálne pripravovať, vychovávať

// formovať sa nadobúdať podobu, utvárať sa: jeho osobnosť sa f-je;
f-nie sa hodnotového systému

formovo prísl.;

formový príd.;

formula -y -múl ž.

1. ustálené al. predpísané znenie; ustálený spôsob kratšieho prejavu: právna, zdvorilostná f., f. prísahy

2. odb. poučka, pravidlo; vzorec (napr. mat., chem.)

3. aut. jednosedadlové pretekárske auto: f. jeden najsilnejšia kategória pretekárskych áut;

formulácia -ie ž. formulovanie: f. programu, presná, stručná f.;

formulačne prísl.

formulačný príd.;

formulár -a L -i mn. -e m. tlačivo na vyplnenie údajov, blanketa: f. žiadosti, vyplniť f.

formulka -y -liek ž. zdrob. k 1, 2

formulovať nedok. i dok. slovne zostavovať, zostaviť, (zo)štylizovať: f. návrh, žiadosť

forota -y ž. iba v hovor. spoj. mať vo f-e mať v zásobe;
do f-y do zásoby

forsírovať nedok. hovor. pretláčať niekoho, niečo, napomáhať, uprednostňovať: f. svojho chránenca, f. návrh

foršňa, fošňa -e ž. hrubá drevená doska (40 100 mm)

foršus -u m. hovor. expr. preddavok, záloha: vybrať si f.

forte (tal.) hud.

I. prísl. silno, hlasno, op. piano, skr. f: hrať, spievať f.

II. forte s. neskl. silný, hlasný zvuk; hlasná časť hud. skladby

fortieľ -a m. hovor. fígeľ; šikovnosť, zručnosť: je v tom f.;
robiť niečo s f-om majstrovsky;

fortieľny príd.: f-a práca

fortúna -y ž. kniž. šťastena

fórum -ra fór s.

1. v starom Ríme námestie

2. orgán, inštitúcia, verejnosť povolaná posúdiť niečo: stranícke, medzinárodné f.;
vyhlásiť na verejnom f-e

forzítia -ie ž. ozdobný záhradný ker so zlatožltými kvetmi kvitnúci skoro na jar, bot. zlatovka previsnutá Forsythia;
hovor. zlatý dážď

fosfát -u m.

1. chem. fosforečnan

2. fosforečné hnojivo;

fosfátový príd.

fosfor -u m. chem. horľavý nekovový prvok, zn. P;

fosforečnan -u m. chem. soľ kyseliny fosforečnej: f. vápenatý, sodný

fosforečný príd. chem. obsahujúci fosfor v istej väzbe al. v istom pomere: kyselina f-á;
f-é hnojivo

fosforeskovať nedok. svetielkovať v tme: ručičky na hodinkách f-jú

fosforový príd.: f-é svetlo zelenkasté;
f-á bomba

fosgén [foz-] -u m. dusivá bojová chem. látka

fotel -a L -i mn. -y m. hovor. hlboké čalúnené sedadlo s operadlami, kreslo: sedieť vo f-i, sadnúť si do f-a

fotelka -y -liek ž. hovor. (menší) fotel

fotiť nedok. hovor. fotografovať

fotka -y -tiek ž. hovor. fotografia

fotoamatér -a m. kto sa amatérsky zaoberá fotografovaním;

fotoamatérka -y -rok ž.;

fotoamatérsky príd. i prísl.: f. krúžok

fotoaparát -u m. hovor. fot. aparát

fotoateliér -u L -i mn. -y m. podnik na zhotovovanie fotografií

fotobunka -y -niek ž. fotoelektrický článok: dvere na f-u

fotochémia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa chem. reakciami podmienenými svetelným žiarením;

fotochemický príd.: f-é reakcie

fotočlánok -nku m. fyz. fotoelektrický článok

fotoelektrický príd. fyz. meniaci svetelné popudy na elektr.: f. článok

fotogenickosť -i ž.

fotogenický príd. vhodný na fotografovanie; umožňujúci dobré fot. zachytenie: f-á tvár;

fotogenicky prísl.;

fotograf -a mn. -i m. fotografista;

fotografia -ie ž.

1. obraz vzniknutý pôsobením svetla na film al. dosku vo fot. aparáte, snímka: farebná, letecká f.

2. odbor zaoberajúci sa fotografovaním: umelecká, technická f.;

fotografický príd.: f. aparát, ateliér;

fotograficky prísl.

fotografista -u m. odborník vo fotografii (význ. 2);

fotografistka -y -tiek ž.;

fotografka -y -fiek ž.