Význam slova "dru" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

drúčik -a m. zdrob.

druh¹ -u m.

1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok;
viaceré d-y stromov, pšenice;
literárne d-y žánre;
d-y živočíchov, d-y rastlín;
lingv. slovné d-y;
biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín

2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla;
d. odborného textu

● kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;

druh² -a mn. -ovia m.

1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.

2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša

● životný d. manžel;

druháčik -a mn. -ovia m. zdrob.

druháčka -y -čok ž.;

druhácky príd.: d-e učivo;

druhák -a mn. -ci m. žiak 2. ročníka, 2. triedy: učiť d-ov;

druhohorný príd.

druhohory -hôr ž. pomn. geol. éra s troma geol. útvarmi medzi prvohorami a treťohorami;

druhorado prísl.;

druhoradosť -i ž.

druhoradý príd. menej významný, podradný, druhotriedny: d. umelec, d. problém;

druhoročiak -a mn. -ci m. poslucháč, študent 2. ročníka (vys.) školy; (prv) vojak zákl. služby v 2. ročníku

druhorodený príd. narodený ako druhý: d. syn

druhostupňový príd. kt. stojí hierarchicky na 2. mieste: d-á sesternica, d. článok riadenia

druhotne prísl.;

druhotnosť -i ž.

druhotný príd. podmienený iným, odvodený, sekundárny, op. prvotný, primárny: poznanie je d-é (oproti bytiu);
ekon. d-á platobná neschopnosť ktorú spôsobuje neplatenie dlhov inými podnikmi;
lingv. d-é predložky nepôvodné;

druhotriedne prísl.;

druhotriednosť -i ž.

druhotriedny príd. druhoradý: d. výkon, d. tovar;

druhovo, druhove prísl.

druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh;
lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);

druhý čísl. rad.

1. k 2: d. ročník, rad;
byť na d-om mieste;
d-á svetová vojna, d. diel filmu;
bolo to d-ho januára;
skončiť o d-ej (hodine);
pol druha, druhého litra;
po prvé, po d-é (pri vypočítavaní);
gram.: d. pád genitív;
d. stupeň komparatív;
d-á (slovesná) osoba;
mat. d-á (od)mocnina;
hud. d. hlas;
hrať d-é husle i fraz. mať druhoradú úlohu;
tech. d. rýchlostný stupeň

2. (vo vzťahu k prvý) kt. stojí na nižšej úrovni: d. tajomník veľvyslanectva;
výrobky d-ej kvality

3. nasledujúci, budúci, ďalší (v čase): odložiť niečo na d. deň, týždeň;
(na) d. raz inokedy

4. blíži sa význ. vymedz. zám., ďalší, iný;
v mn. i ostatní: na to si vyber (niekoho) d-ho;
d-í sa zabávali a on tam stál

5. (z dvojice) protiľahlý, opačný, náprotivný: d-á strana ulice, mince;
preplávať na d. breh

6. kt. má funkciu pôvodného: jeho d-á vlasť;
mať d. kľúč rezervný

7. v dvojici jeden, tento – d. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden, tento sa namáha, d. leňoší;
pomáhať jeden d-mu, vyhovárať sa jeden na d-ho

● d. svet záhrobie;
odísť na d. svet umrieť;
d. stav ťarchavosť;
(informácia) z d-ej ruky nepôvodná;
(to je) d-á strana mince iná stránka veci;
jeden lepší, horší ako d. sú rovnakí;
jedno s d-ým dovedna;
rozprávať jedno cez d-é tárať;
prejsť na d-ú stranu k protivníkom;
jeden (ťahá) čihi, d. hota nezhodnú sa;
→ jeden (stojí) za devätnásť, d. bez jedného za dvadsať;
→ jedným uchom dnu a d-ým von

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie

drúk -a m. tenší kmeň al. hrubší konár: bukový d., zobrať d. do ruky;

● expr. stáť ako d. bez prejavu;

drukovať nedok. hovor. myšlienkami, rečou ap. podporovať v činnosti: d. domácim hráčom

drumbľa -e ž. ľud. hud. nástroj rozoznievaný dychom hráča v ústach a brnkaním na výstupku;

drumblička -y -čiek ž. zdrob.

drumbľový príd.: d. zvuk;

družba¹ -u mn. -ovia m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobnom obrade ap.: ísť za d-u

družba² -y -žieb ž.

1. priateľstvo: pripijeme si na našu d-u

2. prospešné prac. a spoloč. styky inštitúcií, orgánov ap.; dohoda o nich: d. medzi školou a závodom

□ mať d-u s niekým;

družďať -í -ia nedok. expr. praskať, prašťať: konáriky d-ia pod nohami

druzg cit. napodobňuje zvuk pri lámaní, buchnutí ap.: konár pod ťarchou d.!

drúzgať -a nedok. expr.

1. násilím s praskotom lámať: d. ľad kladivom

2. i drúzgať sa s praskotom sa lámať: konáre d-li pod kolesami;
sklo sa d-lo na kameňoch

3. udierať, búchať, tĺcť: d-l päsťou o stôl

4. s praskotom, buchotom padať: fľaše, taniere d-li na dlážku;

dok. k 2 – 4 druzgnúť -e -ú -gol

druzgot -u m. expr. drúzganie, praskot: bolo počuť silný d.

družica -e -žíc ž.

1. deva v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom ap. obrade

2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa, obežnica, satelit: umelá d. Zeme;

družička -y -čiek ž.

1. zdrob. k družica

2. družica (význ. 1)

družina -y -žín ž.

1. sprievod, suita: kniežacia d.

2. (organizovaná) skupina ľudí spätých spoločnou prácou, záujmami ap.: Štúrova d., svadobná d.

3. (školská) d. inštitúcia pri zákl. školách poskytujúca deťom starostlivosť v čase mimo vyučovania; jej budova: dať dieťa do d-y

družinár -a m. hovor.

1. žiak chodiaci do škol. družiny

2. učiteľ v škol. družine;

družinárka -y -rok ž.;

družinársky príd.: d-e deti

družiť sa nedok. kniž.

1. pridávať sa ako ďalší člen, pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k vedúcej osobnosti sa d-í generácia básnikov

2. spájať sa, zjednocovať sa: cit sa uňho d-í s rozumom

3. zoskupovať sa, zhromažďovať sa: študenti sa d-ia okolo svojho učiteľa

družka -y -žiek ž.

družne prísl.;

družnosť -i ž.

družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-é posedenie;

družobník -a mn. -ci m. hovor. družobný partner: d-i z partnerského mesta

družobný príd. k 2: d. ústav;
d. večer

družstevne prísl.: d. hospodáriť

družstevníčka -y -čok ž.;

družstevnícky príd.: d-e pozemky ktorých užívatelia sú družstevníci

družstevníctvo -a s. družstevné hnutie, družstevná činnosť;

družstevník -a mn. -ci m. člen družstva; člen býv. jednotného roľníckeho družstva;

družstevný príd. k 1: d-é hnutie, d-é hospodárenie, d. byt;

družstvo -a -tiev s.

1. dobrovoľná organizácia na spoločnú činnosť, najmä ekon.: poľnohospodárske d., skr. PD;
poľnohospodársko-výrobné d.;
(prv) jednotné roľnícke d.;
bytové d., spotrebné d.;
d. invalidov

2. organizovaná jednotka, skupina (v športe, v boji ap.): volejbalové d.;
d. parašutistiek;
vojenské d. najmenšia voj. organizačná jednotka;

súdružka -y -žiek ž.;

súdružskosť -i ž., súdružstvo -a s. súdružský vzťah

súdružský príd.: s-é vzťahy kolektívne;

súdružsky prísl.;