Význam slova "dru" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 57 výsledkov (1 strana)

  • drúčik -a m. zdrob.

  • druh1 -u m.

    1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok;
    viaceré d-y stromov, pšenice;
    literárne d-y žánre;
    d-y živočíchov, d-y rastlín;
    lingv. slovné d-y;
    biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín

    2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla;
    d. odborného textu

    kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;

    druh2 -a mn. -ovia m.

    1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.

    2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša

    životný d. manžel;

  • druháčik -a mn. -ovia m. zdrob.

  • druháčka -y -čok ž.;

  • druhácky príd.: d-e učivo;

  • druhák -a mn. -ci m. žiak 2. ročníka, 2. triedy: učiť d-ov;

  • druhohorný príd.

  • druhohory -hôr ž. pomn. geol. éra s troma geol. útvarmi medzi prvohorami a treťohorami;

  • druhorado prísl.;

  • druhoradosť -i ž.

  • druhoradý príd. menej významný, podradný, druhotriedny: d. umelec, d. problém;

  • druhoročiak -a mn. -ci m. poslucháč, študent 2. ročníka (vys.) školy; (prv) vojak zákl. služby v 2. ročníku

  • druhorodený príd. narodený ako druhý: d. syn

  • druhostupňový príd. kt. stojí hierarchicky na 2. mieste: d-á sesternica, d. článok riadenia

  • druhotne prísl.;

  • druhotnosť -i ž.

  • druhotný príd. podmienený iným, odvodený, sekundárny, op. prvotný, primárny: poznanie je d-é (oproti bytiu);
    ekon. d-á platobná neschopnosť ktorú spôsobuje neplatenie dlhov inými podnikmi;
    lingv. d-é predložky nepôvodné;

  • druhotriedne prísl.;

  • druhotriednosť -i ž.

  • druhotriedny príd. druhoradý: d. výkon, d. tovar;

  • druhovo, druhove prísl.

  • druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh;
    lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);

  • druhý čísl. rad.

    1. k 2: d. ročník, rad;
    byť na d-om mieste;
    d-á svetová vojna, d. diel filmu;
    bolo to d-ho januára;
    skončiť o d-ej (hodine);
    pol druha, druhého litra;
    po prvé, po d-é (pri vypočítavaní);
    gram.: d. pád genitív;
    d. stupeň komparatív;
    d-á (slovesná) osoba;
    mat. d-á (od)mocnina;
    hud. d. hlas;
    hrať d-é husle i fraz. mať druhoradú úlohu;
    tech. d. rýchlostný stupeň

    2. (vo vzťahu k prvý) kt. stojí na nižšej úrovni: d. tajomník veľvyslanectva;
    výrobky d-ej kvality

    3. nasledujúci, budúci, ďalší (v čase): odložiť niečo na d. deň, týždeň;
    (na) d. raz inokedy

    4. blíži sa význ. vymedz. zám., ďalší, iný;
    v mn. i ostatní: na to si vyber (niekoho) d-ho;
    d-í sa zabávali a on tam stál

    5. (z dvojice) protiľahlý, opačný, náprotivný: d-á strana ulice, mince;
    preplávať na d. breh

    6. kt. má funkciu pôvodného: jeho d-á vlasť;
    mať d. kľúč rezervný

    7. v dvojici jeden, tento – d. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden, tento sa namáha, d. leňoší;
    pomáhať jeden d-mu, vyhovárať sa jeden na d-ho

    d. svet záhrobie;
    odísť na d. svet umrieť;
    d. stav ťarchavosť;
    (informácia) z d-ej ruky nepôvodná;
    (to je) d-á strana mince iná stránka veci;
    jeden lepší, horší ako d. sú rovnakí;
    jedno s d-ým dovedna;
    rozprávať jedno cez d-é tárať;
    prejsť na d-ú stranu k protivníkom;
    jeden (ťahá) čihi, d. hota nezhodnú sa;
    jeden (stojí) za devätnásť, d. bez jedného za dvadsať;
    → jedným uchom dnu a d-ým von

  • druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

    1. k 2: d. povedať niečo

    2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
    odložiť niečo na d. na neskoršie

  • drúk -a m. tenší kmeň al. hrubší konár: bukový d., zobrať d. do ruky;

    expr. stáť ako d. bez prejavu;

  • drukovať nedok. hovor. myšlienkami, rečou ap. podporovať v činnosti: d. domácim hráčom

  • drumbľa -e ž. ľud. hud. nástroj rozoznievaný dychom hráča v ústach a brnkaním na výstupku;

  • drumblička -y -čiek ž. zdrob.

  • drumbľový príd.: d. zvuk;

  • družba1 -u mn. -ovia m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobnom obrade ap.: ísť za d-u

    družba2 -y -žieb ž.

    1. priateľstvo: pripijeme si na našu d-u

    2. prospešné prac. a spoloč. styky inštitúcií, orgánov ap.; dohoda o nich: d. medzi školou a závodom

    mať d-u s niekým;

  • družďať -í -ia nedok. expr. praskať, prašťať: konáriky d-ia pod nohami

  • druzg cit. napodobňuje zvuk pri lámaní, buchnutí ap.: konár pod ťarchou d.!

  • drúzgať -a nedok. expr.

    1. násilím s praskotom lámať: d. ľad kladivom

    2. i drúzgať sa s praskotom sa lámať: konáre d-li pod kolesami;
    sklo sa d-lo na kameňoch

    3. udierať, búchať, tĺcť: d-l päsťou o stôl

    4. s praskotom, buchotom padať: fľaše, taniere d-li na dlážku;

  • dok. k 2 – 4 druzgnúť -e -ú -gol

  • druzgot -u m. expr. drúzganie, praskot: bolo počuť silný d.

  • družica -e -žíc ž.

    1. deva v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom ap. obrade

    2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa, obežnica, satelit: umelá d. Zeme;

  • družička -y -čiek ž.

    1. zdrob. k družica

    2. družica (význ. 1)

  • družina -y -žín ž.

    1. sprievod, suita: kniežacia d.

    2. (organizovaná) skupina ľudí spätých spoločnou prácou, záujmami ap.: Štúrova d., svadobná d.

    3. (školská) d. inštitúcia pri zákl. školách poskytujúca deťom starostlivosť v čase mimo vyučovania; jej budova: dať dieťa do d-y

  • družinár -a m. hovor.

    1. žiak chodiaci do škol. družiny

    2. učiteľ v škol. družine;

  • družinárka -y -rok ž.;

  • družinársky príd.: d-e deti

  • družiť sa nedok. kniž.

    1. pridávať sa ako ďalší člen, pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k vedúcej osobnosti sa d-í generácia básnikov

    2. spájať sa, zjednocovať sa: cit sa uňho d-í s rozumom

    3. zoskupovať sa, zhromažďovať sa: študenti sa d-ia okolo svojho učiteľa

  • družka -y -žiek ž.

  • družne prísl.;

  • družnosť -i ž.

  • družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-é posedenie;

  • družobník -a mn. -ci m. hovor. družobný partner: d-i z partnerského mesta

  • družobný príd. k 2: d. ústav;
    d. večer

  • družstevne prísl.: d. hospodáriť

  • družstevníčka -y -čok ž.;

  • družstevnícky príd.: d-e pozemky ktorých užívatelia sú družstevníci

  • družstevníctvo -a s. družstevné hnutie, družstevná činnosť;

  • družstevník -a mn. -ci m. člen družstva; člen býv. jednotného roľníckeho družstva;

  • družstevný príd. k 1: d-é hnutie, d-é hospodárenie, d. byt;

  • družstvo -a -tiev s.

    1. dobrovoľná organizácia na spoločnú činnosť, najmä ekon.: poľnohospodárske d., skr. PD;
    poľnohospodársko-výrobné d.;
    (prv) jednotné roľnícke d.;
    bytové d., spotrebné d.;
    d. invalidov

    2. organizovaná jednotka, skupina (v športe, v boji ap.): volejbalové d.;
    d. parašutistiek;
    vojenské d. najmenšia voj. organizačná jednotka;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: manéž, rko, zfp, erdf, ltp, trims agreement, mtq, hyy, mbv, dlhý, com, eq, vyq, ikt, mpt
Slovník skratiek: non, fyp, tgif, ph, vom, g90, tkr, scats, gr, prm, fym, rvl, taric, tej, scg
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV