Význam slova "chaã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

báchať -a nedok. expr.

1. udierať, biť, mlátiť, búchať: b. päsťou na stôl

2. strieľať; vystreľovať, vybuchovať: b-nie mín;

baláchať -a nedok. expr.

1. rozširovať falošné správy, vyvolávať zmätok táraním: b. do sveta

2. zavádzať, balamutiť: b. ľudí

búchačka -y -čiek ž. hovor. expr. strelná zbraň (puška, pištoľ)

búchať -a nedok.

1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom;
nebúchajte!

2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú;
vozne b-jú (pri posúvaní);
zátky b-jú (pri otváraní fliaš)

3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha

4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta

● expr. b. do sveta tárať;

cha-cha, chacha cit.

1. napodobňuje smiech, chechot, ha-ha: ch., zasmial sa škodoradostne

2. vyj. výsmech, ha-ha: ch., ona to netušila

dodýchať -a dok. prestať dýchať i pren. umrieť: zostal pri ňom, kým d-l;

došúchať sa -a dok. expr. pomaly, namáhavo prísť: ranený sa d-l k lavici

dúchať -a nedok.

1. fúkať (zúženými) perami: d. do pahreby, do polievky

2. fúkať (význ. 1), fučať, duť, viať: vietor d-a

● d. s niekým do jedného vreca byť s ním spolčený;
expr. nebude dlho kašu d. a) prekážať b) žiť;

dýchať -a nedok.

1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho;
odb. prijímať kyslík;
pravidelne, zhlboka d.;
d. nosom;
umelé d-nie;
ryby d-jú žiabrami;
stena má d. byť prístupná vzduchu

2. vdychovať al. vydychovať: d. pachy;
d. si do dlaní dúchať

3. žiť, jestvovať: slobodne d.;
už prestal d. umrel

4. prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím: dom d-l čistotou;
žena d-a zdravím

5. šíriť sa (význ. 2), sálať: d-a z neho vôľa žiť

● ledva, sotva d-a a) má veľa roboty b) je slabý;
ani ned. byť celkom ticho;
tenko d. mať sa zle;
pýcha peklom d-a;

kýchať -a nedok. prudko vyrážať vzduch (po podráždení nosovej sliznice): nahlas k., k. do vreckovky;
neos. k-a sa mi;

lôchať, lúchať -a nedok. trocha hrub. hltavo piť: l. vodu

nabaláchať -a dok. expr.

1. zmiasť, pobalamutiť, poblázniť: n-l chlapca, že príde

2. narozprávať: n. niekomu nezmysly

nadýchať -a dok.

1. nahromadiť dych (význ. 2): v izbe (si) n-li

2. vypustiť dych na niečo: n. na sklo, n. si na ruky;

// nadýchať sa dýchaním nabrať do seba: n. sa čerstvého vzduchu, vône

napáchať -a dok. narobiť (význ. 2): n. škodu, n. krivdy, n. hriechov

nedok. napúchať -a

nastráchať sa -a dok. expr.

1. naľakať sa, prestrašiť sa, preľaknúť sa, nastrachovať sa: čo mu je? – n-l sa otec

2. nastrachovať sa (význ. 2): čo sa n-li o dieťa!

obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu

obšúchať -a dok. ošúchať (význ. 2): o. si šaty

// obšúchať sa: kabát sa o-l

obúchať -a dok.

1. búchaním striasť, otriasť: o. si sneh z topánok

2. búchaním zbaviť niečoho: o. si čižmy

3. viackrát buchnúť niečím o niečo, otrieskať: o. si hlavu o stenu

● expr. o. niekomu niečo o → hlavu

nedok. odpúchať, odpuchávať -a

odšúchať sa -a dok. expr. (pomaly, ťažko) odísť: o-l sa k stolu

nedok. opŕchať, opŕchavať -a

nedok. opúchať -a, opuchať -á

ostýchať sa -a nedok. prejavovať ostych, trocha sa hanbiť, okúňať sa: neo-l sa povedať pravdu

ošúchať -a dok.

1. šúchaním (význ. 3) očistiť ap.: o. si topánky do trávy

2. používaním opotrebovať, obšúchať, obdrať: o. nábytok

// ošúchať sa

1. používaním sa opotrebovať, obšúchať sa, o(b)drať sa: farba sa o-la

2. častým opakovaním sa zunovať, zovšednieť, otrepať sa, obšúchať sa: pieseň sa rýchlo o-la

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

plákať, pláchať -a nedok. prepieraním v čistej vode odstraňovať zvyšky pracieho prostriedku: p. bielizeň

pobúchať -a dok. viac ráz udrieť: p. päsťou po stole;
p. kladivom po plechu

popŕchať -a, poprchávať -a nedok. riedko pršať; mrholiť: začal p. drobný dážď;
neos. vonku p-a

poslúchať -a nedok. plniť rozkazy, pokyny, byť poslušný, počúvať: dieťa p-a rodičov, p. rady lekára;
srdce ho nep-a je choré;

pošúchať -a, pošuchať -á dok. chvíľu šúchať: p. niečo v dlani, p. si čelo, p. sa po hlave

prislúchať -a nedok. kniž. patriť (význ. 1 3): Slováci p-jú k Slovanom;
za prácu mu p-a odmena;
úradu p-a povinnosť

pýcha -y ž.

1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u;
nadúvať sa od p-y

2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti

3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny;
záhrada je jeho p.

● p. predchádza pád;
p. → peklom dýcha

rozbúchať sa -a dok. začať (silno) búchať, rozbúšiť sa: srdce sa mu r-lo

rozdúchať -a dok.

1. dúchaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť, rozfúkať: r. oheň, iskru, pahrebu;

2. rozfúkať, rozduť, rozviať: r. perie;

slýchať -a nedok. kniž. počuť (význ. 1, 3), chyrovať: kto to kedy s-l?

● ani oko nevidelo, ani ucho nes-lo niečo mimoriadne

spáchať -a dok.

1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda;
s. hriech

2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ;
kto s-l ten program?

nedok. spŕchať -a

nedok. stíchať -a

stráchať sa -a nedok. expr. strachovať sa: s-li sme sa o vás

šúchať -a, šuchať nedok.

1. trieť (význ. 1), drhnúť, brhliť: š. si ruky, čelo, oči;
š. skrehnuté prsty

2. ťahaním, trením po niečom spôsobovať šuchot: š. nohami

3. silným trením (kefou ap.) čistiť, drhnúť: š. dlážku;

nedok. utíchať -a

vydýchať -a dok. dýchaním spotrebovať, opotrebovať: v. kyslík, v-ný vzduch v miestnosti

// vydýchať sa dýchaním opäť nadobudnúť pravidelný dych: bol zadychčaný, musel sa v.

vykýchať sa -a dok.

1. viac ráz kýchnuť

2. hovor. prekonať (nepriaznivý stav), zbaviť sa: v. sa z choroby;
expr. v. sa z dlžôb

vyplákať, vypláchať -a dok. plákaním zbaviť neželateľných čiastočiek: v. bielizeň;
v. handru

vyšúchať -a dok.

1. i vyšuchať vydrhnúť (význ. 2): v. si tvár snehom

2. ošúchať (význ. 2): v. nohavice na kolenách

// vyšúchať sa ošúchať sa (význ. 1): koberce sa v-li

zabúchať -a dok. chvíľu búchať, zabúšiť: z. na bránu;

zadýchať -a dok. dýchaním zarosiť: z-né sklo

// zadýchať sa zadychčať sa

zapáchať -a nedok. vydávať, šíriť zápach, páchnuť, smrdieť: špinavá voda z-a;
z. potom, cigaretami, stuchlinou

nedok. zapúchať -a

nedok. zatíchať -a

zbúchať -a dok. hovor. expr. neporiadne, povrchne urobiť: narýchlo z-ný plot