Význam slova "ch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 633 výsledkov (6 strán)
-
chudobnieť -ie -ejú nedok. stávať sa chudobnejším, chudobným: sedliaci sa zadlžovali a ch-li
-
chudobnosť -i ž.
-
chudobný príd.
1. nemajúci majetok, biedny, op. bohatý: ch. človek;
starí rodičia boli ch-í2. kt. má nedostatok niečoho, op. bohatý: strava ch-á na vitamíny;
ch. kraj neúrodný;
ch-á pôda kt. má málo živín;
ch-á (palivová) zmes kt. má málo benzínu● bibl. ch. v duchu prostý;
kniž. ch. na duchu, duchom obmedzený;
expr. ch. ako kostolná myš veľmi;
ch. človek → hotová opica;
ch-ému aj z hrnca vykypí postihnutého stíhajú aj ďalšie nepríjemnosti; -
chudokrvný príd. subšt. málokrvný: ch-é dieťa málokrvné; chudokrvnosť -i ž. málokrvnosť
-
chudorľavo prísl.;
-
chudorľavosť -i ž.
-
chudorľavý príd. expr. neduživý, slabý; chorľavý: ch-é dieťa, ch-á tvár;
-
chudosť -i ž.
-
chudučký, chudunký, chudulinký príd. expr. veľmi chudý: ch-é dieťa, ch-á tvár;
-
chudý príd. kt. má málo tuku, op. tučný: ch. človek, ch-é mäso
-
chuligán -a m. pejor. mladík provokujúco porušujúci spoloč. normy, výtržník, uličník;
-
chuligánka -y -nok ž.;
-
chuligánsky príd. i prísl.: ch-e správanie;
-
chuligánstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k chuligán
2. chuligánsky čin
-
chúliť sa -i -ľ! nedok.
1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani
-
chúlostivieť -ie -ejú nedok. stávať sa chúlostivým: človek, rastlina ch-ie
-
chúlostivo prísl.;
-
chúlostivosť -i ž.
-
chúlostivý príd.
1. málo odolný, háklivý: ch-é dieťa, ovocie, ch-á rastlina;
ch. na žalúdok2. príliš citlivý, háklivý, precitlivený: je ch-á, hneď plače;
ch. na drsné reči3. privádzajúci do pomykova, nepríjemný, pálčivý, delikátny: ch. prípad, ch-á situácia, otázka;
-
chumáč -a m. niečo zmotané dohromady, guča, hrča, chumeľ: ch. vaty, vlasov, srsti, ch-e snehu;
-
chumáčik -a m. zdrob.: snehové ch-y
-
chumáčovitý, chumáčikovitý príd. kt. má tvar chumáč(ik)a: ch. sneh
-
chumáčový príd.;
-
chumajský príd.;
chumajsky prísl.: správať sa ch.
-
chumelica -e -líc ž. snehová búrka, fujavica, metelica: prudká ch.;
prihnala sa ch. -
chumeliť sa iba 3. os. nedok. husto, v chumľoch padať; valiť sa: sneh sa ch-í;
prach, hmla, dym sa ch-í;
neos. i chumeliť: vonku (sa) ch-í; -
chunta, junta [ch-] -y chúnt/júnt ž. vládny orgán, organizácia s dočasnou právomocou často s voj. a protidemokratickým rázom (napr. v juhoamer. prostredí): vojenská ch.
-
chuť -i ž.
1. jeden zo zmyslov, ktorým sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť ap.
2. mn. -e vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom: jedlo má dobrú, nevýraznú ch., pokaziť si ch.;
vína majú rozmanité ch-e;
dobrú ch.! želanie pred jedlom3. žiadostivosť po uspokojení potrieb, chcenie: ch. na jedlo, na pivo, ch. do jedenia;
s ch-ou pracovať, z ch-i sa najesť, zasmiať; -
opak. chutievať -a
-
chutiť nedok. iba 3. os.
1. pôsobiť príjemne na chuťové orgány (obyč. o jedle al. pití): obed mu ch-í, nech-í mu jesť;
neos. (ne)ch-í mu (ne)má chuť do jedla2. mať určitú chuť: ch-í sladkasto, ch-í ako blen
3. uspokojovať, páčiť sa: robota mu (ne)ch-í, voľnosť mu ch-í
-
chúťka -y obyč. mn. chúťky -ťok ž. (zmyselná) túžba, záľuba, rozmar, vrtoch: telesné ch-y, uspokojiť svoje ch-y
-
chutnať nedok. ochutnávať (význ. 1): ch. polievku, víno, omáčku
-
chutne, chutno prísl.: ch. sa najesť;
ch. vyzerať; -
chutnosť -i ž.
-
chutnučko, chutnulinko prísl.
-
chutný príd.
-
chuťovka -y -viek ž. zájedka upravená ako drobný kúsok na vloženie do úst naraz: ch-y k vínu
-
chuťovo, chuťove prísl.
-
chuťový príd. k 1, 2: ch-é orgány, vlastnosti;
-
chvála -y chvál ž. prejav uznania, pochvala, op. hana: slová ch-y;
byť hodný ch-y;
slúžiť niekomu na ch-u -
chvalabohu čast. vyj. uspokojenie, radosť: ch., nič sa nestalo;
ch., prišiel včas -
chválenkárka -y -rok ž.;
-
chválenkársky príd.;
-
chválenkárstvo -a s.
-
chváliť -i -ľ! nedok.
1. vyslovovať chválu, uznanie, oceňovať, vychvaľovať: ch. žiaka, ch. dobrú prácu
2. náb. velebiť, oslavovať: ch. Boha
● nechváľ deň pred západom (slnka), pred večerom neprenáhli sa pri hodnotení;
každá → líška svoj chvost ch-i// chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, úspechoch ap., vychvaľovať sa, vystatovať sa: ch. sa úspechmi;
rád sa ch-i● dobré sa ch-i samo;
ch. dávida vracať// chváliť si pochvaľovať si: ch. si nové auto
-
chválitebne prísl.
II. chválitebný m., chválitebná ž. 2. stupeň prospechu v škol. klasifikácii, dvojka
-
chválitebný
I. príd. chvályhodný: ch. čin;
-
chváloreč -i ž. kniž. oslavná reč, chválenie: predniesť ch.
-
chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie
-
chválospev -u m. oslavný spev, óda, hymnus;
● expr. → spievať ch-y na niekoho, na niečo
-
chvályhodne prísl.;
-
chvályhodnosť -i ž.
-
chvályhodný príd. zasluhujúci pochvalu: ch. čin, úmysel;
-
chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi;
ch-l sa, že vyhrá; -
opak. chvastávať sa -a
-
chvastavo prísl.
-
chvastavý príd. kt. sa rád chvasce; svedčiaci o tom: ch. človek;
ch-é reči; -
chvastúň -a m. pejor. chvastavý človek;
-
chvastúnka -y -nok ž.;
-
chvastúnsky príd. i prísl.: ch-e reči;
-
chvastúnstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k chvastúň
2. chvastúnsky prejav
-
chvat
I. cit. naznač. náhle chmatnutie, chmat: psisko ch. chlapca za nohu
II. chvat -u m.
-
chvátať -ce/-ta -cu/-tajú chvác/chvátaj! nedok. expr. v rýchlosti brať, chmátať, schytávať: vietor ch-e, ch-a smeti;
-
chvatne prísl.: ch. jesť
-
dok. chvatnúť -e -ú -tol
-
chvatný príd. urobený v chvate, rýchly: ch. pohyb, ch-á chôdza;
-
chvatom prísl. chvatne, rýchlo, prudko: pustil sa ch. do roboty
-
chvejivo prísl.
-
chvejivý príd. chvejúci sa, trasľavý, mihotavý: ch. pohyb, ch-é svetlo;
-
chvieť sa chveje chvejú nedok.
1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať: hlas sa mu ch-e, ch-e sa od rozčúlenia;
ch-nie vzduchu2. obávať sa, báť sa: ch. sa o majetok, o svoju bezpečnosť
● ch. sa (od strachu, zimy) ako osika
-
chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u;
v poslednej ch-i v poslednom okamihu;
prežívať slávnostné, ťažké ch-e;
čakať hodnú ch-u dlho;
každú ch-u často;
v tejto ch-i teraz● mať dlhú ch-u nudiť sa;
prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal;
posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou; -
chvíľami, chvíľkami prísl. opakovane v krátkych intervaloch, (za)vše, kedy-tedy, občas: ch. pršalo, ch. sa rozprávali
-
chvíľka -y -ľok ž. zdrob.;
-
chvíľkový príd.: ch-é šťastie, ch. rozmar;
-
chvíľočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť
-
chvojina -y ž. hromad. vetvy ihličnatých drevín s ihličím, čečina: zelená ch., jedľová ch., prikryť ch-ou
-
chvojka -y -jok ž. zdrob.;
-
chvojkový príd.
-
chvojový príd.;
-
chvost -a m.
1. pohyblivý výrastok na zadnej časti tela stavovcov: konský, líščí, rybí ch.;
vrtieť ch-om2. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtačieho tela: kohutí, páví ch.
3. niečo podobné chvostu (význ. 1, 2): ch. lietadla, kométy;
myší ch. bot. rebríček Achillea; -
chvostík -a m. zdrob.
-
chvostový príd.;
-
chyba -y chýb ž.
1. niečo nesprávne, omyl: jazyková, tlačová ch.;
urobiť, opraviť ch-u;
vedieť báseň bez ch-y veľmi dobre2. (menšie) porušenie (povrchu) niečoho, kaz, nedostatok: kolaudačná, výrobná ch., ch. materiálu, ch. v látke
3. záporná vlastnosť povahy človeka: ch. charakteru;
mať ch-y, vedieť o svojich ch-ách4. úchylka od normálneho stavu: telesná, vývojová, srdcová ch.
● → učiť sa na vlastných ch-ách;
-
chýbať -a nedok.
1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke
● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
→ veľa nech-lo;
len → vlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre; -
opak. chýbavať -a
-
chybička -y -čiek ž. zdrob.
-
chybieť -í -ia nedok. chýbať
-
chybiť dok.
1. urobiť chybu, pomýliť sa: ch. v rátaní;
uznáva, že ch-l2. minúť, netrafiť, nezasiahnuť: ch. cieľ
-
chybne prísl.;
-
chybný príd.: ch. tovar, výrobok, zrak;
ch. názor, ch-é rozhodnutie, urobiť ch. krok; -
chybovať nedok. chýbať
-
chybovosť -i ž. počet chýb
-
chýliť -i -ľ! nedok. skláňať, schyľovať, nahýnať, nakláňať: ch. hlavu
// chýliť sa
1. skláňať sa, schyľovať sa, nakláňať sa: konáre sa pod ťarchou ovocia ch-ia k zemi, slnko sa ch-i k západu
2. schyľovať sa (význ. 2): práca sa ch-i ku koncu;
neos. ch-i sa k večeru zvečerieva sa -
chýr -u m.
1. zvesť šíriaca sa ústnym podaním, novina, správa: nepravdivý ch., rozniesol sa ch., kolujú ch-y
2. povesť (význ. 3), zvuk: mať dobrý, zlý ch.
● ani ch-u (, ani slychu) (p)o niekom, niečom niet nijakých správ
-
chýrečne prísl.
-
chýrečný príd. hovor. chýrny: ch-é víno;
-
chýrne prísl.
-
chýrny príd. známy, povestný, slávny, vychýrený: ch. majster, lekár, ch-e mesto;
-
chyrovať nedok. mať zvesť o niekom al. niečom, počuť, slýchať: o niečom takom ani nech-l;
o tom málokto ch-l -
chystačka -y -čiek ž. hovor. chystanie: ch. na sviatky
-
chystať nedok. pripravovať (význ. 1), hotoviť, strojiť: ch. večeru, prekvapenie, ch. svadbu;
-
opak. chystávať -a
// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu;
ch. sa prísť hodlať;
neos. ch-á sa na dážď;
ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé; -
opak. chystávať sa
-
chytač -a mn. -i m. živ. kto niečo chytá: ch. zveri;
chytač -a mn. N a A -e m. neživ. pomôcka na chytanie, zachytávanie niečoho, chytadlo, chyták: ch. semien, zrna
-
chytačka -y -čiek ž.
1. hovor. chytanie (význ. 2)
2. hra, pri kt. sa účastníci naháňajú a chytajú, naháňačka: hrať sa na ch-u
3. hovor. obratné kladenie otázok (v diskusii) s cieľom ukázať protivníkove slabiny
-
chytadlo -a -diel s.
1. orgán niekt. nižších živočíchov, kt. slúži na uchopenie potravy
2. chytač
-
chyták -a m.
1. hovor. otázka (pri skúške, výsluchu ap.) kladená s úmyslom prichytiť niekoho pri niečom
2. chytač, chytadlo
-
nedok. chytať
1. k 1 – 7
2. dotýkať sa, ohmatávať: nechytaj ma!
3. hovor. byť brankárom: ch. za domáci klub, ch. v zahraničí
// chytiť sa
1. uchopiť sa rukami, zachytiť sa, pridržať sa: ch. sa zábradlia, ch. sa muža pod pazuchu
2. lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, na udicu
3. zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: ch-la sa ho chrípka;
pleseň, hrdza sa ch-la na niečom pokryla niečo4. začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: ch. sa do roboty, do čítania;
nemal sa čoho ch. nemal čo robiť5. zapustiť korene, ujať sa: stromček sa ch-l
6. začať horieť, vzňať sa: papier sa ch-l;
od komína sa ch-la strecha● ch. sa rozumu a) začať premyslene konať b) vtipne si pomôcť;
ch. sa za hlavu nevedieť si rady;
ch. sa za nos byť zahanbený;
kto sa → topí, aj slamky sa ch-í; -
nedok. chytať sa
-
chytiť dok.
1. vziať do ruky al. rúk, (u)chopiť: ch. loptu, dieťa za ruku, ch. niekoho okolo pása
2. zmocniť sa (lovom), uloviť; pristihnúť, dolapiť; zatknúť: ch. motýľa, líšku, rybu;
mačka ch-la myš;
ch. zlodeja3. hovor. zachytiť (význ. 7): ch. dobrú hudbu v rozhlase
4. hovor. (behom) dostihnúť: ch. vlak, začiatok predstavenia
5. hovor. dostať (význ. 3), získať: ch. nádchu, chrípku;
ch. prvú cenu (v športke)6. zachvátiť (význ. 1, 2), zasiahnuť, zmocniť sa: ch-l ho žiaľ, kašeľ, kŕč, ch-la ju zlosť;
ovocie ch-ené od mrazu spálené;
ch-ený od slnka opálený;
expr. je ch-ený podnapitý7. pevne priľnúť, prichytiť sa, prilepiť sa: farba, omietka ch-la;
hovor. ch-lo to prilepilo sa● ch. niekoho do pasce, do osídel získať pre svoje zámery;
ch. niekoho za → slovo;
nevie, čo má skôr ch. do ruky nevie, čím začať;
ch. niekoho za golier oboriť sa na niekoho;
ch. niekoho pod krk začať ho biť, hrdúsiť;
ch. niečo za → správny koniec;
ch. rozum do hrsti začať rozumne uvažovať, konať;
ch. niečo pevne do rúk začať pevne viesť; -
chytkať nedok. expr. (jemne) chytať