Význam slova "kaz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 35 výsledkov (1 strana)
-
kaz -u m. (menšie) porušenie povrchu niečoho; chyba: k. v látke;
zubný k.; -
kazajka -y -jok ž.
1. ľahký (šport.) kabát do pása: kožená, prešívaná k.
2. → zvieracia k.
-
kazak -u m. voľná blúza siahajúca na boky;
-
kazakový príd.: k. strih
-
kazár -a m. zastaráv. prísny udržiavateľ disciplíny, poriadku ap.: má nad sebou k-a
-
kázať -že -žu -uc -uci nedok.
1. dávať pokyn, rozkazovať, prikazovať: lekár mu k-l ležať, aby ležal;
čo nám k-li, urobili sme;
(robiť,) ako zákon, tradícia k-e podľa zákona, tradície;
robiť, ako srdce k-e podľa citu2. hlásať nejaké (náb.) učenie: k. evanjelium;
k. v mnohých krajinách3. mať kázeň (význ. 1): k. od oltára;
k. o morálke, k. proti neprávosti● → vodu k-e, víno pije
-
kazateľ -a mn. -ia m. kto káže (význ. 2, 3): bol dobrým k-om;
-
kazateľka -y -liek ž.;
-
kazateľnica -e -níc ž. vyvýšené miesto v kostole na kázanie
-
kazateľský príd.: k. tón poúčajúci;
kazateľsky prísl.
-
každodenne prísl.;
-
každodennosť -i ž.: vybočiť z k-i zo všednosti
-
každodenný príd.
1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň, denný: k-á povinnosť, k. hosť
2. obyčajný, všedný, bežný: k. zjav, nie je to k-á udalosť
● stať sa niekomu k-ým chlebom nevyhnutnosťou;
-
každopádne prísl. zastar. v každom prípade, naisto: k. pricestujeme
-
každoročne prísl.
-
každoročný príd. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý rok: k-é záplavy;
-
každý
I. zám. vymedz.
1. obyč. jedn. vyj. úplný súhrn osôb, vecí a javov a zároveň rozčlenenosť tohto súhrnu: k. človek je smrteľný;
chorého namáha k. pohyb;
šaty na k-ú príležitosť;
v k-om prípade vždy;
domov chodí k. týždeň pravidelne týždenne2. ako neurč. zám. vyj. ľubovoľnosť, akýkoľvek, hocijaký: súci do k-ej roboty;
prísť za k-ých podmienok;
uverí k-ej hlúposti● na k-om kroku všade;
za k-ú cenu nech to stojí čokoľvek;
k-ú chvíľu a) (chorie) často b) (sa vráti) hneď -
kazematový príd.
-
kazematy -mát ž. pomn. podzemné chodby pod pevnosťami použ. často ako väzenie;
-
kázeň -zne ž.
1. prejav duchovného o náb. téme (pri bohoslužbách): nedeľná k.
2. hovor. dohováranie, karhanie, napomínanie: počúvať od niekoho k.
3. správ. disciplína, poriadok
□ mať k. kázať;
držať, robiť niekomu k. napomínať, hrešiť niekoho -
kazeta -y -ziet ž.
1. (ozdobná) skrinka, škatuľa: strieborná, vyrezávaná k., k. na cigarety, na šperky
2. ochranný obal na film al. fot. platňu; takýto obal so zabudovanou magnetickou páskou uspôsobenou na nahrávanie a prehrávanie zvuku al. obrazu
-
kazetka -y -tiek ž. zdrob.
-
kazetový príd.: k. magnetofón na kazety;
k-á povala; -
kaziť nedok.
1. poškodzovať, ni(vo)čiť, znehodnocovať: k. hračky, k. si zrak, zdravie;
k. vzduch znečisťovať2. robiť mravne horším: k. mládež, rozmaznáva ho a k-í
3. narúšať, mariť, hatiť: k. náladu, radosť niekomu, k. si niečím šťastie, plány
// kaziť sa
1. stávať sa neupotrebiteľným: stroj sa k-í, mäso sa k-í
2. stávať sa mravne horším: v zlej spoločnosti sa dieťa k-í
3. ísť k horšiemu, zhoršovať sa, narúšať sa: nálada, zábava sa k-í;
počasie sa k-í mračí sa, ochladzuje sa -
kazivec -vca m. nerast použ. na výr. zlúčenín fluóru a na výr. šošoviek, fluorit
-
kazový príd.
-
dôkaz -u m.
1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky
□ podať d. o niečom dokázať niečo;
-
príkaz -u m. autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho: splniť p-y vedúceho;
peňaž. prevodný, inkasný p.;
→ trvalý p.□ dať p. prikázať;
-
úkaz -u m. čo možno zmyslami pozorovať, (prírodný) jav: prírodné ú-y, sledovať ú-y na oblohe
-
výkaz -u m. prehľadný súpis údajov: štatistický v., v. práce, zostaviť polročný v.
-
zákaz -u m. prejavenie rozhodnutia, že sa niečo nesmie robiť, uskutočňovať: písomný z.;
úsilie o z. výroby zbraní, z. fajčiť;
vydávať, odvolávať z-y