Význam slova "a ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

krasojazdkyňa -e -kýň ž.;

krbáľať -a nedok. expr. kotúľať, váľať: k. kláty

// krbáľať sa: k. sa dolu svahom

kričať -í -ia nedok.

1. vydávať krik, volať: k. zo sna;
k. na ratu, z celého hrdla veľmi

2. krikom upútavať niečiu pozornosť, privolávať, volať: k. za odchádzajúcimi

3. hlasno hovoriť; krikom napomínať, hrešiť: čo tak k-š! k. na deti

4. expr. byť krikľavý (význ. 2): farby k-ia;
bieda až k-í je zjavná

krivuľa -e -vúľ ž.

1. bakuľa, čugaňa

2. destilačná banka so zakriveným hrdlom

krošňa -e ž. skrinka, kôš ap., kt. (na chrbte) nosili (vandrovní) remeselníci al. podomoví obchodníci: drotárska, sklenárska k.

krpaňa -e -í ž.;

krúžľať -a nedok. strúhať, krájať (na kolieska)

kuchyňa -e -chýň ž.

1. miestnosť, kde sa pripravujú jedlá: (v byte je) malá k., k. hotela;

2. nábytok do tejto miestnosti: kúpiť si novú k-u

3. stravovacie stredisko: poľná k.;
závodná k. jedáleň

4. spôsob prípravy jedál; jedlá pripravené na istý spôsob: francúzska k.;
studená k.;

kúpeľňa -e ž. miestnosť určená na kúpanie: byt s k-ou;

kuša -e kúš/kuší ž. starodávna zbraň mechanicky vystreľujúca šípy

kutňa -e ž. mníšske rúcho, habit

kvargľa -e ž. hovor.

1. obyč. mn. kvargle (olomoucké) tvarôžky, syrčeky

2. pejor. nadávka (pasívnemu človeku)

● expr. sedí ako k. nečinne

kvičať -í -ia, kvíkať -a nedok. vydávať zvuk kví(k): k-nie brava;

kvočať -í -ia nedok. čupieť: k. pri práci;

lakovňa -e ž. dielňa, kde sa lakuje

lampovňa -e ž. miesto, miestnosť na uskladnenie, údržbu a výdaj svietidiel (v bani ap.)

lastovíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa lastovičky

lebeň, lebeňa -e ž. hovor. expr. lebka;

legislatívkyňa -e -kyň ž.;

letkyňa -e -kýň ž.;

levanduľa -e -dúľ ž. liečivá a úžitková rastlina s bledofialovými kvietkami, bot. Levandula;
voňavka z tejto rastliny;

levíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa leva

ležať -í -ia nedok.

1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý

2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede;
už l-í, nebuď ho!

3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý

4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere

5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli

6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny

7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch;
l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok;
list l-l dlho na pošte;
jedlo mu l-í v žalúdku

● l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne;
expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť;
l. na smrteľnej posteli umierať;
l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy;
l. pod zemou byť pochovaný;
l. niekomu pri nohách koriť sa;
l. v troskách byť zničený;
expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj;
l-í mu to na srdci záleží mu na tom;
l-í mu to ako → balvan na prsiach;

lezkyňa -e -kýň ž.;

liečebňa -e ž. liečebný ústav

lisovňa -e ž. dielňa, továreň, kde sa lisuje: l. plechu

lokňa -e ž. hovor. stočený prameň vlasov;

lokša -e ž. tenký (p)osúch zo zemiakového cesta

losíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. losie mláďa

lovkyňa -e -kýň ž.;

lóža -e ž.

1. oddelená časť na obvode hľadiska s niekoľkými sedadlami: divadelné l-e;
l. prezidenta republiky (v Slovenskom národnom divadle)

2. organizačná jednotka slobodomurárov;

lukostrelkyňa -e -kýň ž.;

lyža -e obyč. mn. ž. šport. náčinie v podobe (úzkych) dosiek s viazaním na obuv al. nohy slúžiace na kĺzavý pohyb na snehu, vode ap.: kovové, vodné l-e;
beh, skoky na l-iach

mača -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa mačky;

● ospanlivý, slepý, ihravý ako m.;

máčať -a nedok.

1. ponárať do tekutiny (a vystavovať jej pôsobeniu), namáčať: m. si ruky vo vode;
m-nie ľanu, semena;
m-né pečivo oblievané (čokoládou)

2. robiť mokrým: m. si oči harmančekom, slzy m-jú tvár

// máčať sa

1. ponárať sa do tekutiny: husi sa m-jú vo vode

2. byť ponorený v tekutine, močiť sa: zelinky sa m-jú v liehu, konope sa m-jú v potoku

machuľa -e -chúľ ž. expr. škvrna: atramentová, rozpitá m.;
urobiť m-u;

maharadža -u mn. -ovia m. titul ind. domorodých panovníkov

mandľa -e ž.

1. strom s ružovočervenými kvetmi, bot. Amygdalus;
mandľovník

2. jedlé jadro plodu tohto stromu: slané, horké m-e

3. obyč. mn. anat. lymfatické tkanivo v tvare mandle;

mangľovňa -e ž. miestnosť na mangľovanie

maratónkyňa -e -kyň ž.

marhuľa -e -húľ ž.

1. ovocný strom pestovaný u nás v teplejších polohách, bot. Armeniaca

2. jeho žltočervený plod s hladkou kôstkou: zavárať m-e;

marža -e ž. ekon. (cenové, kurzové ap.) rozpätie medzi nadobúdacou a predajnou cenou

maša -e ž. hovor. zastar. huta

mašľa -e -šieľ/-šlí ž.

1. uzol s 2 protiľahlými slučkami a 2 voľnými koncami, viazačka: uviazať na m-u

2. hovor. stuha, stužka, viazačka: hodvábna m. vo vlasoch;

mečať -í -ia nedok. (obyč. o koze a ovci) vydávať zvuk mé, mékať, mekotať, bľačať;

medvieďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. mláďa medveďa;

meľa -e, mela -y ž. hovor. expr. trma-vrma, zmätok, chaos, bitka: strhla sa m.

menovkyňa -e -kýň ž.

miešač -a m. živ. kto mieša: film. m. zvuku mixér;

miešač -a mn. -e m. neživ. miešací stroj, mixér (význ. 1, 3)

miešačka -y -čiek ž.

1. osoba, kt. niečo mieša

2. miešací stroj: m. betónu, mechanická m.

miešať -a nedok.

1. krúživo (niečím) pohybovať v tekutej al. sypkej látke: m. (lyžičkou) kávu

2. spájať rozlič. prvky tak, že utvoria zmes: m. maslo s cukrom;
m. čaj s rumom;
m. nápoje pripravovať z rozlič. materiálu;
m. farby

3. nesúrodo spájať, pliesť: m. jazyky

4. meniť poradie, premiešavať: m. karty

5. zapletať (význ. 5), zaťahovať: nechcem ťa do toho m.

// miešať sa

1. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: m. sa do rozhovoru;
nem-aj sa medzi nás! expr. m. sa do niečoho ako varecha

2. navzájom sa prestupovať, zlievať sa: do hudby sa m-l krik, vône sa m-li

míňať -a nedok.

1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas

2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo

3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a

4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a;

mincovňa -e ž. závod na razenie mincí

minisukňa -e -kieň/-kní ž. hovor. veľmi krátka sukňa: móda m-í

mišpuľa -e -púľ ž.

1. ovocný strom podobný jabloni, bot. Mespilus

2. drobný hnedý plod tohto stromu

mláďa -aťa mn. -atá -at s. nedospelý živočích: líščie, ľudské m.;
expr. pokladajú ho za m. za neskúseného;

mláťačka -y -čiek ž. stroj na mlátenie obilia

mlčať -í -ia nedok.

1. nehovoriť, byť ticho, čušať: úctivo, zaryto m., rozpačité m-nie

2. zachovávať tajomstvo: porušiť m-nie

3. nedávať najavo svoje stanovisko: publ. mlčiaca väčšina

● expr. m. ako peň, ako ryba, ako zarezaný;
m-ním prejsť niečo nevyjadriť sa;
m. ako sfinga nepovedať ani slova;
m. ako hrob nevyzrádzať;
kto m-í, ten svedčí

mňaučať -í -ia, mňaukať nedok. (o mačke) mraučať;

moľa -e ž., moľ -a mn. N a A -e m. drobný motýľ, ktorého húsenice ničia obilie, vlnu, kožušiny ap., zool. Tineida;

monolyža -e ž. šport. plochá lyža, na kt. sa stojí oboma nohami a odráža sa palicami, monoski (význ. 1)

morča² -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa morky

morča¹ -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. malý hlodavec použ. na laboratórne pokusy;

moruša -e -rúš/-í ž.

1. pôv. cudzokrajný listnatý strom, bot. Morus

2. jeho biely al. tmavobelasý plod podobný jahode

mraučať -í -ia nedok. (o mačke) vydávať zvuky podobné slabike mrau, mňaučať;

mreža -e obyč. mn. ž. priehrada z tyčí vzájomne krížom pospájaných: kovaná, drevená m., obločné m-e

● byť, sedieť za m-mi vo väzení;
dostať sa za m-e do väzenia;

mrľa -e -í/mŕľ ž. hlísta cudzopasiaca v ľudskom čreve, zool. Oxyuris

● expr. m-e ho žerú je netrpezlivý; nepostojí

mrnčať -í -ia nedok. expr.

1. vydávať plačlivé zvuky, poplakávať, fňukať: dieťa m-í

2. vydávať slabé nezrozumiteľné zvuky, mrnkať: spokojne m.;
m. si popod fúzy

mručať -í -ia nedok.

1. (o zvieratách) vydávať hlboký tlmený zvuk; mrmlať: medveď, lev m-í;

2. (o ľuďoch) vydávať súvislý neartikulovaný tón; hmkať

mukyňa -e -kýň ž. listnatý strom s drobnými červenými plodmi, bot. jarabina m. Sorbus aria

mušľa -e -šieľ/-šlí ž.

1. lastúra, ulita

2. niečo podobné mušli: ušná m.;
m. mikrofónu;

načať -čne -čnú dok.

1. narušiť celistvosť niečoho odobratím časti: n. koláč, fľašu, úspory;
n-tý sud;

2. urobiť 1. fázu istej činnosti, začať: n. pletenie (svetra);

nadháňač -a mn. živ. -i, neživ. -e m. kto al. čo nadháňa zver strelcovi;

nedok. nadháňať -a

nedok. nadieľať -a, nadeľovať

nedok. nadnášať -a: vetroň je n-ný vetrom

// nadniesť sa: lietadlo sa n-lo nad mraky nadletelo;

nedok. nadnášať sa: n. sa pri chôdzi

nadonášať -a dok. (postupne) nosením nahromadiť, nanosiť: n. dary, dreva

nadovážať -a dok. (postupne) vozením nahromadiť, navoziť: n. tovar, dreva

nedok. nadrážať -a

nadŕžať, nadržiavať -a, nadržovať nedok. byť naklonený, žičiť, pomáhať niekomu: n. priateľovi;
práv. n-nie pomoc páchateľovi trestného činu

naháňačka -y -čiek ž.

1. hovor. naháňanie; honba: n. na zlodejov, za zlodejmi

2. chytačka (význ. 2): hrať sa na n-u

naháňať -a nedok.

1. k nahnať (význ. 1 – 4)

2. (behom) dostihovať, prenasledovať: deti sa n-jú;
n. zlodeja, pes n-a zajaca

// naháňať sa

1. behať (s cieľom chytiť, dostihnúť): chlapec sa n-a s rodičmi

2. expr. mať zhon, behať: celý deň sa n-a a nič nespraví

3. hovor. usilovať sa niečo získať, hnať sa, pachtiť sa: n. sa za úspechmi, za tovarom

nedok. nahŕňať -a

// nahrnúť sa expr. rýchle a vo veľkom množstve sa sústrediť: ľudia sa n-li do izby, n-la sa mu krv do hlavy

nakašlať, nakašľať -e -ú dok. trocha hrub. nestáť o niečo, o niekoho, opovrhnúť niečím, niekým, vykašlať sa: má chuť n. na robotu

● n. na to! výraz záporu, rezignácie ap.

nedok. k 1 nakláňať -a

// nakloniť sa trocha sa skloniť, nachýliť sa, nahnúť sa: n. sa nad stôl, k dieťaťu;

nedok. nakláňať sa

// nakloniť si: n. si spolupracovníkov;

nedok. nakláňať si

nakričať -í -ia dok. s krikom sa osopiť, vynadať: n. na deti, deťom

náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom;
n-í mu vďaka, odmena

nálezkyňa -e -kýň ž.;

nedok. namáčať¹ -a

namáčať² -a dok. zamáčať²: n. si obuv

namiešať -a dok.

1. miešaním pripraviť: n. farby, koktail

2. pridať, primiešať: n-l mu do nápoja liek

nedok. namýšľať si -a

nedok. nanášať -a

nedok. napĺňať -a, naplňovať

// naplniť sa

1. stať sa plným: priehrada sa n-la (vodou);

2. kniž. uskutočniť sa, vyplniť sa: jeho osud sa n-l

● kniž. čas sa n-l prišiel, dovŕšil sa;

nedok. napĺňať sa, naplňovať sa

napršať -í dok. (o daždi) napadať v (drobných) kvapkách: neos. málo, dobre n-lo;
množstvo n-nej vody

napučať -í -ia dok.

1. od vlhkosti zväčšiť svoj objem: zrno, drevo n-í

2. čiastočne vypučať: n-né vrúble;

nedok. napúčať, napučiavať -a

nedok. napúšťať -a

nedok. narážať -a

národovkyňa -e -kýň ž.;

narozmýšľať sa -a dok. stráviť dlhší čas rozmýšľaním: n. sa o problémoch;
n. sa, ako ďalej

nedok. narúčať -a: počúval, čo mu n-jú

nedok. narúšať -a, narušovať

nastrieľať -a dok.

1. zastreliť isté množstvo, postrieľať: n. veľa zajacov

2. streliť isté (väčšie) množstvo (pri hre): n-l päť gólov

nástupkyňa -e -kýň ž.

nedok. natáčať -a

// natočiť sa nakrútiť sa;

nedok. natáčať sa

nedok. k 1 natláčať -a

// natlačiť sa tlačením sa umiestniť, natisnúť sa, napchať sa: študenti sa n-li do posluchárne

● n-ení ako sardinky veľmi

nedok. natŕčať -a

● n. → uši

naúčať -a nedok. poúčať, učiť: n. deti, ako sa majú správať

naváľať -a dok.

1. váľaním vo väčšom počte dostať niekam: n. kmene na voz

2. vo veľkom počte vyvaliť, zvaliť: víchricou n-né stromy

3. expr. naložiť (význ. 2), naklásť: n. hlinu na hromadu

4. hovor. expr. dať, prideliť, navaliť: n. veľa úloh;

nedok. navážať -a

naveľa čast. napokon, nakoniec, konečne: n. sa dal nahovoriť

● expr. n.-n. ťažko, horko-ťažko

navešať -ia -ajú dok. postupne viac vecí zavesiť, povešať: n. v izbe obrazy (-ov);
obyč. pejor. n. na seba čačky, šperky príliš sa ozdobiť, ovešať sa

navoňať -ia -ajú dok. navoňavkovať: n-né vlasy, n. sa parfumom