Význam slova "ľaň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 1049 výsledkov (9 strán)

  • laň -e ž. samica jeleňa, jelenica (význ. 1)

    štíhla, plachá ako l. veľmi;

    lán -u m. veľká plocha poľa: obilné, úrodné l-y, l-y pšenice

    ľan -u m.

    1. úžitková poľná rastlina pestovaná pre vlákna a semeno, bot. Linum: trhať ľ.

    2. vlákna tejto rastliny: česať, priasť ľ.

    3. tkanina vyrobená z tohto vlákna: plachta z ľ-u

    vlasy ako ľ. farby ako ľan, plavé;

  • lanár -a m.

    1. kto pracuje pri výrobe lán

    2. hovor. kto lanári;

    ľanár -a m. kto pracuje v ľanárstve;

  • lanáriť -i nedok. hovor. získavať športovcov, pracovníkov (v rozpore s predpismi, etikou) na iné miesto pôsobenia: l. futbalistov

  • ľanárka -y -rok ž.;

  • lanársky príd.

    ľanársky príd.: ľ-a oblasť, ľ. priemysel

  • ľanárstvo -a s. výr. a spracúvanie ľanu;

  • lančmít, pôv. pís. luncheon meat [lančenmít] -u m. (angl.) obch. upravené mleté mäso v konzerve

  • langoš -a m. (maď.) hovor. osúch pražený na masti, podplamenník

  • langusta -y -gúst ž. jedlý morský rak bez klepiet, zool. Palinurus;

  • langustový príd.: l. šalát

  • laní príd.;

  • lanka -y -niek ž. zdrob.

  • lanko -a -niek s. zdrob.;

  • lankový príd.: l-é viazanie (na lyžiach)

  • lano -a lán s. povraz, pletenec zhotovený z viacerých povrazov, pletencov: konopné, oceľové, nylonové l.;
    nosné, ťažné l.;
    horolezecké l.;
    lodné l-á;
    tel. šplh na l-e, preťahovanie l-om;

  • lanolín -u m. tuk z ovčej vlny; kozmet. výrobok z neho;

  • lanolínový príd.: l. krém

  • ľanovisko -a -vísk s. pole osiate ľanom

  • lanovka -y -viek ž. visutá al. koľajová dráha s vozňami al. sedačkami ťahanými lanom určená na prekonávanie veľkých výškových rozdielov: visutá, pozemná, sedačková l.;

  • lanovkový príd.: l-á doprava

  • ľanovo prísl.

  • lanový príd.: l. rebrík;
    l-á dráha lanovka;

    ľanový príd.: ľ. olej, ľ-é vlákno, ľ. uterák;
    ľ-é vlasy svetlé ako ľan;

  • lanský príd. vlaňajší, minuloročný: l-ej zimy, l. rok

    l. (-é) sneh (-y) dávno minulé, zašlé časy;
    kdeže sú (už) l-é snehy to už bolo dávno

  • lanýž, správ. hľuzovka

  • a2

    I. spoj.

    A. priraď. vyj.

    1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
    zasmial sa a odišiel;
    prší a prší;
    tak a tak, toľko a toľko;
    dvaja a dvaja po dvaja;
    a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

    2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
    a → jednako;
    a → predsa

    3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

    4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

    5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

    6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

    7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

    B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

    II. čast.

    1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

    2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

    III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

    a1, á neskl. s.

    1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
    A-mužstvo;
    vitamín A

    2. hud. tón a nota: A dur, a mol

    3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
    a. a. (ad acta)

    nepovedať ani a, ani b nič;
    od a po z od začiatku do konca

    à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

  • a i. skr. a iné, a iní, a inde

  • a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

  • a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

  • a. h. skr. ako hosť

  • ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!

  • arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov

  • ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie

    mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať

  • ašpirant -a m.

    1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul

    2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;

  • ašpirantka -y -tiek ž.;

  • ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky

  • ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
    uchádzať sa o a-u

  • ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa

  • autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut

  • autoopravovňa -e ž. opravovňa áut

  • I. spoj. podraď. uvádza vetu

    1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
    dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
    b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
    c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať

    2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
    zakričal, až sa v hore ozvalo

    II. čast.

    1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať

    2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra

    3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
    bol to utiahnutý človek až čudák

    4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
    čísla 1 až 30

    III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
    až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ...

  • ažúr1 -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

    ažúr2, pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

  • ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň

    publ. byť v a-e mať vybavené veci načas

  • babizňa -e ž. pejor. babisko

  • babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra

  • babuľa -e -búľ ž. hypok.

    1. oslovenie dievčaťa, ženy

    2. hus, húska (pri privolávaní);

  • bača -u mn. -ovia m. hlav. pastier oviec, gazda na salaši;

  • bachraňa -e ž.

  • baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach

  • bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
    oprieť sa o b-u

  • baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
    b. Dolina;
    pracovať v b-i;
    zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov;

  • baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;

  • baša -u mn. -ovia m. paša

  • batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;

  • bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk : ovce b-ia;
    expr. b-í ako ovca

  • bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota

  • belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)

  • bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

    1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
    b. ozlomkrky, opreteky;
    b. ako bez duše;
    zajac b-í poľom

    2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
    oblaky b-ia;
    po tvári mu b-ia kvapky potu

    3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
    bež otvoriť!

    4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
    film už b-í;
    roky b-ia;
    čas b-í;
    vie, ako svet b-í;
    všetko b-í podľa plánu;
    nechať vec b. nestarať sa o ňu

    5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

    mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

  • bezdomovkyňa -e -kýň ž.;

  • bežkyňa -e -kýň ž.;

  • blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
    z b-e zamestnávateľa;

  • blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;

  • bleduľa -e -dúľ ž.

    1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum

    2. expr. bledé dievča, bledá žena

  • blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
    oči, zuby sa mu b-ia

    nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

  • bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;

  • bodľač -e ž. hromad. bodľačie

  • bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.

  • bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;

  • boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
    mať b-u

  • brandža -e ž. hovor.

    1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
    spisovateľská b.

    2. pejor. zberba, háveď, banda, bagáž: nacistická b.

  • brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis

  • bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

  • brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
    b-nie cimbala

  • broskyňa -e -kýň ž.

    1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica

    2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;

  • brošňa -e ž. ozdobná spona;

  • bručať -í -ia nedok.

    1. (o medveďovi, o base) mrmlať, mručať; bzučať

    2. mrmlať, hundrať: b. si pod fúzy

  • bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk : kravy b-ia

  • byľ, byľa -e býľ/bylí ž.

    1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy

    2. steblo: niekoľko býľ sena

    do (poslednej) b-e úplne všetko;

  • bzučať -í -ia nedok.

    1. (o lietajúcom hmyze, o niekt. strojoch a nástrojoch) vydávať zvuk bzz: včely, muchy b-ia;
    basa, motor, ventilátor b-í;
    b-nie turbín;
    lietadlo b-í

    2. ozývať sa, zaznievať bzukotom: mesto b-í ako úľ;
    čakáreň b-í hovorom

    3. ticho spievať: zbor b-í melódiu

  • ceduľa -e -dúľ ž. hovor. list papiera s oznámením: vyvesiť, vylepiť c-u;
    na dverách visí c.;

  • chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní

  • chlapča -aťa mn. -atá -čiat s. expr. (malý) chlapec: zdravé, prešibané ch.;

  • chlopňa -e ž.

    1. rozšírená predná časť goliera na šatách al. kabáte; pruh látky na otvore vrecka ap.

    2. anat. svalový výbežok v srdci, cievach ap., kt. uzatvára al. uvoľňuje priechod a umožňuje prietok tekutiny iba jedným smerom: zápal srdcových ch-í;

  • chlpaňa -e ž.

  • chodkyňa -e -kýň ž.;

  • chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti;
    rádio ch-í;
    neos. ch-í mu v prsiach

  • chrchlať, chrchľať -e -ú nedok. expr.

    1. vydávať chrchlavý zvuk, chripieť: pľúca, motory ch-li

    2. vykašlávať hlien, odkašlávať

  • chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
    vydrž, ch. moje;

  • chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u;
    v poslednej ch-i v poslednom okamihu;
    prežívať slávnostné, ťažké ch-e;
    čakať hodnú ch-u dlho;
    každú ch-u často;
    v tejto ch-i teraz

    mať dlhú ch-u nudiť sa;
    prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal;
    posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou;

  • chyža -e ž.

    1. izba

    2. chatrč, domček;

  • cibuľa -e -búľ ž.

    1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium

    2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku

    3. vec podobná cibuli: c. veže kopula;
    pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky

    naobliekaný ako c. veľmi;

  • cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i

  • cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;

  • cigaretľa -e -tieľ ž. subšt. cigareta

  • cmúľať -a nedok.

    1. cumľať, cucať: c. palec, cukrík;

    2. obyč. pejor. bozkávať: ustavične sa c-jú

  • combáľať -a nedok. expr. kývať, knísať, hojdať, hompáľať: c. nohami, rukami

    // combáľať sa: hlava sa mu c-a, čln sa c-a na jazere

  • crčať -í -ia nedok. tiecť tenkým (prerušovaným) prúdom, crkať, cŕkať: voda c-í;
    krv c-í z rany

  • cumľať -e -ú nedok. omáľať v ústach, cmúľať, cucať: c. cukrík, dieťa si c-e palec

  • cvendžať -í -ia -dž/-i! nedok.

    1. vydávať zvonivý zvuk (po údere, náraze): kosa c-í, meče, poháre c-ia, c-iaca oceľ

    2. zvonivo znieť, zvučať: v ušiach mu c-í jej zvonivý hlas;
    smiech c-l

  • darkyňa -e -kýň ž.;

  • datľa -e ž. sladký výživný plod datľovníka;

  • depeša -e -í ž. dôležitá rýchla správa: d. veľvyslanca;
    doručiť d-u

  • dielňa -e ž.

    1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.

    2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
    film je z d-e mladého režiséra;
    tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre;

  • dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.

    1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
    výchova, výživa d-í;
    opatrovať d-i;

    2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
    mať d-a byť rodičom;
    cirk. Božie d-i

    3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!

    4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny

    tešiť sa ako d. veľmi;
    plakať ako malé d. bez zábran;
    nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
    vyliať so špinavou vodou aj d.;
    → nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;

    diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
    predpísať d-u, liečiť d-ou;

  • dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

    1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
    chlapci a d-e;
    d. na vydaj

    2. mladá, slobodná žena, dievka

    3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

    4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

  • dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
    d. s namočenou bielizňou;

  • dôchodkyňa -e -kýň ž.;

  • dodržať -í -ia dok. zachovať, splniť: d. slovo, lehotu;

  • dogúľať -a dok.

    1. skončiť gúľanie, prestať gúľať

    2. gúľaním dopraviť, dokotúľať: d. klát

    // dogúľať sa gúľaním sa dostať, dokotúľať sa: puk sa d-l do brány

  • nedok. doháňať -a

    // dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l;
    kŕdeľ detí sa d-l do dvora

    nedok. doháňať -a

  • dohodkyňa -e -kýň ž.;

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV