Význam slova "del" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

deľba -y ž. delenie, rozdeľovanie: spoločenská, medzinárodná d. práce, d. majetku

delegácia -ie ž. vyslaní zástupcovia: vládna d.;
d. parlamentu, vedúci d-ie, vyslať d-iu;

delegačka -y -čiek ž. hovor. delegačný list: preukázať sa d-ou

delegačný príd.: d. princíp;
d. lístok

delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;

delegátka -y -tok ž.;

delegátsky príd.

delegovať nedok. i dok. vys(ie)lať ako delegáta: d. pracovníka na konferenciu

delenec G a A -nca m. mat. číslo, ktoré sa delí

delenie -ia s.

1. mat. zmenšovanie delenca toľkokrát, koľko udáva deliteľ, vypočítavanie podielu, op. násobenie

2. biol. spôsob rozmnožovania buniek

3. tech. vyznačenie rovnakých vzdialeností (v dĺžkovej miere): páka s decimetrovým d-ím

delfín -a mn. N a A -y m. menšia až stredne veľká dravá veľryba známa inteligenciou a obratnosťou, zool. Delphinus

deliaci príd. rozdeľovací: d-a priečka;
d-a čiara i pren. rozhranie, predel, medzník

delidlo -a -diel s. kniž. čo rozdeľuje, delí (v priestore, v čase): národnostné d.;
rieka je hraničné d.;
uplatniť isté d. kritérium delenia, meradlo

delikatesa -y -tes ž. pochúťka, lahôdka: pripravovať d-y

delikátne prísl.;

delikátnosť -i ž.

delikátny príd.

1. jemný, vyberaný; svedčiaci o jemnosti, vyberanosti: d. človek;
d-e prejavy

2. prvotriedny, vyberaný, kvalitný: d-e víno, d-a chuť (jedla)

3. háklivý, chúlostivý: d-a vec, úloha;

delikt -u m. trestný čin, previnenie: majetkový d.;
potrestať niekoho za d.

delikvent -a m. kto spáchal delikt, previnilec: potrestať d-ov;

delikventný príd. taký, ktorý spáchal trestný čin, delikt: d-í jedinci

delikventský príd.

delimitácia -ie ž. rozhraničovanie, rozhraničenie, vymedzovanie, vymedzenie: d. činnosti, úloh, d. poľnej a lesnej pôdy;

delimitačný príd.: d-á funkcia

delírium -ia D a L -iu s. akútny stav zmätenosti s hlbokým zastretím vedomia: dostať sa do d-ia

deliť -ľ! nedok.

1. členiť na diely, časti, rozdeľovať: d. slovo na slabiky, d. niečo na dve polovice

2. triediť, roztrieďovať: d. ľudí podľa rasy, d. výrobky na skupiny

3. rozdávať, rozdeľovať (na rozlič. miesta): d. dary deťom, d. si korisť medzi sebou

4. tvoriť hranicu, oddeľovať, rozdeľovať: rieka d-í štáty, roky nás d-ia od detstva

5. mat. vypočítavať delením, op. násobiť: d. dvanásť troma;
dvanásť d-ené troma

// deliť sa

1. členiť sa na diely, časti, rozdeľovať sa: pozemky sa d-li na úzke pásy;
bunka sa d-í

2. zahŕňať ako svoje časti, zložky, členiť sa: piesne sa d-ia na lyrické a epické;
kraje sa d-ia na okresy

3. rozdeľovať si niečo s niekým; mať účasť, podiel na niečom: d. sa s kamarátom o chlieb, o radosť

4. zastaráv. byť rozdielny, odlišovať sa, líšiť sa: národy sa od seba d-ia tradíciou, zvykmi

deliteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m. mat. číslo, ktorým sa delí

deliteľnosť -i ž.

deliteľný príd. kt. sa dá deliť: číslo je d-é dvoma;

delo -a diel s. strelná zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti, kanón: protitankové d., dunenie diel;

delobuch -a m. hovor. petarda: hádzať d-y; na Silvestra vybuchujú d-y

delostrelec -lca m. vojak obsluhujúci delo; príslušník delostrelectva: d-i ostreľovali mesto;

delostrelecký príd.: d-á paľba, d. dôstojník;

delostrelectvo -a s. hromad. delostrelecké vojsko

delový príd.: d. výstrel, čln

delta -y delt ž.

1. i neskl. s. názov hlásky a písmena d v gréc. abecede (δ, Δ); znak 4. miesta v poradí: uhol d., δ;
fyz. lúče d., δ;
d., δ lúče

2. rozvetvené vyústenie rieky: d. Dunaja

deltaplán -u m. závesný klzák s krídlom tvaru Δ, Rogallovo krídlo

prádelňa, správ. práč(ov)ňa

prídel -u m. prideľované množstvo: malý p. surovín, uhlia

údel -u m.

1. životné okolnosti, osud: šťastný, trpký, neradostný ú., znášať svoj ú.

2. nevyhnutná skutočnosť: smrť je ú. človeka

3. kniž. úloha (význ. 1), povinnosť: vznešený ú. vychovávať mládež