Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ va" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;

agáva -y ž. cudzokrajná okrasná rastlina, bot. Agave

alternatíva -y -tív ž.

1. možnosť voľby medzi dvoma riešeniami: stáť, byť pred a-ou

2. jedna vec z dvoch

3. publ. možnosť: využiť všetky a-y;

opak. behávať -a

nedok. i opak. bozkávať -a: ruky b-am pozdrav ženám, starším ľuďom

opak. brávať -a

// brať sa

1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!

2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať

3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?

4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji

// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)

buľva -y -liev ž. zdužnatená časť koreňa niekt. rastlín (napr. repy, kalerábu)

búvať -a nedok. det. spať: hajaj, b-aj, moje dieťa

opak. bývať², bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo

bývať¹ -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí

● b. → pánubohu za chrbtom

cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní

opak. chovávať -a

opak. chvastávať sa -a

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu;
ch. sa prísť hodlať;
neos. ch-á sa na dážď;
ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

cúvať -a nedok.

1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom

2. ustupovať: c. pred ťažkosťami, prekážkami;

nedok. al. opak. darúvať -a

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

opak. debatúvať -a

defenzíva -y ž. obrana, op. ofenzíva: nepriateľ, súper sa stiahol do d-y;

definitíva -y ž. admin. trvalé upravenie zamestnaneckého pomeru v št. službe

deskriptíva -y ž. deskriptívna geometria;

direktíva -y -tív ž. smernica, úprava, návod, pokyn: vládna d.;
plniť d-y;

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

nedok. dobudúvať -a

nedok. dobýjať sa, dobývať sa²

nedok. dobýjať, dobývať² -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

dobývať¹ -a nedok.

1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;
d. srdce ženy

// dobývať sa¹ kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
svetlo sa d-a do izby

nedok. k 2 dochovávať -a

// dochovať sa pretrvať v čase, zachovať sa, uchovať sa: staré kultúry, tradície sa d-li

nedok. dodávať -a

nedok. dohrávať -a

dohúžvať -e -u dok. dokrčiť, pokrčiť, dokrkvať: d. šatku, papier

nedok. dojednávať -a

// dojednať sa (i vzájomne) jednaním ustáliť (cenu): d. sa (s niekým) na polovicu;

nedok. dojednávať sa

nedok. dokonávať -a

nedok. dokopávať -a

// dokopať sa kopaním dosiahnuť: d. sa prameňa, žily

nedok. doobjednávať -a

doplávať -a dok. plávaním sa dostať: d. na ostrov, k ostrovu

nedok. dopracúvať -a

// dopracovať sa prácou, úsilím dosiahnuť: d. sa (k) výsledku, d. sa uznania

dorozprávať -a dok. dopovedať: d. príbeh;
d-l a odišiel

nedok. došívať -a

nedok. k 2 dospávať -a: ten ešte d-a

// dospať sa do sýtosti sa vyspať: nemôže sa d.

nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

doumývať -a dok. skončiť umývanie, prestať umývať: d. deti;
rýchlo sa d-l

dôvažok -žku m. čo sa pridá na dováženie: pridať kus mäsa ako d. navyše

● na d. okrem toho, navyše

nedok. dovolávať sa -a

dovrávať -a nedok. dohovárať; vyčítať: d-l mu, aby ta nešiel;
d-l mu pre jeho správanie

// dovrávať sa dohovárať sa: d. sa s rodičmi

nedok. dožívať -a

// dožiť sa

1. (čoho) i dožiť (čo i bezpredm.) žitím dosiahnuť, zaživa sa dočkať: d. sa vysokého veku, d. sa víťazstva;
ned. do jari;
ja ešte d-m synovu promóciu

2. zažiť, dočkať sa: d. sa sklamania, prekvapenia;

nedok. dožívať sa, k 1 i dožívať

nedok. doznávať -a

nedok. dožúvať -a

opak. dupkávať -a

enkláva -y -láv ž. odb. vydelené územie v cudzom prostredí

exekutíva -y ž. práv. výkonná moc; orgán, kt. ju používa: štátna, súdna e.;

opak. hľadávať -a

opak. hlodávať -a

opak. hrávať -a

// hrať sa

1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou;
h. sa (v) karty

2. zahrávať sa: h. sa so životom;
s tým sa neh-j to je vážna vec

3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného

4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím

● h. sa s ohňom hazardovať;
h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať;
h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto);

opak. hrávať sa

opak. hundrávať -a

húžva -y -žev/-žiev ž. skrútený, pevný a ohybný prút; niečo tuho skrútené al. pokrčené: viazať h-mi;
remenné h-y;
skrúcať do h-y;

● pevný ako h. veľmi;
mäso ako h. tuhé;

húžvať -e -u, húžviť -i nedok. skrúcať do húžvy; krčiť, krkvať: h. čapicu, papier;
h. čelo, tvár

iniciatíva -y -tív ž.

1. začiatočný podnet na činnosť: urobiť z vlastnej i-y, vyjsť s i-ou

2. podnikavosť, činorodosť: tvorivá, pracovná i.

3. obyč. mn. iniciatívy skupina ľudí usilujúca sa presadiť v spoločnosti isté názory: ekologické, občianske i-y;

invektíva -y -tív ž. kniž. ústne al. písomné napadnutie, výpad: verejná, morálna i.;

opak. jedávať -a

opak. kašlávať, kašliavať -a

káva -y káv ž.

1. semená kávovníka (al. ich náhradka): pražená, zrnková k., mlieť k-u

2. osviežujúci a aromatický nápoj z nich al. z ich náhradky: čierna k.;
biela k. s mliekom;
turecká k. zalievaná;
variť, piť k-u, ísť na k-u;

opak. klepávať -a;

opak. klepkávať -a

opak. klesávať -a;

opak. klopávať -a;

opak. klopkávať -a

opak. konávať -a

// konať sa byť, uskutočňovať sa: schôdzka sa nek-á;

opak. konávať sa

krívačka -y ž. infekčná choroba paznechtov hovädzieho dobytka

krívať -a nedok. nerovnomerne dostupovať pri chôdzi, napádať: k. na jednu nohu

● to (prirovnanie ap.) k-a (na obidve nohy) je nepresvedčivé

kurzíva -y ž. ležaté tlačové písmo: vysádzať slovo k-ou

kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou

2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami;
pes k-a, k-e chvostom

3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;

láva -y láv ž. žeravá tekutá magma vyvrhovaná pri sopečnej činnosti: stuhnutá l.;

legislatíva -y ž. tvorba, vydávanie práv. predpisov;

lokomotíva -y -tív ž. rušeň: elektrická l.;

mávačka -y -čiek ž. prostriedok na vyjadrenie manifestačného pozdravu v sprievodoch, mávadlo

opak. mávať¹ -a

// mať sa

1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle;
napíš, ako sa máš;
ako sa máš, máte? zdvorilostná formula;
dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode

2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod;
hneď sa mali do roboty

3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho

● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý;
m. sa na pozore byť opatrný;
ty sa máš žije sa ti dobre;

mávať² -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku;
m. krídlami trepotať;

opak. mávať sa

opak. maznávať -a

// maznať sa

1. príliš zhovievavo zaobchádzať s niekým: nik sa s nami nem-l

2. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním ap.: m. sa s dieťaťom

3. afektovane hovoriť: nem-aj sa!

4. expr. zdĺhavo sa s niečím zaoberať, pohrávať sa: m. sa s predstavou, s myšlienkou na úspech;

nedok. maznávať sa

opak. menúvať -a

// menovať sa nedok. kniž. volať sa, nazývať sa: ako sa m-š?

opak. meškávať -a

opak. motávať sa -a

nedok. nabodávať -a

nedok. nabodávať -a

// nabodnúť sa napichnúť sa, nastoknúť sa: n. sa na plot

nedok. načechrávať -a

nedok. načrtávať -a skicovať

nedok. načrtávať -a

nedok. načuchrávať -a

// načuchrať sa (o vtákoch) našuchoriť si perie;

nedok. načuchrávať sa

načúvať -a nedok. počúvať: n-a jeho slovám, n. za dvermi;
lek. n-nie sluchová vyšetrovacia metóda

nedok. nadávať -a

1. k nadať: susedia si n-jú

2. hrešiť, hromžiť, kliať: celý deň (iba) n-a, n. na dopravu

nadívať sa -a dok. veľa, dosýta sa dívať, vynadívať sa (často v spoj. so záporom slovies vedieť, môcť): dosýta sa n.;
nevedieť sa, nemôcť sa (dosť) n. na niekoho, na niečo veľmi obdivovať

nedok. nadšívať -a

nedok. nadúvať -a: strukoviny n-jú

// naduť sa

1. zväčšiť svoj objem, nafúknuť sa: n-lo sa mu brucho;

2. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa, nadurdiť sa, nafúknuť sa: n. sa pre urážku;

nedok. nadúvať sa

nedok. nadužívať -a

nedok. nadžgávať -a

// nadžgať sa

1. povtláčať sa, napchať sa, natlačiť sa niekam: ľudia sa n-li do autobusu

2. veľmi sa najesť: n. sa chleba, chlebom;

nedok. nadžgávať sa

nedok. nahlodávať -a

nedok. nahmatávať -a

nedok. nahnívať -a

nedok. nahrávať -a

// nahrať sa stráviť veľa času hraním: deti sa už dosť n-li

nahuckávač -a m. expr. kto nahuckáva, štváč

nedok. nahuckávať -a

nedok. naklepávať -a

nedok. nakúkať, nakukávať -a, nakukovať

nedok. k 2 nakúvať -a

nedok. namotávať -a

// namotať sa: lano sa n-lo na valec

nedok. napchávať -a

// napchať sa

1. natlačiť sa, povtláčať sa: do šiat sa mu n-lo ihličie

2. hovor. expr. veľa sa najesť, napratať sa: n. sa haluškami;

nedok. napchávať sa

nedok. napichávať -a, napichovať