Význam slova "bič" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bič -a m. remenec al. povrázok pripevnený na bičisko: šibať kone b-om, práskať b-om;

● akoby b-om plesol rýchle;
(u)pliesť na seba b. pripraviť, pripravovať si naliehavú povinnosť;
expr. mať nad sebou b. byť nútený niečo robiť;
na → konci b. plieska

biceps -u m. anat. dvojhlavý sval (na ramene)

bicí

I. príd. vydávajúci zvuk pri bití: b-ie hodiny;
b-ie nástroje

II. bicie m. sústava bicích nástrojov (v hud. skupine): hráč na bicích

bičík -a m.

1. zdrob. k bič: jazdecký b.

2. biol. vláknitý útvar bunky použ. na pohyb

bičíkovec -vca obyč. mn. b-e m. jednobunkové organizmy majúce bičíky, zool. Flagellata

bičisko -a -čísk s. rúčka biča

bičovať nedok.

1. šľahať bičom: b. otrokov

2. šľahať (význ. 2), biť, udierať: dážď, prúd vody b-je telo;
vietor b-je tvár

3. popudzovať, dráždiť: b. nervy, zmysly, fantáziu

bicykel -kla L -i mn. -e m. dvojkolesové vozidlo poháňané nohami;

bicyklebal -u m. šport. hra, pri kt. sa lopta usmerňuje kolesami bicykla a strieľa sa na bránu;

bicyklebalista -u m. kto hrá bicyklebal

bicyklebalový príd.;

bicyklista -u m. kto ide, chodí na bicykli

bicyklovať sa nedok. voziť sa na bicykli

// bicyklovať súťažiť v bicyklovaní: b-je za náš oddiel

bicyklový príd.

biľag -u m. (maď.) negatívny príznak, znamenie, pečať: b. hanby, b. zradcu

● vypáliť niekomu (na čelo) b. obviniť ho z niečoho

biľagovať nedok. verejne obviňovať; označovať: b. niekoho ako zradcu, za zradcu

bižutéria -ie ž.

1. drobné ozdoby z kovu, skla ap.

2. predajňa týchto ozdôb

hĺbič -a m. živ. ban. pracovník pri hĺbení jám;

hĺbič -a mn. -e m. neživ. (ná)stroj na hĺbenie

hĺbiť -i nedok. kopaním ap. do hĺbky vytvárať, vyhlbovať: h. priekopu, studňu

// hĺbiť sa

1. stávať sa hlbším, prehlbovať sa: jarok sa h-i

2. kniž. ponárať sa, zahlbovať sa: h. sa do tajomstva prírody

ľúbiť -i nedok.

1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, milovať, mať rád: ľ. ženu, verne sa ľ-ia

2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, milovať, mať rád, op. nenávidieť: ľ. deti, vlasť

3. hovor. mať v obľube, mať rád: ľ. dobré jedlo, ľ-i si vypiť

// ľúbiť sa

1. páčiť sa: dievča sa mu ľ-i;
ľ-i sa mu, že ...

2. byť vhod, páčiť sa: robí, ako sa mu ľ-i;
nech sa ľ-i zdvorilostná formula (pri ponúkaní)

maľbička -y ž. zdrob. expr.

obľúbiť si -i dok.

1. zahrnúť do svojej priazne: o-l si svojho žiaka, o-ený človek

2. nájsť potešenie, záľubu v niečom: o. si hudbu, o-ené jedlo;

obrúbiť -i dok. dať na niečo obrubu; olemovať: šaty o. výšivkou;
ulica o-ená stromami;

odtrúbiť -i dok. trúbením oznámiť (koniec): o. zmenu, o. jedenástu

odvábiť -i dok. vábením odviesť, odlákať: o. dieťa od lopty, o-la jej muža

ovrúbiť -i dok. obrúbiť: dom o-ený živým plotom

prehĺbiť -i dok.

1. urobiť hlbším: p. koryto rieky, p. žliabok

2. rozpracovať do hĺbky, zdokonaliť: p. vzdelanie, štúdium, spoluprácu

● p. priepasť medzi niekým, niečím zväčšiť rozpory;

prisľúbiť -i dok. sľúbiť: p-l, že to vybaví;

privábiť -i dok. prilákať: p. srnu na dostrel

roztrúbiť -i dok. hovor. expr. rozhlásiť, rozšíriť: každú tajnosť hneď r-i;

skĺbiť -i dok. kniž. spojiť do jedného celku: s. dej novely

sľúbiť -i dok.

1. dať sľub: s-la, že odíde;
s-li si vernosť

2. zaviazať sa dať: s. pracovníkom prémie, dieťaťu darček, s. peniaze;

službička -y -čiek ž. zdrob. expr. pomoc, poslúženie (obyč. v maličkosti)

službičkovať nedok. pejor. prisluhovať

snúbiť sa -i nedok. kniž. spájať sa (význ. 1), zlučovať sa: krása sa s-i s ušľachtilosťou

tríbiť, tríbiť sa, správ. cibriť, cibriť sa

trúbiť -i nedok.

1. vyludzovať zvuky na trúbe, na nátrubkovom hud. nástroji: t. na krídlovke;
t. večierku, trubači t-li

2. húkacím zariadením signalizovať, upozorňovať: t. na klaksóne;
t. na chodcov;
sirény t-ia na poplach húkajú

3. vydávať hrdelný zvuk, ručať, bučať: t-enie jeleňa

4. expr. opätovne hovoriť, opakovať, zdôrazňovať: treba mu (aj) sto ráz jedno, to isté t.

vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

vhĺbiť sa -i dok. zahĺbiť sa, pohrúžiť sa: v. sa do problému, do štúdia

vrúbiť -i nedok.

1. obrubovať, lemovať: rukávy v-ené kožušinou

2. obklopovať (význ. 2), obkolesovať: cestu v-i rad topoľov, tvár v-ená hustými vlasmi

vyhĺbiť -i dok. hĺbením utvoriť: v. priekopu;

vykĺbiť -i dok. vysunúť, uvoľniť z kĺba, vytknúť: v. si nohu v kolene, v-ený stavec

// vykĺbiť sa: ruka sa pri páde v-la

vystrábiť sa -i dok. hovor. vyliečiť sa (význ. 1, 2): ako-tak sa v-l z choroby;
v. sa z nešťastia spamätať sa

vytrúbiť -i dok.

1. trúbením ohlásiť: v. sólo

2. expr. prezradiť (význ. 1), rozšíriť, rozhlásiť: v. všetky tajnosti, novoty;

vyvábiť -i dok. vylákať (význ. 1): v. zver;
slnko ich v-lo do prírody

zahĺbiť sa -i dok. sústredene sa oddať istej činnosti, pohrúžiť sa, zahrúžiť sa, ponoriť sa: z. sa do práce, do čítania;
byť z-ený do myšlienok, do seba

zaľúbiť sa -i dok.

1. (o jednotlivcovi, o dvojici) pocítiť lásku k niekomu, zamilovať sa: z. sa do dievčaťa;
z-li sa do seba už ako študenti;
bezhlavo sa z.;
z. sa na prvý pohľad

2. zapáčiť sa (význ. 1): z. sa chlapcovi

3. iba 3. os. zachcieť sa, zažiadať sa: robí, čo sa mu z-i

● expr. z. sa (až) po uši, na smrť veľmi

zasľúbiť -i dok. kniž. sľúbiť (význ. 1), prisľúbiť: bibl. Z-ená krajina Palestína

zasnúbiť sa -i dok. sľúbiť si navzájom manželstvo: z. sa s mládencom;
z-li sa;
syn je už z-ený;

zatrúbiť -i dok.

1. chvíľu trúbiť (význ. 1, 3): z. sólo (na trúbke) zahrať;
slon z-l;
expr. z. do vreckovky hlasno sa vysiakať

2. trúbením oznámiť, upozorniť: z. na ústup, z. na chodca

zneľúbiť sa -i dok. znepáčiť sa, znevidieť sa: odišiel, čosi sa mu z-lo

zvábiť -i dok. vábením (slovne, pôsobivosťou ap.) získať, zlákať, zviesť: z. dievča sľubmi, dať sa z. na zlé chodníčky, hudba ho z-la, diaľky ho z-li