Význam slova "áko" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ako

I. zám. opyt. príslov.

1. expr. i akože vyj. otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu: ako(že) sa máte? na a. dlho príde?

2. má citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách): a. je tu krásne! Ľúbiš ma? – a a.! veľmi;
a., ty si zase tu?

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – tak, tak – a., taký – a.): a. prišiel, tak odišiel;
tak to vyšlo, a. si plánoval;
nie som taký slabý, a. si myslíš

4. a. kto, a. ktorý, a. kde, a. kedy (v odpovedi) vyj. neurčitosť; podľa okolností: aká bola úroda? – a. kde nie všade rovnaká

5. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: jesto ho a. nahradiť;
má a. prísť

● a. (áno) – a. nie má význam blízky výrazu nevedno ako: a. sa stalo, a. nie, ocitol sa v núdzi

II. spoj.

A. podraď. uvádza vetu (výraz)

1. porovnávaciu (-cí); ani: biely a. sneh, chlap a. hora, brat je starší, a. som ja

2. predmetovú: cítil, a. slabne;
premýšľal, a. napraviť chybu

3. časovú; keď: odvtedy a. má deti, má málo času;
a. tak kráčal, zbadal horáreň;
prv a., skôr a. sa rozhodneš, napíš

4. prípustkovú (obyč. vo výraze čo a.): čo a. sa namáhal, nestihol to

5. doplnkovú a doplnok: počul ho, a. sa smeje;
pôsobil a. dirigent

6. prívlastkovú a prívlastok: námety, a. znížiť kriminalitu;
pravda a. zhoda poznania a bytia

7. uvádza príklad al. výpočet: slová a. delta, elektrón sú gréckeho pôvodu;
ovocie a. slivky, hrušky, jablká...

8. uvádza vysvetlenie: a. je známe, a. vidieť, jazyk sa vyvíja;
hovor. počas stretnutia, a. toho maturitného, ...

9. ako že, pís. i akože vyj. dôrazné uistenie: vyhráme, a. že tu stojím

10. vyj. stotožňovanie, zľahčovanie ap. (medzi rovnakým výrazom): nie sú peniaze a. peniaze;
jeden a. druhý

B. priraď. vyj.

1. a. aj, a. i, a. ani zdôraznený zlučovací vzťah: otec, a. aj jeho deti;
nešiel do práce, a. ani k lekárovi

2. nie tak – a. vyj. stupňovací vzťah: nie tak jeho nadanie, a. skôr pracovitosť

III. čast. hovor., expr. i akože uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch ap.: ty si ho a., akože vyhodil?

ako-tak zám. neurč. príslov. nejako, zhruba, zväčša, tak-tak: večer sme robotu a. skončili

akoby

I. spoj. podraď. vyj. prirovnávací vzťah: domy boli a. vymreté;
zmizol, a. sa bol prepadol

II. čast.

1. a. nie v odpovedi vyj. uistenie: platí? a. nie

2. a. aj, a. aj nie ako dodatok zdôrazňuje zápornú al. kladnú odpoveď: nemýlil sa, veď a. aj;
stal sa známy, veď a. aj nie

akokoľvek zám. neurč. príslov.

1. hocijako: takú prácu nemožno urobiť a.

2. má význ. spoj. hoci: a. sa usiloval, nedarilo sa mu

akomak prísl. hovor. trocha, máličko, nepatrne: zdriemol si a.;
odchýlila a. dvere

akomodácia -ie ž. odb. prispôsobenie (sa), prispôsobovanie (sa): a. organizmu;

akomodačný príd.: a-á schopnosť oka

akonáhle, správ. len čo, sotva, hneď ako

akord¹ -u m. hud. súzvuk troch al. viacerých tónov: harmonický a.

akord² -u m. hovor. úkolová práca: pracovať na a., v a-e;

akordeón -u m. hud. chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou

akordný, akordový príd.: a-á práca, mzda

akosi zám. neurč. príslov. vyj. zdôraznene neurčitosť spôsobu; nejako, dajako: a. len bude

akosť -i ž. kvalita: a. pôdy;
dobrá, horšia a.;

akostne prísl.: a. lepší tovar

akostný príd.

1. kvalitatívny: a-á trieda;
gram. a-é prídavné mená

2. dobrej akosti, kvalitný: a-á látka;

áčko -a -čok s. hovor. písmeno a, A;
vec ním označená al. majúca jeho podobu

akýkoľvek akéhokoľvek zám. neurč. hocijaký; každý: prijal by akúkoľvek prácu;
márna bola akákoľvek námaha;
šaty bez akejkoľvek ozdoby úplne bez ozdoby;
a. bol výsledok, nikdy nebol spokojný

autíčko -a -čok s. zdrob.: detské a.

bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek

baťko -a mn. -ovia m. hypok. oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka: b. Škultéty

béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)

bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.

bledučko, bleduško, bledunko, bledulinko prísl.

blízučko, blízunko, blízulinko prísl.

bohviekoľko zám. neurč. číslov. hovor. expr. ktoviekoľko: blúdil b. hodín dosť dlho;
nezarobil b. zarobil málo

bruško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1

2. okrúhla spodná časť prsta

céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu

cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u

cestíčko -a -čok s. zdrob.

chmuľko -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

chudučko, chudunko, chudulinko prísl.

chutnučko, chutnulinko prísl.

číkoľvek zám. privl. neurč. označ. neurčitého, ľubovoľného vlastníka, pôvodcu: vráť to, nech je to čiekoľvek

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.

dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.

dokiaľkoľvek zám. neurč. príslov. vyj. ľubovoľnosť časovej hranice, hocijako dlho, akokoľvek dlho: vydržím, nech to trvá d.

doškoľovací príd. určený na doškolenie, doškoľovanie: d. ústav

nedok. doškoľovať: d-nie personálu

// doškoliť sa: lekári sa d-ia;

nedok. doškoľovať sa

drobučko, drobnučko, drobulinko, drobnulinko, drobunko prísl.

éčko -a -čok s. hovor. písmeno e, E; vec ním označená al. majúca jeho podobu

elpéčko -a -čok s. hovor. dlhohrajúca platňa (zo skr. LP podľa angl. long play): speváčke vyšlo nové e.

géčko -a -čok s. hovor. písmeno g, G; čo je ním označené

háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

hladučko, hladunko, hladulinko, hladuško prísl.

hlúpučko prísl.

hniezdočko -a -čiek s. zdrob.

hocikoľko, hockoľko neskl., m. živ. hocikoľkí, hockoľkí, m. neživ., ž. a s. hocikoľké, hockoľké zám. neurč. číslov. vyj. ľubovoľný al. rozmanitý neurč. počet, nezáleží na tom koľko, koľkokoľvek, bárskoľko: kamarátov si nájde h., h-ých;
týka sa to h., h-ých osôb;
h-í z nás

holučko, holučičko, holunko, holulinko prísl.

horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal

jabĺčko -a -čok s.

1. zdrob. k jablko

2. anat. guľovitá kosť v kolennom kĺbe

● červený ako j.;
líčka ako j-a okrúhle;

jemnučko, jemnuško, jemnulinko prísl.

ježko -a m.

1. mn. -y/-ovia A -y/-ov zdrob. k jež

2. mn. -y vec podobná ježkovi: j. na kvety, vlasy na j-a

kadiaľkoľvek zám. neurč. príslov. kadekoľvek (význ. 1, 2): dá sa ísť k.;
k. chodil, mal oči otvorené

kilečko -a -čiek s. zdrob. expr.

klbôčko -a -čok s. zdrob.

koč -a m. štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panský k., ľahký, krytý k.

kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;

kočiarik -a m.

1. zdrob. ku kočiar

2. kočík

kočíček -čka m. zdrob.

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočikáreň -rne ž. miestnosť na odkladanie kočíkov

kočíkovať nedok. hovor. voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

kočíkový príd.;

kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

kočišský príd.

kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda

kočovať nedok.

1. meniť svoje sídlo, nemať pevné obydlie: v púšti k-jú nomádi

2. meniť miesto pôsobenia: k-júca divadelná spoločnosť;
k. so včelami

kočovnícky príd.: k. spôsob života

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

kočovný príd.

1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň

2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

koľajisko -a -jísk s. zostava koľají na stanici

koľajnica -e -níc ž. oceľový pás, po kt. sa pohybujú kolesá vozidiel na to upravených: železničné k-e, klásť k-e;

koľajnicový príd.

koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava

koľkátka -y ž. zám. opyt. hovor. vyj. otázku zacielenú na číselnú hodnotu podst. m. označujúceho niečo (napr. električku, izbu): k. chodí na stanicu? na k-e bývaš?

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

koľko obyč. neskl., m. živ. i koľkí, m. neživ. ž. a s. koľké -ých zám. opyt. číslov.

1. expr. i koľkože, koľkíže, koľkéže vyj. otázku zacielenú na počet al. kvantitu: k. je hodín? koľko, koľkože ich prišlo, k-í chýbali? do k., do k-ých rokov je zľava? k. ti to trvalo? ako dlho;
k-á má byť tá medzera? aká veľká

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. snehu napad(a)lo! k-í sa nevrátili!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov., predmetovú a podmetovú (často súvzťažné k. -toľko, toľko – k.): k. krajov, toľko obyčajov;
každý dostane (toľko), k. si zaslúži;
spomína, s k-mi nádejami ta išiel

4. expr. má význ. neurč. zám., hocikoľko: nedostane nič, čo by k. prosil

koľko-toľko koľkých-toľkých obyč. neskl. zám. neurč. má význ. malého množstva, niekoľko; trocha, mál(ičk)o: aspoň k. kláskov máme;
keby ešte vládal, aspoň k.

koľkociferný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu cifier: k-é číslo

koľkodňový, koľkodenný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu dní: k-é mláďa;
k-é školenie

koľkokoľvek koľkýchkoľvek obyč. neskl. zám. neurč. číslov. hoc(i)koľko: môžeš si požičať, k. budeš chcieť

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

koľkolitrový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu litrov: k-á chladnička

koľkonásobne zám. opyt. príslov.

koľkonásobný zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na počet prípadov násobenia al. opakovania deja, javu, vlastnosti: k-é víťazstvo dosiahol? k-á ozvena sa ozvala?

koľkoposchodový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu poschodí: k. dom

koľkoraký zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet druhov: k-é spôsoby (úpravy) rozoznávame?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k-é farby (má príroda)!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, prívlastkovú: až teraz vidí, k-é možnosti prepásol

koľkoročný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu rokov: k-é dieťa;
k-é štúdium

koľký zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na miesto v poradí: k-ého je dnes? do k-ej robíš?

koľký-toľký zám. neurč. aspoň nejaký, aký-taký, malý: k. úžitok

koňačik -a m. zdrob. expr.

koňacina -y ž. konské mäso

koňak -u m. liehový nápoj vyrobený destiláciou vína: francúzsky k.;
vajcový k. likér so žĺtkami;

koňakový príd.: k-é poháre;

koňmo prísl. na koni, na koňoch: cestovať k.

košarovať nedok. prekladať košiar (a tak zúrodňovať pasienok): hnojenie lúk k-ním

košato prísl.: k. sa rozrastať;

košatosť -i ž.

košatý príd. bohato rozvetvený: k. strom, k-á koruna;

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

košiar -a L -i mn. -e m. ohrada pre ovce: zavrieť ovce do k-a;

košiarový príd.

košíček -čka m. zdrob.: papierové k-y (na zákusky)

košieľka -y -ľok ž. zdrob.

košík -a m.

1. zdrob. k 1: nákupný k.

2. náhubok: navliecť psovi k.

● dostať k. byť odmietnutý;
dať k. odmietnuť;

košikár -a m. odborník na výr. košov a iných pletených predmetov; predavač takýchto výrobkov;

košikárka -y -rok ž.;

košikársky príd.: k. tovar;

košikárstvo -a s. košikárske remeslo

košíkový príd.;

košový príd.: k. lis s násypným košom;

koštiaľ -a m. expr. kosť: ohrýzať k-e;

koštialik -a m. zdrob.