Význam slova "žaj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zajac -a mn. N a A -e m.

1. hlodavec s jemnou srsťou a dlhými ušami žijúci na poliach, v lesoch, zool. Lepus: poľovačka na z-e;
z. nadivoko jedlo zo zajaca;

2. králik (najmä domáci): chovať z-e

3. zajačia kožušina: čiapka zo z-a

● spať ako z. (pri ceste) čujno;
ísť s → bubnom na z-e;
lepší vrabec v hrsti ako z. v chrasti;

zajačať -í -ia dok. vydať jačavý zvuk, zjačať: žalostne z.;
sirény z-li

zajachtať -ce -cú dok. expr. jachtavo povedať, vyjachtať: z. odpoveď

// zajachtať sa (od citového pohnutia ap.) prejsť do jachtania: z. sa od rozčúlenia;

nedok. zajachtávať sa -a

zajačí príd.: z-ie kožky;
z-ia farma;
z. pysk i pren. hovor. rázštep hornej pery a podnebia

● expr.: mať z-ie srdce byť bojazlivý;
mať z-ie úmysly chcieť ujsť;
panská láska na z-om chvoste nestála;

zajačica -e -číc ž.;

zajačik -a/-čka mn. N a A -y m. zdrob.;

zajačina -y ž.

1. zajačie mäso; jedlo z neho: na obed máme z-u

2. zajačia kožušina: kabát podšitý z-ou;

zajačinka -y ž. zdrob. expr.

zajagať sa dok. prejaviť sa jagotom, zažiariť, zablyšťať sa, zaligotať sa, zatrblietať sa: drahokam sa z-l, v očiach sa mu z-li slzy

zajajčať -í -ia, zajajkať dok. expr. zanariekať, zabedákať, zajojčať: z. od bolesti

zajakať sa dok. i nedok.

1. trhane povedať, hovoriť: hneď sa z-l

2. iba nedok. trpieť zajakavosťou: od mladosti sa z-l;

nedok. zajakávať sa -a

1. trhane hovoriť, zadŕhať sa, jachtať: od hnevu sa začal z.

2. trpieť zajakavosťou

zajakavo prísl.: z. hovoriť;

zajakavosť -i ž. rečová chyba prejavujúca sa opakovaním (začiatočných) slabík

zajakavý príd. trpiaci zajakavosťou; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á reč;

zajasať dok. prejaviť veľkú radosť, nadšenie; zaradovať sa, zaplesať: z-l (od radosti) nad víťazstvom;
oči mu z-li

zajastriť dok. expr. bystro pozrieť; zbystriť pozornosť: jeleň zastal a z-l

zajať -jme -jmú dok.

1. odňať slobodu (v boji): z. nepriateľa, tank;
z-tý vojak

2. ovládnuť (význ. 2), zmocniť sa: jej oči ma z-li

3. zastaráv. vziať so sebou, odviesť: z-l ho na prechádzku;

zajatec -tca m. kto je al. bol zajatý, v zajatí: vojnový z.;

zajatecký príd.: z. tábor

zajatie -ia s.

1. stav toho, kto je zajatý, kto je zajatcom: padnúť do z-ia (v boji);
vyslobodiť sa zo z-ia

2. stav zvierat nežijúcich na slobode: slon žijúci v z-í

3. podliehanie moci, vplyvu: byť v z-í predsudkov;
dostať sa do, zo z-ia niečoho

zajatkyňa -e -kýň ž.;

zájazd -u m. kolektívna cesta s prac. al. rekreačným cieľom: tematický z., letecký z.;
domáci, zahraničný z.;
ísť na z;
organizovať z.;

zajazdiť -zď/-i! dok. predviesť jazdu (význ. 1): krasokorčuliar z-l výborne

// zajazdiť si (s chuťou) istý čas jazdiť: z. si na koni, z. si autom

zájazdový príd.: z-é divadlo;
z. program (divadla);
z. autobus

žajdlík -a m. stará objemová miera (0,41 l);
zastar. nádoba na pitie s týmto objemom

nedok. zajedať

// zajesť si

1. trocha zjesť: zajedz si niečo(ho), kým bude obed

2. (s chuťou) veľa zjesť: poriadne si z-l, rád si z-e;

nedok. zajedať si

zájedka -y -diek ž. menšie množstvo jedla na zajedenie (význ. 1): pripraviť na z-u chlebíčky

zajedno prísl. iba v spoj. byť z. v niečom zhodovať sa v názore: všetci boli s ním z. v tom, že treba začať;
v šibalstvách boli vždy z.

zajesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. zjesť za niečím (na zasýtenie, pre chuť ap.): z. večeru syrom;

nedok. zajímať -a

zajko -a mn. -ovia/-y A -ov/-y m. zdrob.

zajo -a mn. -ovia m. det. zajac;
hypok. oslovenie (dieťaťa);

zajojčať -í -ia, zajojkať dok. expr. zabedákať, zanariekať, zajajčať: z. od bolesti

zájsť -jde -jdu zájdi! zašiel zájdený dok.

1. chôdzou, dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť;
z. k obloku;
do večera ta z-e;
z. (s autom) do dvora, do chládku;

2. pohybom sa stratiť z dohľadu: pozeral za ním, kým nez-l;
z. za roh;
mesiac z-l za oblak

3. (o nebeských telesách) zapadnúť (význ. 1): slnko už z-lo

4. i zájsť si odísť niekam za istým cieľom; staviť sa, zaskočiť: z. do mesta po balík, z. (si) do kina, z. (si) na obed, z. po opravára;
niekam si z-me pôjdeme sa pobaviť;
z. (si) za kamarátom;
z-i k nám niekedy!

5. prihodiť sa, stať sa niekomu: z-lo ho nešťastie

6. pokryť sa vrstvou niečoho; zoxidovať: v teple mu z-li okuliare;
z-né zrkadlo, z-né striebro;
z-ná bielizeň zapraná

● neos. z-lo mu za nechty začalo ho oziabať;
pomaly ďalej z-š rozvážne konanie je vhodnejšie;

zájsť sa -jde -jdu zájdi! zašiel dok. hovor. pre zábranu v nadýchnutí upadnúť do bezvedomia: dieťa sa z-lo (od plaču);
išiel sa z. od smiechu;

zajtra prísl.

1. nasledujúceho dňa: z. večer;
z. je pondelok;
prídem z.;
počkaj do z.;
odložme to na z.

2. v blízkej budúcnosti, onedlho, neskôr: dnes sejeme, z. budeme žať;
dnes či z., spraviť sa to musí skôr či neskôr

● dnes-z. čoskoro, každú chvíľu;
aj z. je deň nemusí sa všetko urobiť, užiť za 1 deň;
dnes ja tebe, z. ty mne;
čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na z.

zajtrajší príd.

1. kt. bude zajtra: z. deň, z-ie ráno, z. program (televízie)

2. kt. bude v blízkej budúcnosti: starosť o z. chlieb

zajtrajšok -ška m.

1. zajtrajší deň: počkať do z-a;
nechajte to na z.!

2. blízka budúcnosť: (ne)báť sa z-a

aj

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba aj a v dvojčl. spoj. nielen – ale aj: pohádali sa, (ba) aj zaucho padlo;
má to nielen kultúrny, ale aj politický význam

2. zlučovací vzťah s miernym dôrazom (spája členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu): otec aj syn;
aj zhora, aj zdola;
stromy dávajú málo tône, aj zem je horúca

B. podraď. v spájacích výrazoch čo aj, hoci aj, keď aj, aj keď, keby aj, aj keby vyj. prípustku al. krajnú podmienku: budem čakať hoci aj päť rokov;
aj keď prišiel, nikdy sa dlhšie nezdržal;
aj keby na kolenách prosil, ...

II. čast.

1. zdôrazňuje pripojený výraz: aj otec sa hneval;
roboty aj na tri dni;
kde by aj vzal toľko peňazí

2. aj tak potvrdzuje platnosť výpovede; beztak, veď: aj tak už nevidím;
→ akoby aj (nie);
už aj! vyj. naliehavý rozkaz; ihneď, okamžite: practe sa! už aj!

III. cit. vyj. rozhorčenie, počudovanie: aj, to som ešte nevidel

ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou

čaj -u m.

1. sušené mladé lístky a puky čajovníka: ruský, čínsky č.

2. nápoj z nich; odvar z kvetov, plodov, listov, byliek iných rastlín: č. s citrónom;
lipový, šípkový č.;
podávať č.;
č. o piatej popoludňajšia tanečná zábava;

čajčí príd.

čajík -a, čajíček -čka m. zdrob. expr.

dopoludňajší príd.: d-ie vyučovanie

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

kročaj -e ž. kniž.

1. krok: nesmelé k-e

2. stupaj, šľapaj: k-e v snehu

lišaj¹ -a m. nenákazlivá kožná choroba, ekzém

lišaj² -a mn. N a A -e m. nočný motýľ s dlhým cuciakom, zool. Sphinx

nedeľný, nedeľňajší príd.: n. obed, oddych;

obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak

obličaj -a m. kniž. zastar. tvár: vráskavý o.;

obyčaj -e ž. ustálený spôsob, zvyk: domáca, národná o.;
podľa starej o-e

□ mať o., v o-i (hlasno hovoriť);

odpoludňajší príd.: o. spánok

poludňajší príd.: p. oddych, p-ia prestávka

pondelkový, pondelňajší príd.

poobedňajší príd. popoludňajší: p. odpočinok

popoludňajší príd.: p. spánok, p-ia zmena

povznášajúci príd. kt. povznáša (význ. 2): p. pocit, p-a chvíľa;

povznášajúco prísl.

predobedňajší, predobedný príd. predpoludňajší, dopoludňajší: p-ie hodiny

predpoludňajší príd. kt. je predpoludním, dopoludňajší: p-ie vyučovanie

proťajšok, proťajší, správ. náprotivok, náprotivný

raňajší príd.: r. autobus;

sobotný, sobotňajší príd.: s-né popoludnie, s-šie stretnutie

ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

utorkový, utorňajší príd.: u-é zasadnutie, u. koncert

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

vedľajší príd.

1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole

2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
bot. v. koreň;
gram. v-ia veta závislá od inej vety

3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie

● odsunúť niečo na v-iu → koľaj

vlaňajší príd. týkajúci sa vlaňajška, minuloročný, lanský: v-ia úroda, zima, v-ie udalosti

vlaňajšok -ška m. vlaňajší rok: zásoby od v-a

zovňajšok -ška/-šku m. vonkajší vzhľad, vonkajšok: príjemný z., dbať o svoj z.