Význam slova "ď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dvadsaťdenný príd. trvajúci 20 dní, dvadsaťdňový (význ. 1): d. pobyt

dvadsaťdňový príd.

1. trvajúci 20 dní, dvadsaťdenný: d. zájazd

2. 20 dní starý: d-é jahňa

dvadsaťhaliernik -a m. minca s hodnotou 20 halierov

dvadsatina -y -tín ž. čísl. zlom. 20. časť celku, 1/20

dvadsaťkilometrový príd. označený, vymedzený hodnotou 20 km: d. rozdiel;
d-á rýchlosť rýchlosť 20 km/hod.

dvadsaťkorunáčka -y -čok ž. dvadsaťkorunová bankovka

dvadsaťkorunový príd. majúci hodnotu 20 korún: d-á bankovka

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvadsaťnásobne čísl. nás. príslov.

dvadsaťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 20 ráz: d. rozdiel, d-é oneskorenie;

dvadsaťnásobok -bku m. dvadsaťnásobne väčší výsledok: dosiahnuť d. pôvodného stavu (oviec)

dvadsatorako čísl. druh. príslov.

dvadsatoraký čísl. druh. dvadsiatich druhov: d-é jablká;

dvadsatoro neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 20; pri iných podst. m. vyj. počet 20 ako súhrn: d. očí;
d. detí

dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

dvadsaťročný príd.

1. trvajúci 20 rokov: d-é obdobie v dejinách

2. 20 rokov starý: d. človek

dvadsaťstupňový príd. vyznačený hodnotou 20 stupňov: d. rozdiel;
d. mráz

dvadsiatka -y -tok ž.

1. číslo 20

2. niečo označené číslom 20 (napr. izba, električka); takto vyjadrujúce istú hodnotu (body, stupne ap.)

3. 20 kusov, členov ap. tvoriacich celok: d. cigariet;
dosiahnuť d-u vek 20 rokov

dvadsiaty čísl. rad. k 20: d. rad (sedadiel);
d. raz (opakovať);
d. (20.) december;
d-e roky roky 20 – 29 príslušného stor.;
d-a časť niečoho dvadsatina

dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
d. vymeškal vyučovanie;
d. toľko dvojnásobok niečoho

● to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť

dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
D-i Ježišovi učeníci, apoštoli

dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina

dvanástina -y -tin ž. čísl. zlom. dvanásta časť celku, 1/12

dvanástka -y -tok ž.

1. číslo 12

2. niečo označené číslom 12 (napr. izba, dom, autobus); takto vyjadrujúce istú hodnotu (pivo, body ap.)

3. 12 kusov, členov ap. tvoriacich celok: d. čísel (časopisu)

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvanásťmetrový príd. dlhý 12 metrov: d-á hadica, d. rozdiel

dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.

dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;

dvanástnik -a m. prvá časť tenkého čreva;

dvanástnikový príd.: d. vred

dvanástorako čísl. druh. príslov.

dvanástoraký čísl. druh. kt. má 12 druhov: d-é vína;

dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny

dvanásty čísl. rad. k 12: d. mesiac, rok;
obedovať o d-ej (hodine);
(prísť) päť minút pred d-ou i fraz. v poslednej chvíli

● d-a hodina zvrchovaný čas

dvere dvier/dverí I -ami/-mi ž. pomn. sformovaný (drevený, kovový) predmet na uzavretie prístupu do istého priestoru; otvor s týmto predmetom: železné d., bytové d., d. do izby, d. na skrini, na aute;
zatvoriť, zamknúť d., buchnúť d-ami, prejsť d-ami;
zámka na d-ách

● niečo je, stojí predo d-mi, niečo klope, tlčie na d. blíži sa;
rokovať za zatvorenými, zamknutými d-ami tajne, neverejne;
→ držať niečo ako hluchý d.;
mať otvorené d. niekde voľný prístup;
ukázať niekomu d. vyhodiť ho;
hrub. tam sú d.! choď(te) von!

dverový, dverný príd.: d. otvor;

dvesto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200: d. vojakov, d. rokov;
d. tisíc (i dvestotisíc);
chlapci dostali po d. korún

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

dvestoročný príd.

1. trvajúci 200 rokov: d. úsek dejín

2. 200 rokov starý: d. strom, d. barokový kaštieľ

dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);

dvestotisícový príd.: d. majetok s hodnotou 200 000 korún;
d-é mesto s počtom obyvateľov 200 000

dvetisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2000: d. brigádnikov

dvierka -rok, expr. i dvercia -riec s. pomn. zdrob.: d. na sporáku;
d. do záhrady vrátka

● nech(áv)ať si zadné d-ka otvorené taktizovať

dvíhadlo -a -diel s. prístroj, stroj na dvíhanie: hydraulické d.

dvíhať -a nedok.

1. niečo chytené dopravovať vyššie, zdvíhať: d. poleno na plece, dieťa na ruky;
d. bremeno škripcom, žeriavom;
nikto ned-a telefón;
d. pohár i fraz. pripíjať

2. dávať (časť organizmu) do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať: pes d-a labky;
d. ruky pred seba, nad hlavu (pri cvičení);
d. oči pozerať dohora;
d. hlavu i fraz. a) získavať sebavedomie b) stavať sa na odpor;
d. prst vztyčovať i fraz. karhavo hovoriť

3. brať (niečo spadnuté) z povrchu niečoho, zdvíhať: d. klobúk zo zeme, papier z dlážky;
d. raneného spod bicykla

4. spôsobovať zvýšenie, zvyšovanie (počtu, množstva, úrovne ap.): d. ceny, nájomné zvyšovať;
dažde d-jú hladinu rieky

5. zlepšovať, povznášať, zdokonaľovať: d. vzdelanostnú, hmotnú úroveň, d. výrobu

● d. ruku proti niekomu (chcieť) udrieť;
d. ruky k niekomu úpenlivo prosiť;
kniž. d. (svoj) hlas proti niečomu protestovať;
expr. až ho tak d-a je pobúrený;

dok. dvihnúť -e -ú -hol

// dvíhať sa

1. dostávať sa do výšky, dohora, zdvíhať sa, stúpať, op. klesať: lietadlo sa d-a;
voda v rieke sa d-a;
z doliny sa d-a hmla

2. (o časti organizmu) dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať sa: ruka chorého sa začala d., oči sa d-jú k povale;
pošliapaná tráva sa začína d.

3. vstávať (s úmyslom odísť), zdvíhať sa: d. sa zo stoličky, d. sa na odchod;
kŕdeľ holubov sa d-a vzlieta

4. výškou vyčnievať nad okolím, týčiť sa, vypínať sa, čnieť: na horizonte sa d-a bralo, hrad

5. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: d-a sa víchor, hrmot;
povstanie sa d-a

6. kniž. stavať sa na odpor, búriť sa, protiviť sa: roľníctvo sa d-lo proti pánom;
d. sa na odpor

7. dosahovať vyššiu úroveň, zlepšovať sa, rásť: životná úroveň sa d-a;
príjmy sa d-jú

● žalúdok sa mu d-a je mu zle;

dok. dvihnúť sa

dvojako čísl. druh. príslov.;

dvojakosť -i ž.

dvojaký čísl. druh.

1. dvoch druhov: d-é mäso, d-é riešenie

2. blíži sa význ. príd., dvojtvárny, neúprimný, falošný: d-é správanie, d-á odpoveď;

dvojalbum -u m. album s 2 gramofónovými platňami

dvojbodka -y -diek ž. interpunkčné znamienko, kt. oddeľuje priamu reč, výpočet, naznač. vzťah veličín ap. (:)

dvojbodový príd. vymedzený hodnotou 2 bodov: d. zisk, rozdiel

dvojboj -a m. šport. súťaž zložená z dvoch disciplín: ľahkoatletický d.

dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
narodili sa im d-á;

dvojcentimetrový príd. dlhý 2 cm: d-á medzera

dvojčiatko -a -tok s. zdrob.

dvojciferne prísl.

dvojciferný príd. zložený z 2 cifier: d-é číslo;
d. výsledok;

dvojčíslo -a -sel/-siel s. dve čísla časopisu zostavené do 1 čísla: d. Slovenskej reči

dvojčlennosť -i ž.

dvojčlenný príd. kt. sa skladá z 2 členov;
lingv. d-á veta ktorej gram. jadro tvorí podmet a prísudok;

dvojdecák -a m. hovor. dvojdecový pohár: naliať plný d.

dvojdecový príd. kt. má obsah 2 dl: d. pohár

dvojdenný príd. trvajúci 2 dni, dvojdňový (význ. 1): d. výlet

dvojdetnosť -i ž.

dvojdetný príd. kt. má 2 deti: d-á rodina;

dvojdielnosť -i ž.

dvojdielny príd. kt. sa skladá z 2 dielov: d. román, d-e okno;

dvojdňový príd.

1. trvajúci 2 dni, dvojdenný: d-á cesta;
d. zárobok za 2 dni

2. 2 dni starý: d-é mláďa

dvojdobý príd. trvajúci 2 časové jednotky, 2 doby: hud. d. takt

dvojdomý príd. bot.: d-é rastliny majúce na 1 rastline iba samčie al. iba samičie kvety

dvoje neskl. čísl. skup.

1. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 2; pri iných podst. m. vyj. počet 2 ako súhrn: d. sánok, hovor. d. sánky, d. očí;
d. sardiniek 2 škatuľky;
d. detí

2. na d., vo d. vyj. počet 2 ako počet častí celku: rozdeliť, rozrezať na d.;
preložiť (papier) vo d.

dvojfarebný príd. majúci 2 farby: d-á stuha, d. obal

dvojfázovo prísl.: trénovať d.;

dvojfázovosť -i ž.

dvojfázový príd. kt. má 2 fázy: d. tréning, d. prúd;

dvojgarsoniéra [-rzoň-/-rsoň-] -y -iér ž. zastaráv. dvojgarsónka

dvojgarsónka [-rz-/-rs-] -y -nok ž. dvojitá garsónka

dvojgeneračný príd. určený dvom generáciám: d. byt, dom

dvojhláska -y -sok ž. lingv. spojenie 2 samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska (napr. ia, ô);

dvojhláskový príd.

dvojhlasne prísl.: spievať d.

dvojhlasný príd. znejúci v 2 hlasoch (význ. 3): d. spev;

dvojhlavňový príd. majúci 2 hlavne: d-á puška

dvojhlavý príd. majúci 2 hlavy: d. netvor;
d. sval biceps

dvojhodinovka -y -viek ž. čo trvá 2 hod. (napr. vyučovanie, preteky v behu)

dvojhodinový príd.

1. trvajúci 2 hod.: d-á operácia

2. 2 hod. starý: d-é mláďa

dvojhra -y -hier ž. šport. hra 2 súperov (v tenise ap.): d. mužov;
hud. hra 2 nástrojov zároveň

dvojhrbý príd. kt. má 2 hrby: d-á ťava

dvojica -e -jíc ž. 2 osoby al. veci ako jednotka, pár: d. spevákov, tanečníkov;
manželská d., nerozlučná d.;
chodiť v d-i;
pochodovať v d-iach po dvaja;
lingv.: vidová d. pár slovies rozlíšených vidom;
vetná d. syntagma

dvojičky -čiek ž. mn. hovor. dvojčatá, blížence: mať d.

dvojiť sa -í -a nedok. rozdvojovať sa: chodník sa d-í

dvojito čísl. nás. príslov.: d. vidieť niečo dvojmo;

dvojitosť -i ž.

dvojitý čísl. nás. dvojnásobný, zdvojený: d-é dvere, d-á stena, d-á ochrana;

dvojizbový príd. kt. má 2 izby: d. byt

dvojjazyčne prísl.;

dvojjazyčnosť -i ž. bilingvizmus

dvojjazyčný príd. týkajúci sa 2 jazykov: d-é mesto v kt. sa hovorí dvoma jazykmi;
d. nápis;
d. slovník prekladový;

dvojka -y -jok ž.

1. číslo, číslica 2: pripísať d-u

2. niečo označené číslicou 2 (izba, električka ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (body, známky ap.): mať lístok do d-y 2. vozňovej triedy;
dostať z diktátu d-u známku 2. stupňa;
preradiť na d-u 2. rýchlostný stupeň;
zaradiť (tovar) do d-y do 2. (akostnej) kategórie

3. 2 jednotliviny, 2 jednotlivci tvoriaci celok: d. (koní) pár;
býval v d-e sám v izbe pre 2;
d. s kormidelníkom veslárska disciplína; osádka člna;

dvojkanoe neskl. s. šport. kanoe s 2 veslármi

dvojkár -a m. hovor. žiak, študent, kt. má prospech na dvojku

dvojkilometrový príd. dlhý 2 kilometre: d. úsek cesty

dvojkilový príd. vážiaci 2 kg: d. kapor

dvojklaný príd. rozoklaný na dvoje: d. jazyk;
anat. d. nerv

dvojkoľajka -y -jok ž. dvojkoľajná železnica: stará d.

dvojkoľajne prísl.;

dvojkoľajnosť -i ž.

dvojkoľajný príd.

1. kt. má 2 koľaje: d-á trať

2. rozchádzajúci sa, nejednotný: d-é rozhodnutie, d. prístup;

dvojkolesový príd. kt. má 2 kolesá: d. vozík

dvojkolový príd. kt. sa delí na 2 kolá: d-á súťaž

dvojkový príd.: d-á sústava v ktorej základom je číslo 2

dvojkrídlový príd. zložený z 2 krídel, častí: d-é dvere

dvojkrídly príd.: zool. d. hmyz s jedným párom blanitých krídel

dvojlitrový príd. kt. má obsah 2 litre: d. pohár

dvojmesačník -a m. periodikum vychádzajúce každé 2 mesiace: vydávať d.

dvojmesačný príd.

1. trvajúci 2 mesiace: d-á stáž;
d. zárobok za 2 mesiace

2. 2 mesiace starý: d-é dieťa

dvojmetrový príd.

1. merajúci 2 metre: d. drôt, d-á vzdialenosť

2. hovor. vážiaci 2 metrické centy: d-á fúra

dvojmiestny príd. kt. má 2 miesta: d-a kabína;
mat. d-e číslo