Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 808 výsledkov (7 strán)
-
aktív -u m.
1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie
2. súbor aktivistov
-
akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);
-
aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.
-
archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.; -
bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry -
datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);
-
detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;
-
diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;
-
fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)
-
genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);
-
háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e
-
imperatív -u m.
1. gram. rozkazovací spôsob
2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;
-
indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;
-
infinitív -u m. gram. neurčitok;
-
kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;
-
koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže
-
komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)
-
kultúrno-výchovný príd. týkajúci sa kultúry a výchovy: k-á práca
-
lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela
-
masív -u m. mohutný zemský útvar; mohutný celok niečoho: horský, sopečný m., kontúry m-u;
m. domov -
motív -u m.
1. podnet na vedomé konanie: m. činu;
v jeho postoji prevažujú osobné m-y2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu;
pieseň na ľudové m-y; -
návšteva -y -tev ž.
1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla
3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;
-
návštevníčka -y -čok ž.
-
návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla; -
návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín
-
návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;
-
negatív -u m. predmet s obráteným pomerom vypuklín: n. reliéfu;
fot., film. obraz, na kt. rozdelenie svetla a tieňa, resp. (doplnkových) farieb je opačné ako v skutočnosti, op. pozitív: vyvolať n.; -
nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi
-
nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);
-
normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma
-
objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu
-
nedok. oprávňovať
-
pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;
-
páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo
● chodiť ako p. pyšne;
-
páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia; -
pozitív -u m.
1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív -
prezervatív -u m. muž. antikoncepčný prostriedok
-
primitív -a m.
1. primitívny (význ. 1) človek: umenie p-ov
2. pejor. nekultúrny človek: správať sa ako p.;
v hudbe je p. -
recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu
-
rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e -
s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca
-
nedok. sproduktívňovať
-
statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja
-
superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);
-
šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y
-
švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody -
nedok. švácať -a
// švacnúť sa
1. š. sa o skalu
2. š. sa do postele;
-
nedok. švácať sa
-
švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča
-
švédčina -y ž. švédsky jazyk
-
švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;švédsky prísl.: hovoriť (po) š.
-
švíček -čka m. zdrob. expr.
-
švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.; -
švíkový príd.;
-
technicko-výrobný príd. výrobný z hľadiska techniky: t-é normy
-
teleobjektív -u m. fyz. objektív na fotografovanie vzdialených al. neprístupných predmetov
-
úväzok -zku m. prac. povinnosti, záväzok: pracovať na plný, polovičný ú.
-
v1 [i vé] neskl.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5v2, vo predl.
A. s L vyj.
1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale
3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente
4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku
5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa
7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske
8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe
B. s A vyj.
1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto
2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď
4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo
C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)
-
v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...
-
v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
postupovať v d. zákonnosti -
v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé
-
v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;
-
v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania
-
v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík
-
v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;
-
v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
v r. daných možností -
v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania
-
v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami
-
v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami
-
v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia
-
v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami
-
v úlohe predl. s G vyj. funkciu, zaradenie: vystupoval v ú-e hostiteľa ako hostiteľ
-
v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu
-
v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;
-
v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí
-
v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami
-
v znamení predl. s G kniž. vyj. spôsob: zhromaždenie sa nieslo v z. podpory národných záujmov
-
v. r. skr. vlastnou rukou
-
v. v. skr. (najmä v min.) vo výslužbe
-
vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička
-
opak. vábievať -a
-
vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel; -
vábivo prísl.: v. vyzerať;
-
vábivosť -i ž.
-
vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
v-á žena; -
vábne prísl.;
-
vábnička -y -čiek ž. vábec
-
vábnosť -i ž.
-
váčik -a, váčok -čka m. zdrob.
-
väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus
-
väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
publ. → mlčiaca v.; -
väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí
-
väčšinový príd.
-
väčšmi
I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť
II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať
-
vädnúť -e -ú -dol nedok.
1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e
2. (o človeku) slabnúť, chradnúť
-
vágne prísl.;
-
vágnosť -i ž.
-
vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;
-
váha -y váh ž.
1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u
3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u
4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u● brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
byť → jazýčkom na v-ach, na v-e; -
váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
v. s odpoveďou;
bez v-nia ihneď -
váhavo prísl.;
-
váhavosť -i ž.
-
váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
v-é kroky; -
váhovo prísl.: v. primeraný;
-
váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;
-
vákuovaný príd. z kt. je odstránený vzduch; upravený pomocou vákua: v. betón;
v-á šunka vo vákuovanom obale -
vákuový príd.: v. filter;
v-á metalurgia konaná vo vákuových peciach -
vákuum -ua D a L -uu s. fyz. priestor, v kt. (takmer) nie sú plyny al. pary;
-
váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;
-
váľandový príd.: v-é matrace
-
váľať -a nedok.
1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty
2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb
3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
v. dom4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;
● v. kroky kráčať dlhými krokmi;
v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety// váľať sa
1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
kamene sa v-jú dolu brehom valia2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli
3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu
4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a
● expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať
-
váľok -ľka m. valcovitý predmet na formovanie cesta ap.
● expr. ruky, nohy ako v-y tučné
-
válov -a m. žľab na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka: nasypať do v-a, v-y plné vody