Význam slova "zí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žiabre -ber/-bier ž. pomn. dýchacie orgány vodných živočíchov;

žiabronôžka -y -žok ž. vodný kôrovec, zool. Branchipus

žiabrový príd.

žiačik -a mn. -ovia m. zdrob.

žiačka -y -čok ž.;

žiacky príd. i prísl.: ž. lístok;
ž-a knižka informujúca o prospechu, správaní ap.;

žiactvo -a s. hromad. žiaci;

žiadanka -y -niek ž. formulár žiadosti (o vydanie niečoho): ž. na materiál, na zľavu;
vyplniť ž-u

žiadať -a nedok.

1. predkladať žiadosť, nástojčivo chcieť, uplatňovať nárok, požadovať: ž. náhradu škody, ž. (riaditeľa) o prijatie do zamestnania;
ž. od niekoho, aby splnil sľub;
úctivo, dôrazne ž.;
ž-ný tovar hľadaný;
dosiahnuť ž-né výsledky očakávané

2. úctivo, zdvorilo predkladať žiadosť, pýtať, prosiť: ž. o pomoc, o radu;
ž. dievča o ruku, ž. rodičov o ruku dcéry pýtať za manželku

3. i žiadať si kniž. vyžadovať (význ. 2): previnenie (si) ž-a trest

// žiadať sa

1. pociťovať potrebu, chcieť, túžiť: ž-lo sa mu vody;
ž-a sa, aby prišli všetci;
neos. ž-a sa mu piť

2. nástojčivo chcieť, požadovať: ž. sa do iného oddelenia, ž. sa von

// žiadať si želať si (význ. 1, 2), priať si: otec si ž-l vidieť deti

žiadateľ -a mn. -ia m. kto o niečo žiada: ž. o byt, o miesto;
vyhovieť ž-ovi;

žiadateľka -y -liek ž.

žiaden, žiadny zám. vymedz. nijaký (význ. 1); ani jeden, nikto: nestane sa ž. zázrak, nemá ž-u starosť;
ž. neprišiel neskoro

● za ž-u cenu v nijakom prípade;
ž-e strachy neboj(te) sa

žiadosť -i ž.

1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada: ž. o byt, o prijatie;
napísať, podať ž., vyhovieť ž-i;
uvoľnili ho na vlastnú ž.

2. expr. silná túžba, žiadostivosť: oči sa jej zapálili ž-ou

žiadostivo prísl.: ž. piť, ž. pozerať;

žiadostivosť -i ž.: telesná ž.

žiadostivý príd. kt. silno po niečom túži; svedčiaci o túžbe, túžobný; náruživý, vášnivý: ž-á duša;
ž-é oči;
ž. pohľad;

žiaduci príd. kniž.

1. želateľný, potrebný, požadovaný: dosiahnuť ž-e výsledky požadované;
je ž-e, aby prišiel je potrebné

2. vzbudzujúci túžbu, žiadostivý: je ž-ejšia ako pred chorobou

žiak -a mn. -ci m.

1. kto chodí do zákl. al. stred. školy, kurzu ap.: dobrý, zlý, usilovný ž., ž. 1. triedy, ž. ľudovej školy umenia

2. člen najmladšej časti tel. a šport. organizácie (do 14 rokov): mladší, starší ž-i

3. odchovanec, stúpenec, vyznávač: ž-i Ľ. Štúra, Metodovi ž-i;

žiaľ

I. -u m. veľký smútok, zármutok, žalosť: mať, pociťovať, premáhať ž.;
plakať, piť od ž-u;
zomrieť, pominúť sa, zmárniť sa od ž-u

● zalievať ž. piť;
srdce mu puklo od ž-u utrápil sa

II. vetná prísl. vyj. postoj ľútosti k obsahu vety: (bolo) ž. na neho pozrieť

III. čast. vyj. poľutovanie, ľútosť, žiaľbohu, bohužiaľ: ž., dnes nemôžem prísť

žiaľbohu čast. žiaľ, bohužiaľ: ž., nemôžem ti pomôcť;
jeho práca, ž., ostala torzom

žialiť -i -ľ! nedok. pociťovať, prežívať žiaľ, žalostiť: ž. nad smrťou matky, ž. za stratenou slobodou

žiaľne, žiaľno prísl. i vetná prísl.: ž. plakať;
človeku je ž.

žiaľny príd. kniž. žalostný (význ. 1), bôľny, bolestný, smutný: ž. pohľad, vzdych, plač;

ziapať -e -u nedok. expr. hlasno kričať, vrieskať, revať: nahnevano z-l na syna

žiar -u m. vys. teplota vyžarovaná zo žeravého zdroja, horúčava: slnečný ž., ž. plameňa;
odb. vys. teplota, pri kt. sa látky rozžeravujú;

žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;

žiarenie -ia s. odb. šírenie, vyžarovanie energie zo zdroja; radiácia: slnečné, kozmické, rádioaktívne, röntgenové, ultrafialové ž.

žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.

žiariť -i nedok.

1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;

2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i;
izba ž-i čistotou

3. byť zreteľný, vyžarovať: z tváre mu ž-i spokojnosť

žiarivka -y -viek ž. výbojka, v kt. sa ultrafialové žiarenie mení na viditeľné svetlo: neónová ž.;

žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie

žiarivo prísl.;

žiarivosť -i ž.

žiarivý príd.

1. vydávajúci žiaru: ž. plameň, ž-é slnko, hviezdy;
ž-é farby jasné

2. jagavý, ligotavý, lesklý: ž. klenot, ž-é brilianty

3. krásny (význ. 1), lákavý: ž. úspech, ž-á budúcnosť;
ž. úsmev;
ž. príklad, vzor hodný nasledovania;

žiarliť -i nedok.

1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny;
ž. na manželovu kolegyňu

2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov;
ž. na jeho záľuby

žiarlivec -vca m. žiarlivý človek

žiarlivo prísl.;

žiarlivosť -i ž.

žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka;
ž. pohľad;
je žiarlivý na prednosti druhých

□ byť ž. žiarliť;

žiarovisko -a -vísk s.

1. časť krematória, kde sa spaľuje mŕtvola

2. archeol. miesto, kde sa spaľovali mŕtvoly

žiarovka -y -viek ž. (hruškovitá) sklená banka s kovovým vláknom, kt. sa elektr. prúdom rozžeraví a svieti: kontrolná ž.;
mliečna ž. z mliečneho skla;
vypálená ž.;
vymeniť ž-u;

žiarovkový príd.

žiarový príd.: ž-á pec;
archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych

žiarupevný príd. odb. zachovávajúci pevnosť pri vys. teplote: ž. materiál

žiaruvzdorne prísl.: pôsobiť ž.;

žiaruvzdornosť -i ž.

žiaruvzdorný príd. odolný proti žiaru: ž. materiál, ž-á oceľ, ž-é tehly;

opak. žičievať -a

žičiť nedok.

1. byť priaznivo naklonený, priať: šťastie, počasie im ž-í, osud mu než-í;
mali by si navzájom ž.

2. želať (význ. 1, 2), priať: ž. šťastie, dobré počasie;
ž. priateľovi úspech;
ž. si víťazstvo;
ž-m vám, aby ste sa šťastne vrátili;
ž-enie pevného zdravia

žičlivec -vca m. žičlivý človek

žičlivo prísl.: ž. sa správať;

žičlivosť -i ž.

žičlivý príd.

1. žičiaci druhému, (dobro)prajný; svedčiaci o tom: ž. človek;
ž. úsmev, pohľad

2. vyhovujúci, priaznivý, vhodný: ž-é pomery, prostredie

□ byť ž. žičiť;

žid -a mn. -ia m.

1. vyznávač náboženstva opierajúceho sa o Starý zákon a uznávajúceho jediného Boha, izraelita

2. Žid príslušník (starovekého) izraelského národa

● skúpy ako ž. veľmi;

židáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

židák -a mn. -ci m. pejor.

1. žid

2. skupáň, lakomec;

zidealizovať dok. k idealizovať, prikrášliť: z. skutočnosť;
z. hrdinu (diela)

židko -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;

židovčička -y -čiek ž. zdrob. expr.

židovka -y -viek ž.;

židovský príd.: ž-é náboženstvo;
ž. cintorín;
ž. jazyk hebrejčina

● je tu ako v ž-ej škole veľmi hlučne;

židovsky prísl.: rozprávať (po) ž.;

židovstvo -a s.;

žieňa -aťa mn. -atá -ňat s.

1. expr. žena (menšej postavy): drobné, šikovné, mladé ž.

2. hypok. manželka: ty moje ž.

žienka -y -nok ž.

1. zdrob. k žena (význ. 1): drobná ž.;
lesná, divá ž. rozpráv. bytosť

2. hypok. k žena (význ. 2): moja ž.;

žieravina -y -vín ž. (tekutá) žieravá látka

žieravý príd.

1. rozožierajúci, rozleptávajúci tkanivá, leptavý: ž-á látka, tekutina, ž. lúh

2. kniž. mučivý, rozžierajúci: ž-á bolesť, túžba

žíhací príd. odb. určený na žíhanie: ž-ia pec;
ž-ia teplota potrebná na žíhanie

žihadielko -a -lok s. zdrob.

žihadlo -a -diel s. obranný a útočný orgán niekt. hmyzu na bodnutie a vstreknutie jedu: včelie, osie ž., pichnúť ž-om;

● mať jazyk ako ž. ostrý;
je ako ž. vrtký, čulý;

žihadlový príd.;

žíhareň -rne ž. oddelenie v továrni, kde sa žíhajú výrobky, materiál ap.;

žíharenský príd.

žíhať -a nedok. spracúvať zahrievaním na vys. teplotu: ž. odliatky;
ž-nie zliatiny;
ž-ná oceľ

žihľava -y -liav ž. pŕhľava (význ. 1)

● → mráz ž-u nespáli;
→ dotkla sa ž. plota;

žihľavka -y ž. alergické ochorenie prejavujúce sa vyrážkami na koži: dostať ž-u

žihľavovina -y -vín ž. vlákna al. tkanina zo žihľavy

žihľavový príd.: ž. výťažok

žila -y žíl ž.

1. cieva v tele, ktorou prúdi krv: prerezať si ž-u, ž-y mu navreli;
podrezať si ž-y spáchať samovraždu;
zlatá ž. hemoroidy;
kŕčové ž-y chorobné rozšírenie povrchových žíl (obyč. na nohách);
anat. cieva, kt. vedie krv do srdca

2. (pri rastlinách) zvonku badateľný cievny zväzok: listová ž.

3. geol. trhlina v hornine vyplnená inou horninou: rudná, zlatonosná ž.

4. vodič elektr. prúdu vo viacprameňovom kábli

5. hovor. šľacha

● → krv mu tuhne, mrzne v ž-ách;
mať vodu, cmar v ž-ách byť flegmatický;
vliať sily do žíl povzbudiť;
expr. pustiť, seknúť niekomu ž-u, ž-ou a) ublížiť, zabiť b) pripraviť o peniaze;

žiletka -y -tiek ž. tenký ostrý kovový plát do holiaceho prístroja

žilka -y -liek ž. zdrob.: ž-y na tvári, na listoch

● expr. (všetky) ž-y v ňom (i)hrajú je temperamentný;

žilkovanie -ia s. útvary v podobe žiliek, ktorými je niečo popretkávané: ž. na liste

žilkovaný príd. kt. má výrazné žilky, žilkovatý, žilkovitý: ž-á tvár, ž-é ruky

žilkovatý príd. žilkovaný: ž-á tvár

žilkovitosť -i ž. poľnohosp. zhrubnutie žiliek na listoch chorej rastliny

žilkovitý príd. žilkovaný, žilkovatý;

žilnatý príd.

1. kt. má viditeľné, vystupujúce žily, žilovatý: ž-á ruka

2. šľachovitý: ž. chlap, ž-é telo

žilôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

žilovatieť -ie -ejú nedok. stávať sa žilovatým: ruky pri robote ž-ú

žilovatý, žilovitý príd. žilnatý (význ. 1, 2): ž. krk, ž-á ruka;
ž. chlap

žilový, žilný príd.: ž-ová krv;
ž-á hornina;

zima

I. -y zím ž.

1. ročné obdobie od 21. 12. do 20. 3.: tuhá, sychravá, suchá z.;
zásobiť sa na z-u

2. zastar. (škol.) rok: chodil do školy štyri z-y

3. nízka teplota, chlad, op. teplo: treskúca z.;
z. poľavila, pritiahla;
tvár vyštípaná z-ou, uši červené od z-y;
máte tu z-u;
z. mu zaliezla pod nechty;
triasť sa, drgľovať sa z-ou, od z-y;
z. ho drví zimnica

● v z-e v lete stále;
expr. z. ako v psinci veľká;

zimisko -a s., N a A jedn. i ž. zvel.

II. zima vetná prísl. chladno, studeno: vonku je z.;
bolo mi z. na nohy

zimiť sa nedok. trpieť zimou: z-l sa celý deň

zimnica -e -níc ž.

1. pocit silného chladu na celom tele (spojený s horúčkou), triaška: z. ho trasie, drví, z. ním lomcuje;
mať z-u

2. lek. (žltá) z. infekčné vírusové ochorenie v trópoch;

zimnične prísl.: z. sa triasť;
z. premýšľať

zimničný príd.

1. k 1: z. chlad;
z. pot, z-á triaška, z. lesk očí

2. kniž. rýchly a nepokojný, náhlivý, intenzívny, horúčkovitý: z-é tempo, z. nepokoj;

zimník -a m. zimný kabát

zimný príd. k 1: z. večer, z-é obdobie;
z. kabát na zimu;
z-é odrody neskoré;
z-é športy pestované na snehu al. ľade;
z. štadión na športy na ľade;
z. spánok stav letargie zvierat;
z. semester, z-é prázdniny;

zimomravo prísl.: z. sa chvieť;

zimomravosť -i ž.

zimomravý príd. trpiaci častým pocitom chladu: z. starec, z-é mláďatá;

zimomriavky -vok ž. pomn. drobné pupence na koži od chladu al. citového vzrušenia, hus(ac)ia koža: z. mu behajú po tele;
od hrôzy mu naskakujú z.

zimovať nedok.

1. prečkávať zimu: lastovičky z-jú na juhu

2. prechovávať cez zimu: z. ovocie v pivnici;

zimovisko -a -vísk s. miesto na zimovanie: z. vtákov

zimozeleň -e ž. popínavá rastlina s tmavomodrými kvetmi, bot. Vinca minor

zimprovizovať dok. k improvizovať: narýchlo z. besedu

opak. zimúvať -a

žinčica -e ž. prevarená srvátka z ovčieho mlieka: sladká, kyslá ž., variť, piť ž-u

zindustrializovať dok. k industrializovať, spriemyselniť: z. zaostalé krajiny, z-né oblasti

žinenka -y -niek ž. tel. podložka podobná matracu na tlmenie doskoku, na cvičenie na zemi ap.

žinka -y -niek ž. tenší povraz, šnúra: vešať bielizeň na ž-u, opásať sa ž-ou;

zinkasovať dok. k inkasovať: hlavný z-l od hostí (za kávu)

zinkovať nedok. nanášať vrstvu zinku: z. rúry

zinkový príd.: z-á ruda;
z-á bieloba kysličník zinočnatý;
z-á rakva

žinôčka -y -čok ž. zdrob.

zinočnatý príd. chem. obsahujúci zinok v istom pomere: z-é soli

zinok -nku m. modrobiely kovový chem. prvok, zn. Zn;

zintenzívnieť -ie -ejú dok. stať sa intenzívnejším, intenzívnym: spolupráca podnikov z-la

zintenzívniť -i dok. urobiť intenzívnejším, intenzívnym: z. výrobu, obchod;
z. boj vystupňovať;