Význam slova "žiar" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žiar -u m. vys. teplota vyžarovaná zo žeravého zdroja, horúčava: slnečný ž., ž. plameňa;
odb. vys. teplota, pri kt. sa látky rozžeravujú;

žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;

žiarenie -ia s. odb. šírenie, vyžarovanie energie zo zdroja; radiácia: slnečné, kozmické, rádioaktívne, röntgenové, ultrafialové ž.

žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.

žiariť -i nedok.

1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;

2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i;
izba ž-i čistotou

3. byť zreteľný, vyžarovať: z tváre mu ž-i spokojnosť

žiarivka -y -viek ž. výbojka, v kt. sa ultrafialové žiarenie mení na viditeľné svetlo: neónová ž.;

žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie

žiarivo prísl.;

žiarivosť -i ž.

žiarivý príd.

1. vydávajúci žiaru: ž. plameň, ž-é slnko, hviezdy;
ž-é farby jasné

2. jagavý, ligotavý, lesklý: ž. klenot, ž-é brilianty

3. krásny (význ. 1), lákavý: ž. úspech, ž-á budúcnosť;
ž. úsmev;
ž. príklad, vzor hodný nasledovania;

žiarliť -i nedok.

1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny;
ž. na manželovu kolegyňu

2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov;
ž. na jeho záľuby

žiarlivec -vca m. žiarlivý človek

žiarlivo prísl.;

žiarlivosť -i ž.

žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka;
ž. pohľad;
je žiarlivý na prednosti druhých

□ byť ž. žiarliť;

žiarovisko -a -vísk s.

1. časť krematória, kde sa spaľuje mŕtvola

2. archeol. miesto, kde sa spaľovali mŕtvoly

žiarovka -y -viek ž. (hruškovitá) sklená banka s kovovým vláknom, kt. sa elektr. prúdom rozžeraví a svieti: kontrolná ž.;
mliečna ž. z mliečneho skla;
vypálená ž.;
vymeniť ž-u;

žiarovkový príd.

žiarový príd.: ž-á pec;
archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych

žiarupevný príd. odb. zachovávajúci pevnosť pri vys. teplote: ž. materiál

žiaruvzdorne prísl.: pôsobiť ž.;

žiaruvzdornosť -i ž.

žiaruvzdorný príd. odolný proti žiaru: ž. materiál, ž-á oceľ, ž-é tehly;

fajčiar -a m. kto fajčí: tuhý, silný f.;

felčiar -a m.

1. hist. neodb. liečiteľ, ránhojič, mastičkár

2. hovor. pejor. lekár;

hraničiar -a m.

1. obyvateľ pohraničia

2. pohraničník;

hrnčiar -a m. odborník vo výr. hlinených nádob: ľudový h.;

janičiar -a m. za vlády sultánov v Turecku člen elitnej pechoty (kresť. pôvodu): tureckí j-i;

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kníhtlačiar -a m. odborník v kníhtlači;

kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;

končiar -a L -i mn. -e m. ostré zakončenie vrchu: zasnežené k-e Tatier;

kopaničiar -a m. obyvateľ kopaníc;

košiar -a L -i mn. -e m. ohrada pre ovce: zavrieť ovce do k-a;

kožiar -a m. odborník v kožiarstve;

krpčiar -a m.

1. v min. obuvník, kt. šil krpce

2. pejor. prezývka toho, kto nosil krpce, pren. zaostalý človek;

ľavičiar -a m. stúpenec polit. al. kult. ľavice, op. pravičiar;

lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;

lyžiar -a m. kto (sa) lyžuje;

matičiar -a m. hovor. člen, pracovník al. stúpenec Matice slovenskej;

mažiar -a L -i mn. -e m.

1. masívna kovová nádoba na tlčenie niečoho: mosadzný m.;
tĺcť v m-i ďumbier, mak

2. (v min.) delo na strieľanie naslepo (obyč. pri oslavách)

3. hist. delo veľkého kalibru s krátkou hlavňou;

močiar -a L -i mn. -e m. miesto prestúpené stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, močarisko;

nefajčiar -a m. kto nefajčí: kaviareň pre n-ov;

ovčiar -a m. pracovník v ovčiarstve;

požiar -u L -i mn. -e m. veľký ničivý oheň: p. v dome, vypukol p., hasiť p., nebezpečenstvo p-u;

pravičiar -a m. prívrženec pravice v ideológii a v politike;

pražiar -a m. kto niečo praží: p. kávy

smečiar -a m. šport. hráč, kt. smečuje;

stožiar -a L -i mn. -e m. vys. stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho vo výške: vyvesiť zástavu na s., s. elektrického vedenia;
s. lode;

tabačiar -a m. pestovateľ, výrobca tabaku;

tlačiar -a m.

1. odborník v kníhtlačiarstve, v reprodukčnej technike

2. odborník v text. priemysle zaoberajúci sa tlačením vzoriek na tkaniny;

tlačiarňový príd. k 2: t. kábel;

ultraľavičiar -a m. prívrženec krajnej ľavice;

ultrapravičiar -a m. prívrženec krajnej pravice;

železničiar -a m. pracovník železníc;