Synonymá slova "pokro" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • grúliť vydávať chrčivý zvuk (o ošípanej) • krochkaťchrochtaťzried. rochtať: svine netrpezlivo grúlia, krochkajú, chrochcúpokrochkávaťpochrochtávať (chvíľami)


    pokrochkávať p. grúliť


    neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný) • oneskorenýomeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakciazastar.: obneskorený (Vajanský)spozdilý (Zechenter)kniž. pozdný

    2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý) • pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá starobakniž. pozdný


    pokročilý 1. p. vyspelý 2. p. starý1 1 3. p. neskorý 2


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    vyspelý ktorý vyspel • zrelý: predčasne vyspelé, zrelé dieťa; zrelý muž; zrelé básnické dielo (umelecky vyspelé) • vyzretý: výstava ukázala, že ide o vyzretého umelcavyvinutý (ktorý sa dobre vyvinul; ktorý dosiahol istú úroveň): pekne vyvinuté dievča; hospodársky menej vyvinuté krajinyrozvinutýrozvitýpokročilý (ktorý je na vysokom stupni vývoja): rozvinutá, rozvitá ekonomikacivilizovaný: civilizovaná spoločnosť

    p. aj vyvinutý 1, 2


    podísť prísť bližšie k niekomu, niečomu • pristúpiť: matka podišla, pristúpila k postieľkepostúpiť: postúpil pár krokov smerom k dverámzried. pôjsť: rýchlo pošiel žene oprotipokročiť: pokročte len bližšie, je tu miesta dosťprikročiťpriblížiť sa: potichu prikročila, priblížila sa k dverámexpr. prišmietnuť sa


    pokročiť p. postúpiť 1, 2, podísť


    postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

    2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

    3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


    pokrok spoločenský rozvoj smerujúci k vyšším vývinovým stupňom • kniž. progres: technický pokrok, progres; byť brzdou pokroku, progresunapredovanie: kultúrne napredovanie


    pokrokovosť p. progresivita 1


    progresivita 1. úsilie o pokrok, hlásanie pokroku • progresívnosťpokrokovosť: progresivita, progresívnosť, pokrokovosť myšlienok

    2. p. rast 1


    moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikoudnešnýterajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstvanový (op. starý): moderný, nový veknovodobýnovoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejinyhypermodernýsupermodernýultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umeniepriekopníckypokrokovýprogresívnyavantgardnýavantgardistickýkniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umeníhovor. novotnýzastar. novosvetský

    2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúksúčasný: oblečený v súčasnom štýleterajšídnešný: terajšie, dnešné smery v hudbehypermodernýsupermodernýultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesyavantgardnýavantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy


    pokrokový p. moderný 1, priekopnícky


    priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardnýavantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smerynovátorskýčasto pejor. novotárskykniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky činprvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experimentpokrokovýprogresívnyrevolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názoryobjavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca

    p. aj nový 2


    zarosený pokrytý rosou • orosený: zarosená, orosená trávarosnatýrosavýrosnýzrosený: rosné, zrosené záhrady za ránazadýchaný (zarosený dýchaním): zadýchané zrkadlozahmlený: zahmlené okuliareskropenýpokropený: skropená, pokropená lúkazaslzený: zarosené, zaslzené oči, pren. zaslzený oblok

    p. aj mokrý, vlhký


    navlhčiť urobiť trocha vlhkým • zvlhčiťzavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasyovlhčiťorosiťporosiť: letný dáždik orosil zemzvlažiťovlažiťpovlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladomnamočiťomočiťzamočiťzmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo vínepomáčaťzmáčaťpokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali lícaponamáčaťponavlhčovať (postupne) • zried. navlažiť


    ostriekať striekaním zamokriť a obyč. znečistiť • postriekaťzastriekať: auto ho celého ostriekalo, postriekalo; zastriekal si kabátobstriekať (z viacerých strán): pri maľovaní všetko obstriekalvystriekať (celú plochu, obyč. znútra): vystriekať izbuošpliechaťdošpliechať (špliechaním, väčšou dávkou tekutiny) • expr. očliapkaťhovor. ošpricovať: ošpliechal, ošpricoval si tvár vodoupokropiť: pokropiť priesadyzvlažiť (striekaním osviežiť) • expr.: oprskaťpoprskaťofrckaťofŕskaťzafŕkaťzafŕskaťofŕkaťpofŕkať (v menšej miere, menším množstvom rozptýlenej tekutiny): pri rozprávaní ma (p)oprskal slinami; (p)ofŕkal, ofrckal suseda atramentomexpr.: ofliaskaťofľuskať: bicykel ho ofliaskal, ofľuskal riedkym blatomexpr. zaplieskaťzašpliechať: zaplieskať, zašpliechať kúpeľňuostreknúťobstreknúťobstrieknuťnár. expr. ochlisnúť (jednorazovo) • prestrieknuť (zľahka, mierne)


    pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu • zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentomofŕkaťsfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumompostriekaťpokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvetyskropiť: dievčenskými slzami skropila listnakropiťpoprskaťpofrckaťpokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodouporosiťorosiťzrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listypošpliechať: plátno pošpliechal farbouexpr.: pofliaskaťpofľúskaťpofŕskať: pofŕskala deti studenou vodousubšt. pošpricovať • expr.: pokydaťpokeckaťpokyckaťpokvackať (znečistiť niečím tekutým)


    pokropiť p. pofŕkať, ostriekať


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    kropiť pokrývať kvapkami • skrápaťkrápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zempolievať (z krhly): polieva kvetyvlhčiťnavlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehleniefŕkaťfŕskaťprskaťpokropovaťpoprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    krov nosná konštrukcia strechy: položiť krovzried. pokrov (Kukučín)zried. väzba (Kukučín)


    pokrov 1. p. strecha 1 2. p. krov


    strecha 1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, plechová strechahovor. zastar. dach: prší nám cez dachzastar. pokrov (Kukučín)

    2. p. obydlie, dom 1


    pokrovec 1. druh tkaniny na pokrývanie dlážok, niekedy používaný aj ako záves • koberec: vlnený, perzský pokrovec, koberecguba (chlpatý pokrovec z ovčej vlny) • predložka (menší pokrovec pred nábytkom) • subšt. tepich: prášiť tepichy

    2. p. prikrývka


    prikrývka predmet na prikrývanie ako ochrana, ozdoba a pod. • prikrývadlopokrývkazastar. pokrývadlo: prikryť sa vlnenou prikrývkou, pokrývkou; vyšívané prikrývadlo, pokrývadlo na stôldeka: teplá dekaperinahovor. duchna (posteľná prikrývka s náplňou z peria al. páperia): spať pod veľkou perinou, duchnoupaplón (prešívaná prikrývka na spanie) • plachta (väčší kus plátna upravený na prikrývanie): posteľná plachtapokrovec: konský pokrovecobrus (prikrývka na stôl používaná pri stolovaní): biely, ľanový obrusprestieradlo (prikrývka na stôl, na posteľ, obyč. ozdobná): prestrieť čisté prestieradlo


Pozri výraz POKRO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tkp, co, zbd, žsr, reo, bob, mbm, úp, nbm, sg, luh, slv, vso, rsp, ear
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV