Synonymá slova "stic" v Synonymickom slovníku slovenčiny

štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá štica • hovor. kečka: pohodiť kečkou • expr. čuprina • zried. čupry: odhrnúť si čuprinu • ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinu • hovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesy • expr. hriva • zried. vojka (Figuli)

p. aj vlasy 1

vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy • kučery • expr. brčky • nespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery • štica • hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou • expr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa) • expr. škundry (Laskomerský) • expr. škunty (Hviezdoslav) • expr. škuty (Plávka) • čupriny • čupry: bujné čupriny • hriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesy • zried. vojka (Figuli)

2. p. srsť, chlp 1

vlasatý ktorý má husté vlasy; husto pokrytý vlasmi • hrivnatý: vlasaté, hrivnaté chlapčisko; vlasatá hlava • zried. hrivatý • šticatý • zried. šticavý • expr. čuprinatý (ktorý má chumáč vlasov nad čelom): hrivaté, šticaté, čuprinaté decko

šticatý, šticavý p. vlasatý

steh časť nite medzi dvoma vpichmi ihlou pri šití; pretiahnutie nite ihlou cez látku: rovný steh • hovor. štich: zošiť niečo niekoľkými štichmi • hovor. zastaráv. ferc

štich p. steh

sticha p. ticho¹ 1

slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda

stíchať p. tíchnuť

tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa • utíchať • stíchať • utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje • mĺknuť • umĺkať • zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú • ustávať • prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával • usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá • mrieť • zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera • upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa

p. aj slabnúť

štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu • pichať • bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú • hrýzť • hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť • bolieť • pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla • špieť (bolestivo svrbieť): rana špie • nár. štichať

oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť • oslabiť sa • zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil • utíchnuť • stíchnuť • pohasnúť • upadnúť • opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla • kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne • ochabnúť • zried. ochradnúť • vyčerpať sa • unaviť sa • zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil • vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel • zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuť • umĺknuť • stíchnuť • zatíchnuť • utíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchli • odmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčala • expr.: onemieť • znemieť • zanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzy • zried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín) • fraz. expr.: zahryznúť si do jazyka • zahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať spor • stratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti

šticovať poťahovať vlasy, šticu niekomu • expr. kvákať: pri česaní jej dlhých vlasov ju šticovala, kvákala • expr.: kvačkovať • kečkovať • nár. kučkovať: chlapci sa kvačkujú, kečkujú • hovor. expr. pačesovať: v hneve sa začali pačesovať • ťahať • mykať • šklbať (za vlasy): Neťahaj ma, nemykaj ma, nešklb ma (za vlasy)! • kmásať: pri česaní dievku nemilosrdne kmáše • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať (za vlasy)