Význam slova "zvěř" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zver¹ -i ž. (voľne) v prírode žijúce zvieratá: divá z., kožušinová z.;
chrániť, chovať, kŕmiť z.;
poľov. pernatá, raticová, vysoká, srnčia, poľovná z.;

zver² -a mn. N a A -y m. väčšie (dravé) zviera: krvilačný, ranený z.;

zveráčik -a m. zdrob.

zverák -a m. nástroj na upevnenie predmetu pri jeho opracúvaní: kliešťový, železný z., čeľusť z-a;
dať, upevniť do z-a

● chytiť ako do z-a silno;

zverákový príd.;

zverbovanec -nca m. kto sa (v min.) dal zverbovať, zverbovaný

zverbovaný

I. príd. kt. sa dal zverbovať: z-í chlapci

II. zverbovaný m. zverbovanec

zverbovať dok.

1. (v min.) najať za vojaka, naverbovať: sedliakov z-li do cisárskeho vojska

2. hovor. nahovoriť (význ. 1), zlákať, zvábiť: z. kamarátov na výlet

// zverbovať sa:

1. (v min.) dať sa najať za vojaka: z-l sa na vojnu

2. dať sa získať na istú činnosť: z-l sa do baní

zverejniť dok.

1. urobiť verejne známym, uverejniť, publikovať: z. výsledky výskumu, z. obsah listu, korešpondencie

2. kniž. sprístupniť verejnosti: z. park, zasadnutie súdu;

nedok. zverejňovať

zverenec -nca m. kto je niekomu zverený do opatery, na starostlivosť; chovanec: maloletý z.;
z-i hokejového trénera, starať sa o z-ov;

zverenica -e -níc, zverenka -y -niek, zverenkyňa -e -kýň ž.

zverina -y ž.

1. hromad. zver¹, divina: lesná, lovná z.

2. mäso z lovnej zveri, divina: jesť z-u

zverinec -nca m. súbor cudzokrajných zvierat na chov a vystavovanie; súbor klietok ap. s týmito zvieratami: cirkusový z.;
pozrieť si z.;
vo z-i mali aj slony

zveriť dok.

1. (s dôverou) odovzdať do opatery, na starosť, uchovanie ap.: z. dieťa starým rodičom, z. majetok priateľovi;
z. sa náhode, osudu

2. dať za úlohu, poveriť istou funkciou: z. niekomu ťažkú úlohu, dôležitú prácu, z. vedenie družstva inému

3. (komu) i zveriť sa (s čím) dôverne prezradiť, zdôveriť sa: z-l mi svoje tajomstvo, svoj plán;
z-l sa (mi) so svojím plánom, z. sa so svojimi pochybnosťami;

zvernica -e -níc ž. ohradené miesto v prírode na dochovávanie divej zveri, zverník: zubria, danielia z.

zverník -a m. zvernica

zverokruh -u m., novšie zvieratník

zverolekár -a m. veterinár;

zverolekárka -y -rok ž.;

zverolekársky príd.;

zverolekárstvo -a s. veterinárstvo

nedok. zverovať, k 3 i zverovať sa

zverskosť -i ž.

1. iba jedn. k zverský

2. zverstvo;

zverský príd. expr.

1. bezcitný, neľudský, hrubý, krutý, surový: z. človek, skutok, čin, z-é mučenie, vyčíňanie

2. hrozný (význ. 1), strašný: z. rev, výraz tváre, z-á nenávisť;

zversky prísl.: z. vraždiť;
z. kričať;

zveršovať dok. napísať vo veršoch; prepísať do veršov: z. príhodu, hru;
z-ná rozprávka

zverstvo -a -tiev s. zverský čin, zvrhlosť: z-á nacistov

päťzväzkový príd. majúci 5 zväzkov: p. slovník

zv. skr. zväzok

zvábiť -i dok. vábením (slovne, pôsobivosťou ap.) získať, zlákať, zviesť: z. dievča sľubmi, dať sa z. na zlé chodníčky, hudba ho z-la, diaľky ho z-li

zváč -a m. kto pozýva na svadbu;

zváčka -y -čok ž.;

zväčša prísl. vo väčšine prípadov, z väčšej časti, prevažne, väčšinou: z. príde neskoro, chlapec z. zostal doma sám;
zemiaky boli z. už vyorané

zväčšenina -y -nín ž. niečo zväčšené, vyhotovené vo väčších rozmeroch, op. zmenšenina: fotografická z.

zväčšiť dok. urobiť väčším, op. zmenšiť: z. rozmery, rozlohu, snímku, z. majetok, schopnosti, z. žiaľ, rýchlosť, z. mikroskopom;

zváčsky príd.

zväčšovací príd. určený na zväčšovanie: z. prístroj, z-ie sklo

zväčšovák -a m. hovor.

1. zväčšovací prístroj

2. zväčšovacie sklo

nedok. zväčšovať

// zväčšiť sa stať sa väčším, op. zmenšiť sa: nádor, odpor sa z-l, hodnota sa z-la;

nedok. zväčšovať sa

zvädnúť -e -ú -dol dok.

1. stratiť sviežosť, čerstvosť, uvädnúť, ovisnúť: kvety, listy z-li

2. expr. stať sa skľúčeným, slabým, ochabnúť: starec z-l, nálada z-la, z. od strachu

zvädnuto prísl.;

zvädnutosť -i ž.

zvädnutý príd.

1. kt. zvädol: z. list, kvet, stromček, z-á vňať

2. expr. ochabnutý, skľúčený, sklesnutý; ovisnutý: z-á nálada;
z-á ruka, koža, z-é pohyby;

zvádzač -a m. zvodca: z. žien;

zvádzačský príd.

nedok. zvádzať -a

zváľať -a dok.

1. zrúcať, zbúrať: z. dom, starý múr;
z-ný most

2. pováľať (význ. 1, 2): z. stromy;
z-né obilie

// zváľať sa zrútiť sa (význ. 2), zrúcať sa

zván -a m. zastaráv. veľký kus kameňa, soli ap.: z. soli, ľadu;
na ceste samý z.

zvápenatieť -ie -ejú dok. stať sa vápenatým, kalcifikovať: z-ené cievy, z-enie tepien

zvárač -a m. odborník vo zváraní;

zvárací príd. určený na zváranie: z. lis, prístroj, z-ia lampa

zváračka -y -čiek ž.

1. k zvárač

2. stroj na zváranie

zváračský príd.: z. kurz, z. ústav

nedok. zvárať -a: z. elektrickým oblúkom;
elektrické z-nie, z-nie plameňom

// zvariť sa

1. pri varení sa zraziť: mlieko sa z-lo

2. varením zmenšiť objem: kapusta, šunka sa z-í;

nedok. zvárať sa

zvárateľnosť -i ž.

zvárateľný príd. kt. sa dá zvárať: z. kov, z-á oceľ;

zväz -u m.

1. organizácia, združenie vzniknuté spojením osôb, čiastkových organizácií na zákl. spoločných záujmov, cieľov ap., spolok, spoločenstvo: futbalový, hokejový z.;
umelecké, odborové z-y;
kmeňový z.;
v názvoch štátov a inštitúcií: Z. sovietskych socialistických republík (skr. ZSSR) št. útvar v r. 1922 – 1991;
Slovenský z. záhradkárov, Slovenský z. ochrancov prírody a krajiny

2. vyšší bojový útvar: bojový z., z. bombardovacích lietadiel;

zväzáčka -y -čok ž.;

zväzácky príd.: z-a košeľa

zväzák -a mn. -ci m. člen mládežníckeho zväzu v býv. Česko-Slovensku v r. 1949 – 1989;

nedok. k 1, 2 zvážať -a

// zviezť sa

1. odviezť sa na dopr. prostriedku, previezť sa, zaviezť sa: z. sa (s niekým) na motocykli

2. hovor. zosunúť sa, skĺznuť sa, zošmyknúť sa: šatka sa jej z-la na plecia, z. sa na kolená

3. bezvládne padnúť na zem (po strate vedomia ap.): z. sa na zem, pod stôl

4. hovor. pripojiť sa, pridať sa pri chôdzi al. inej činnosti: z-m sa s vami na obed;
z-l sa s priateľom pri skúške

5. expr. postihnúť niekoho, doľahnúť na niekoho: všetka starosť sa z-la na matku

● z. sa na cudzí účet využiť niečo, niekoho

zvážiť -i dok.

1. odvážiť (význ. 1): z. tovar, náklad

2. porovnávaním zhodnotiť, uvážiť, posúdiť: z. (svoje) možnosti, situáciu, (všetky) okolnosti, z. pomer síl

3. hmotnosťou, silou spôsobiť nachýlenie smerom dolu, nahnúť, nakloniť: posunutý náklad z-l bok lode;

zvážka -y -žok ž. zvážanie (význ. 1, 2): z. sena, obilia, guľatiny;

zväzkovať nedok. dávať do zväzkov (význ. 1): z. cibuľu, mrkvu

zvážkový príd.

zväzkový príd. k 1, 2;

zvážnica -e -nic ž. les. cesta sprístupňujúca lesné svahy

zvážnieť -ie -ejú dok.

1. stať sa vážnejším, vážnym: chlapec rokmi z-l

2. nadobudnúť vážny výraz: tvár jej z-la

zväzoček -čka m. zdrob. k 1, 2

zväzok -zku m.

1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: z. prútov, mrkvy, slamy, kľúčov;
fyz. z. lúčov;
geom. z. priamok;
voj. divízia al. samostatná brigáda

2. exemplár knihy; samostatne vydaná časť (číslovaného) knižného súboru: tenký, hrubý z.;
6 z-ov Encyklopédie Slovenska;
knižnica má 10 000 z-ov

3. čo niekoho s niekým zbližuje, spája, puto: priateľské, rodinné z-y;
manželský z. manželstvo

4. spojenie na zákl. istých vzťahov, zväz, združenie, spoločenstvo: z. stredoeurópskych krajín, vojenský z.;

nedok. zväzovať

zväzový príd.: z-á republika, z-é orgány

nedok. zvíjať -a, zvinovať

1. k zvinúť

2. iba zvíjať expr. krútiť (význ. 1), točiť: z. valaškou ponad hlavy

3. iba zvíjať spôsobovať prudké bolesti, skrúcať: kŕče ho z-ú;
neos. z-a ho od bolesti

// zvinúť sa skrútiť sa (význ. 1), stočiť sa: listy sa z-li;

nedok. zvíjať sa, zvinovať sa

1. k zvinúť sa

2. iba zvíjať sa krútiť sa (význ. 1), točiť sa: plamene sa z-li

3. iba zvíjať sa robiť telom prudké, otáčavé pohyby (od bolesti ap.), skrúcať sa, zmietať sa: z. sa od bolesti, v kŕčoch, z. sa od smiechu

zvíriť -i dok.

1. rozvíriť (význ. 1), rozvlniť; rozčeriť: z. prach, vzduch, vodu

2. rozprúdiť (význ. 2), rozvíriť, podnietiť: z. diskusiu, záujem

3. rozbúriť (význ. 2), rozvášniť: z. zmysly, vášne;

zvítať sa -a dok. pri stretnutí sa slovami uctiť, pozdraviť, privítať sa: srdečne, priateľsky sa z.

zvíťaziť dok.

1. dosiahnuť víťazstvo, vyhrať: z. nad súperom, vo vojne, vo voľbách;
z. v stretnutí (v pomere) 2 : 0

2. nadobudnúť prevahu: z. nad hnevom, predsudkami;
mier musí z.

zvľúdnieť -ie -ejú dok. stať sa vľúdnejším, vľúdnym: tvár jej z-la;
byt z-l

nedok. zvrhávať sa, zvŕhať sa

nedok. zvŕtať -a

1. k 1, 2: z. valaškou;
z. volantom

2. vykrúcať v tanci, vrtieť

3. expr. rečou privádzať do nepríjemnej situácie, obracať; vyčítať, hrešiť: z-a syna, kde tak dlho bol

// zvrtnúť sa

1. obrátiť sa (význ. 1), otočiť sa: z. sa na podpätku

2. náhle zmeniť polohu, smer, obrátiť sa (význ. 2): sprievod sa z-l k rieke

3. expr. nečakane sa zmeniť, obrátiť sa: pomery sa z-li, situácia sa z-la, okolnosti sa z-li

● na tom sa všetko z-lo to rozhodlo;
→ kocka sa z-la;

nedok. zvŕtať sa

1. k zvrtnúť sa (význ. 1): z. sa pred zrkadlom

2. vykrúcať sa v tanci, vrtieť sa

3. expr. šikovne sa pohybovať (pri práci), vrtieť sa, krútiť sa: z. sa okolo sporáka, okolo hostí

zvýhodniť dok. urobiť výhodnejším, výhodným: z. nákup, odmeňovanie;
z-ený predaj;
mzdové z-enie;

nedok. zvýhodňovať

zvýrazniť dok. urobiť výraznejším, výrazným: z. myšlienku, z. pery rúžom;

nedok. zvýrazňovať

zvýšený príd.

1. (vzhľadom na okolie) vyššie položený, vyvýšený: z-é stanovište, z-é prízemie

2. väčší, zväčšený (vzhľadom na rozsah, množstvo, mieru ap.): z. záujem, prídel, z-á pozornosť;
z. plat;
dieťa má z-ú teplotu vyššiu ako 37 °C

3. (o hlase, zvuku) vyšší (význ. 4), dôrazný: povedať z-ým hlasom;
hud. z. tón o poltón vyšší ako zákl. tón

zvýšiť¹ -i dok.

1. urobiť (priestorovo) vyšším, op. znížiť: z. ohradu, hrádzu

2. zväčšiť, vystupňovať, zintenzívniť, op. znížiť: z. pozornosť, výrobu, plat, rýchlosť

3. zlepšiť, op. znížiť: z. životnú úroveň, z. náladu

4. urobiť vyšším, dôraznejším, op. znížiť: z. hlas, tón;

zvýšiť², zvýšiť sa² -i dok. ostať nazvyš, zostať: z nákupu (sa) mu z-lo 5 korún;
neos. z obeda (sa) im z-lo;
ak (sa) ti z-i, daj aj druhému;

zvýsknuť -e -u -kol dok. vydať ostrý, vys. zvuk, zavýskať, zavýsknuť: z. od radosti, z-l ako dieťa