Význam slova "zv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 366 výsledkov (4 strán)
-
zv. skr. zväzok
-
zvábiť -i dok. vábením (slovne, pôsobivosťou ap.) získať, zlákať, zviesť: z. dievča sľubmi, dať sa z. na zlé chodníčky, hudba ho z-la, diaľky ho z-li
-
zváč -a m. kto pozýva na svadbu;
-
zváčka -y -čok ž.;
-
zväčša prísl. vo väčšine prípadov, z väčšej časti, prevažne, väčšinou: z. príde neskoro, chlapec z. zostal doma sám;
zemiaky boli z. už vyorané -
zväčšenina -y -nín ž. niečo zväčšené, vyhotovené vo väčších rozmeroch, op. zmenšenina: fotografická z.
-
zväčšiť dok. urobiť väčším, op. zmenšiť: z. rozmery, rozlohu, snímku, z. majetok, schopnosti, z. žiaľ, rýchlosť, z. mikroskopom;
-
zváčsky príd.
-
zväčšovací príd. určený na zväčšovanie: z. prístroj, z-ie sklo
-
zväčšovák -a m. hovor.
1. zväčšovací prístroj
2. zväčšovacie sklo
-
nedok. zväčšovať
// zväčšiť sa stať sa väčším, op. zmenšiť sa: nádor, odpor sa z-l, hodnota sa z-la;
-
nedok. zväčšovať sa
-
zvada -y zvád ž. hádka, škriepka, spor: prudká z., vypukla z.;
dostať sa do z-y -
zvädnúť -e -ú -dol dok.
1. stratiť sviežosť, čerstvosť, uvädnúť, ovisnúť: kvety, listy z-li
2. expr. stať sa skľúčeným, slabým, ochabnúť: starec z-l, nálada z-la, z. od strachu
-
zvädnuto prísl.;
-
zvädnutosť -i ž.
-
zvädnutý príd.
1. kt. zvädol: z. list, kvet, stromček, z-á vňať
2. expr. ochabnutý, skľúčený, sklesnutý; ovisnutý: z-á nálada;
z-á ruka, koža, z-é pohyby; -
zvádzač -a m. zvodca: z. žien;
-
zvádzačský príd.
-
nedok. zvádzať -a
-
zváľať -a dok.
1. zrúcať, zbúrať: z. dom, starý múr;
z-ný most2. pováľať (význ. 1, 2): z. stromy;
z-né obilie -
zvalcovať dok.
1. zarovnať valcom: z. cestu, ihrisko, zem;
2. valcovaním spojiť: z. plechy
-
zvaliť -ľ! dok.
1. zrúcať, zbúrať, zváľať: z. dom, múr, kolibu
2. zhodiť (význ. 1), zraziť, povaliť: z. súpera na zem, na chrbát, do snehu;
z. strom zoťať3. pripísať niekomu (vinu, zodpovednosť ap.): z. vinu na druhého, z. krádež na kamaráta
4. presunúť na niekoho starosť, zodpovednosť ap.: z. všetku ťarchu na rodičov, z. rozhodnutie na druhého;
-
nedok. k 3, 4 zvaľovať
// zvaliť sa
1. zrútiť sa (význ. 2), zrúcať sa: dom sa z-l
2. bezvládne padnúť, zrútiť sa: z. sa od hladu;
expr. z. sa ako podťatý3. celou váhou sa položiť: z. sa na posteľ, na chrbát, z. sa do trávy
4. klesnúť (význ. 1), padnúť, zaľahnúť, doľahnúť: mračná sa z-li na dolinu;
expr. ticho sa z-lo na izbu -
zván -a m. zastaráv. veľký kus kameňa, soli ap.: z. soli, ľadu;
na ceste samý z. -
zvápenatieť -ie -ejú dok. stať sa vápenatým, kalcifikovať: z-ené cievy, z-enie tepien
-
zvar -u m. spoj utvorený zváraním: šikmý z., štruktúra, kvalita z-u;
-
zvárač -a m. odborník vo zváraní;
-
zvárací príd. určený na zváranie: z. lis, prístroj, z-ia lampa
-
zváračka -y -čiek ž.
1. k zvárač
2. stroj na zváranie
-
zváračský príd.: z. kurz, z. ústav
-
nedok. zvárať -a: z. elektrickým oblúkom;
elektrické z-nie, z-nie plameňom// zvariť sa
-
nedok. zvárať sa
-
zvárateľnosť -i ž.
-
zvariak -a m. (veľký) okrúhly žulový kameň: z-y z potoka, skákal po z-och
-
zvariť dok.
1. prevariť: z. vodu, mlieko
2. spolu prevariť (dve) rozlič. tekutiny: z. vodu s octom
3. spojiť kovové, plastické súčiastky pôsobením tepla, tlaku: z. rúry, koľajnice;
-
zvarovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa zvára: z. rúr
-
zvarový príd.: z. spoj, steh
-
zvať zve zvú nedok. kniž.
1. pozývať, volať: z. na hostinu, na posedenie, z. hostí
2. nazývať, volať, pomenúvať: vrch z-ný Grúň
// zvať sa volať sa
-
zväz -u m.
1. organizácia, združenie vzniknuté spojením osôb, čiastkových organizácií na zákl. spoločných záujmov, cieľov ap., spolok, spoločenstvo: futbalový, hokejový z.;
umelecké, odborové z-y;
kmeňový z.;
v názvoch štátov a inštitúcií: Z. sovietskych socialistických republík (skr. ZSSR) št. útvar v r. 1922 – 1991;
Slovenský z. záhradkárov, Slovenský z. ochrancov prírody a krajiny2. vyšší bojový útvar: bojový z., z. bombardovacích lietadiel;
-
zväzáčka -y -čok ž.;
-
zväzácky príd.: z-a košeľa
-
zväzák -a mn. -ci m. člen mládežníckeho zväzu v býv. Česko-Slovensku v r. 1949 – 1989;
-
nedok. k 1, 2 zvážať -a
// zviezť sa
1. odviezť sa na dopr. prostriedku, previezť sa, zaviezť sa: z. sa (s niekým) na motocykli
2. hovor. zosunúť sa, skĺznuť sa, zošmyknúť sa: šatka sa jej z-la na plecia, z. sa na kolená
3. bezvládne padnúť na zem (po strate vedomia ap.): z. sa na zem, pod stôl
4. hovor. pripojiť sa, pridať sa pri chôdzi al. inej činnosti: z-m sa s vami na obed;
z-l sa s priateľom pri skúške5. expr. postihnúť niekoho, doľahnúť na niekoho: všetka starosť sa z-la na matku
-
zvážiť -i dok.
1. odvážiť (význ. 1): z. tovar, náklad
2. porovnávaním zhodnotiť, uvážiť, posúdiť: z. (svoje) možnosti, situáciu, (všetky) okolnosti, z. pomer síl
3. hmotnosťou, silou spôsobiť nachýlenie smerom dolu, nahnúť, nakloniť: posunutý náklad z-l bok lode;
-
zvážka -y -žok ž. zvážanie (význ. 1, 2): z. sena, obilia, guľatiny;
-
zväzkovať nedok. dávať do zväzkov (význ. 1): z. cibuľu, mrkvu
-
zvážkový príd.
-
zväzkový príd. k 1, 2;
-
zvážnica -e -nic ž. les. cesta sprístupňujúca lesné svahy
-
zvážnieť -ie -ejú dok.
1. stať sa vážnejším, vážnym: chlapec rokmi z-l
2. nadobudnúť vážny výraz: tvár jej z-la
-
zväzoček -čka m. zdrob. k 1, 2
-
zväzok -zku m.
1. viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna: z. prútov, mrkvy, slamy, kľúčov;
fyz. z. lúčov;
geom. z. priamok;
voj. divízia al. samostatná brigáda2. exemplár knihy; samostatne vydaná časť (číslovaného) knižného súboru: tenký, hrubý z.;
6 z-ov Encyklopédie Slovenska;
knižnica má 10 000 z-ov3. čo niekoho s niekým zbližuje, spája, puto: priateľské, rodinné z-y;
manželský z. manželstvo4. spojenie na zákl. istých vzťahov, zväz, združenie, spoločenstvo: z. stredoeurópskych krajín, vojenský z.;
-
nedok. k 2, 3 zvažovať
// zvážiť sa
1. nakloniť sa na jednu stranu, nahnúť sa, navážiť sa: krídlo sa z-lo k zemi
2. skloniť sa, schýliť sa, znížiť sa: slnko sa z-lo k obzoru
3. znížiť sa (význ. 1), klesnúť: cesta sa z-la prudko dolu, chodník sa z-l k potoku;
-
nedok. zväzovať
-
nedok. zvažovať sa
-
zväzový príd.: z-á republika, z-é orgány
-
zvečera prísl. na začiatku večera, navečer, podvečer: z. padla rosa, z. mrzlo
-
nedok. zvečerievať sa -a
-
zvečeriť sa dok. neos. schýliť sa k večeru, zotmiť sa, zošeriť sa: vrátil sa, keď sa z-lo;
rýchlo sa z-lo; -
zvecnieť -ie -ejú dok. kniž. stať sa vecným: naše úvahy z-li
-
zvečniť dok. umelecky, fotograficky ap. zachytiť, zobraziť a tým zachovať na dlhý čas: z. krásu ženy;
v románe, na plátne z-l históriu nášho národa;
z-ený na fotografii; -
zvecniť dok. kniž. urobiť vecným, konkretizovať, zhmotniť: z. rozprávanie, výklad;
z-ená práca -
nedok. zvečňovať
-
zved -a mn. -ovia m. kniž. kto vyzvedá, vyzvedač
-
zvedavec -vca m. zvedavý človek
-
zvedavo prísl.: z. sa pozerať, pýtať;
-
zvedavosť -i ž.
-
zvedavý príd.
1. kt. sa rád dozvedá; svedčiaci o tejto vlastnosti: z-é ženy, deti;
z. pohľad, z-á otázka;
z-é oči i pren. zvedavec, zvedavci2. byť z. zaujímať sa o výsledok niečoho, o niečo: je z. na nového suseda, na stav zápasu;
som z., ako sa to skončí, čo z toho bude, či príde -
zvedečtiť -čť/-i! dok. kniž. urobiť vedeckejším, vedeckým: z. plánovanie, výskum;
-
nedok. zvedečťovať
-
zvedieť zvie zvedia zvedz! zvedel dok. dozvedieť sa, dopočuť sa: chcel z. (čistú) pravdu, bol nedočkavý všetko z.
-
zvedy -ov m. pomn. hovor. obyč. v spoj. ísť, poslať na z. výzvedy
-
zveľadiť dok.
1. zväčšiť, rozmnožiť, rozšíriť, obohatiť: z. majetok, zeleň
2. pozdvihnúť na vyššiu úroveň, zlepšiť, zdokonaliť, skvalitniť: z. hospodárstvo, chov oviec;
z. kultúru národa, divadlo; -
zveľaďovací príd. určený na zveľaďovanie: z-ia činnosť, z. plán
-
nedok. zveľaďovať
// zveľadiť sa
1. stať sa väčším, bohatším, početnejším: národný majetok sa z-l, naše vedomosti sa z-li
2. pozdvihnúť sa na vyššiu úroveň; stať sa dokonalejším: národný život sa z-l;
-
nedok. zveľaďovať sa
-
zveľaďovateľ -a mn. -ia m. kto zveľaďuje;
-
zveľaďovateľka -y -liek ž.;
-
zveľaďovateľský príd.
-
zvelebiť dok. kniž. osláviť (význ. 2), ospievať, vychváliť: z. krásu, rodný kraj;
-
nedok. zvelebovať: z. Boha
-
zvelebovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto zvelebuje: z. prírody, vlasti;
-
zvelebovateľka -y -liek ž.
-
zveličene prísl.
-
zveličenie -ia s. štyl. výraz, kt. má preexponovaný význam, hyperbola
-
zveličený príd. neprimerane zväčšený, nadnesený, prehnaný, prepiaty: z-é zásluhy, nároky, slová, správy;
lingv. z-é podstatné meno (napr. chlapisko); -
zveličiť dok. neprimerane zväčšiť význam, vážnosť niečoho, prehnať, preexponovať: z. zásluhy, správu;
rád všetko z-í; -
zveličovací príd. lingv. súvisiaci so zveličením: z-ia prípona;
z. význam kt. vznikol zveličením -
nedok. zveličovať
-
zver1 -i ž. (voľne) v prírode žijúce zvieratá: divá z., kožušinová z.;
chrániť, chovať, kŕmiť z.;
poľov. pernatá, raticová, vysoká, srnčia, poľovná z.;zver2 -a mn. N a A -y m. väčšie (dravé) zviera: krvilačný, ranený z.;
-
zveráčik -a m. zdrob.
-
zverák -a m. nástroj na upevnenie predmetu pri jeho opracúvaní: kliešťový, železný z., čeľusť z-a;
dať, upevniť do z-a● chytiť ako do z-a silno;
-
zverákový príd.;
-
zverbovanec -nca m. kto sa (v min.) dal zverbovať, zverbovaný
-
zverbovaný
I. príd. kt. sa dal zverbovať: z-í chlapci
II. zverbovaný m. zverbovanec
-
zverbovať dok.
1. (v min.) najať za vojaka, naverbovať: sedliakov z-li do cisárskeho vojska
2. hovor. nahovoriť (význ. 1), zlákať, zvábiť: z. kamarátov na výlet
// zverbovať sa:
-
zverejniť dok.
1. urobiť verejne známym, uverejniť, publikovať: z. výsledky výskumu, z. obsah listu, korešpondencie
2. kniž. sprístupniť verejnosti: z. park, zasadnutie súdu;
-
nedok. zverejňovať
-
zverenec -nca m. kto je niekomu zverený do opatery, na starostlivosť; chovanec: maloletý z.;
z-i hokejového trénera, starať sa o z-ov; -
zverenica -e -níc, zverenka -y -niek, zverenkyňa -e -kýň ž.
-
zverina -y ž.
1. hromad. zver1, divina: lesná, lovná z.
-
zverinec -nca m. súbor cudzokrajných zvierat na chov a vystavovanie; súbor klietok ap. s týmito zvieratami: cirkusový z.;
pozrieť si z.;
vo z-i mali aj slony -
zveriť dok.
1. (s dôverou) odovzdať do opatery, na starosť, uchovanie ap.: z. dieťa starým rodičom, z. majetok priateľovi;
z. sa náhode, osudu2. dať za úlohu, poveriť istou funkciou: z. niekomu ťažkú úlohu, dôležitú prácu, z. vedenie družstva inému
3. (komu) i zveriť sa (s čím) dôverne prezradiť, zdôveriť sa: z-l mi svoje tajomstvo, svoj plán;
z-l sa (mi) so svojím plánom, z. sa so svojimi pochybnosťami; -
zvernica -e -níc ž. ohradené miesto v prírode na dochovávanie divej zveri, zverník: zubria, danielia z.
-
zverník -a m. zvernica
-
zverokruh -u m., novšie zvieratník
-
zverolekár -a m. veterinár;
-
zverolekárka -y -rok ž.;
-
zverolekársky príd.;
-
zverolekárstvo -a s. veterinárstvo
-
nedok. zverovať, k 3 i zverovať sa
-
zverskosť -i ž.
1. iba jedn. k zverský
2. zverstvo;
-
zverský príd. expr.
1. bezcitný, neľudský, hrubý, krutý, surový: z. človek, skutok, čin, z-é mučenie, vyčíňanie
2. hrozný (význ. 1), strašný: z. rev, výraz tváre, z-á nenávisť;
zversky prísl.: z. vraždiť;
z. kričať; -
zveršovať dok. napísať vo veršoch; prepísať do veršov: z. príhodu, hru;
z-ná rozprávka -
zvešať -ia dok. zavesené predmety postupne podávať dolu: z. bielizeň, obrazy;