Synonymá slova "zv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 978 výsledkov (9 strán)

  • abnormalita vymykanie sa norme • abnormálnosťnenormálnosť: abnormalita, abnormálnosť, nenormálnosť pomerovkniž. abnormitanepravidelnosť: nepravidelnosť pulzuúchylnosťúchylka (nápadná odchýlka od normálneho stavu): duševná, psychická úchylnosť, úchylkazvrátenosťperverzitaperverznosťzvrhlosť


    absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


    adaptovať uspôsobiť na iné podmienky • zadaptovaťprispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeumupraviťprerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hruzvyknúťprivyknúťnavyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu


    aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť saadaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobíakomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediuzvyknúť siprivyknúťnavyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebiezdomácnieťudomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás


    atypický ktorý sa vymyká z bežných, zaužívaných typov (op. typický) • netypický: atypické, netypické správanie; atypická, netypická výstavba (op. radová) • netypizovaný (op. typizovaný, sériový): atypické, netypizované fľaše, výrobkynetradičnýnezvyčajnýosobitýzvláštny: netradičný, nezvyčajný, zvláštny jav, prípadnekonvenčný (mimo konvencií): nekonvenčný spôsob, pohľad na vec


    básniť 1. skladať, tvoriť básne • veršovať: básniť, veršovať o rodnom krajihovor. pejor. veršíkovať: prázdne veršíkovanie

    2. hovor. expr. nadšene rozprávať • spievaťospevovaťnadchýnať sa: básniť, spievať o cudzine; ospevovať výkon herca, nadchýnať sa hudbouvychvaľovaťzvelebovaťvelebiťoslavovať (prejavovať vrcholné uznanie): vychvaľuje, zvelebuje nový projekt; velebiť, oslavovať zašlé časy

    3. p. vymýšľať


    beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákrokusurovosťneľudskosťukrutnosťkrutosťbrutalitabrutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosťbezcitnosťnásilníctvonásilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvokrvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosťobludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnostidrastickosťpríšernosťohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísaťexpr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev


    bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovobežnýzvyčajnýobvyklýpravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanienevýraznýnevyhranenýneurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom • efektnýohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózyfrázovitýfrázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivostizveličenýpren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správypejor. veľkohubý: veľkohubé rečiprehnaný (v miere): prehnaný plánveľkolepýgrandióznypompéznyzastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie

    p. aj veľkolepý


    búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

    2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

    3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

    p. aj prudký, bujný 2


    cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

    p. aj štrngať


    cengot zvonivý zvuk • cvengotcengcveng: cengot, cvengot peňazí; cveng pohárovcingotbrinkotbrink: cingot, brinkot riaduzvoneniecilingotštrngotštrng


    ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovaťhodnotiťohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonuhovor. šacovaťodhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisícposudzovaťzvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec


    cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriacehocudzosťodlišnosť: odlišnosť zvykovosobitosťosobitnosťzvláštnosťnezvyčajnosťneobyčajnosť: nezvyčajnosť správania

    2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodinecudzosťchladchladnosťstudenosťľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmiodmeranosťneprívetivosťnevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadenéhostrohosť: strohosť príkazovodcudzenieodcudzenosť: vzájomná odcudzenosťzastar. chladnota


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýzvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny stromdivnýpodivnýpodivuhodnýpodozrivýznepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce tichočudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky životkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryexpr.: čudesnýprečudesnýprečudnýpredivnýprepodivnýprapodivnýprazvláštnyexpr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocitnepochopiteľnýzáhadnýtajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symbolynevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz


    ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomocvzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohukniž.: blahorečiťdobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdraviezastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban)zastar. blahodariť (Vansová)

    2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačnýbyť povďačnývďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu životakniž.: blahorečiťdobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrtikniž.: žehnaťvelebiťzvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiuzastar. blahodariť


    dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    divina divá zver; mäso z nej • zverina: predaj diviny, zverinyhovor. divočina (mäso z diviny)


    dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiťukončiťzakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácukniž.: dokonaťzakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátomprestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večerdotiahnuťdovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielokorunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiuabsolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničídohotoviťdorobiťdobudovaťdotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obrazskoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkouslang.: odkrútiť (si)dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinunár. pokončiť (Kukučín)


    dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili leteckydoviezťpriviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnicedodať: suroviny dodali v stanovenej lehotedoručiť: balík doručili včasdistribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladovdoplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

    2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesťpriniesť: dopravil, doniesol mi kufredotisnúťdotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytudotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred domdováľaťdovaliťdogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bránedovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôrhovor. došikovaťexpr.: došutrovaťdošupovaťdoteperiťdoredikaťdoterigaťdoteružiťdotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbuprepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice


    dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedeldopočuť sapočuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalodočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihezastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodoupodozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým


    držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

    2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

    3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

    4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

    5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    exotický pochádzajúci z ďalekých tropických al. zámorských krajín, netypický pre domáce prostredie • cudzokrajný: exotický, cudzokrajný zjav; exotické, cudzokrajné menácudzozemský: cudzozemské rastliny, živočíchyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajný: zvláštna, neobyčajná, nezvyčajná krása; zvláštny, neobyčajný strom

    p. aj neobyčajný, zaujímavý


    fauna súhrn živočíšnych druhov istého územia al. prostredia • živočíšstvozvieratstvo: stepná, polárna fauna; stepné, polárne živočíšstvo, zvieratstvo


    formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formalityforma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahuformálnosťkonvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvenciezvyklosťnávykzvyčajobyčaj

    2. p. formalizmus


    fotografovať robiť fotografie • hovor. fotiť: fotografovať, fotiť rodinu pri slávnostnom stolesnímaťhovor. brať: berie, sníma nevestu z profiluexpr. zvečňovať (na fotografii): zvečňuje svoje dieťa pri každej príležitostihovor. cvakať


    guľa 1. jedna z farieb v kartách • kart. slang.: holbazvon

    2. p. strela 1, náboj 3. p. knedle 4. p. päťka 1 5. p. vajce 2


    hádavý ktorý má sklon často sa hádať, škriepiť, vyvolávať napätie, spory; svedčiaci o hádavosti • hašterivý: hádavý, hašterivý človekzvadlivýkniž. svárlivý: zvadlivý, svárlivý susedškriepnyškriepivýškrieplivý (často pre malichernosti): škriepna, škriep(l)ivá žena; škriep(l)ivý tón v hlase

    p. aj neznášanlivý


    hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepkazvada: rodinné hádky, škriepky, zvadyspor: vyvolať sporpriek: nekonečné prieky v rodinevýstup: robiť výstupynedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátkypotýčka: syn sa dostal do potýčky s matkouhovor. scéna: hysterická scéna na ulicihovor.: vadanesvár: zaviniť nesváryexpr. vojna: domáca vojnaexpr. búrka (prudká hádka): manželská búrkaexpr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemikeexpr. zried. vadenica (Novomeský)kniž. svár: vyvolať svár na pracoviskuincident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencamikonflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konfliktkontroverzia


    hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať saexpr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vodyexpr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

    2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sametať sazmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmietaexpr.: trepať satrepotať sašklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchunatriasať sanadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať saskrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

    porov. aj knísať sa


    hlásateľ 1. kto niečo hlása • šíriteľ: hlásateľ, šíriteľ pravdyrozširovateľ: rozširovateľ nových myšlienokkniž. zvestovateľ

    2. kto niečo hlási, zahlasuje: rozhlasový hlásateľspíker (pôv. pís. speaker): televízny spíker


    hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovaťzahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak meškáohlášať: každú zmenu nám ohlášajúoznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správyzastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičomkniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupredpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľuavizovaťsignalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúťzastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosťpáľava: letná horúčava, horúčosť, páľavasparasparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracujeexpr. páľa: na poludnie bola veľká páľasuchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnkaúpal: letný úpalúžeh (Plávka)znoj (Hviezdoslav)zried. zápara (Čajak)expr. zried. zvara (Žáry)subšt. hic

    2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťouexpr.: varavar: obliala ma vara, obišiel ju varexpr. oheň


    hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlavehrbolec: navreli mu hrbolce na telehľuzaexpr.: gučagundža

    2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážkenár. suk

    3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: gučagundža: hrča, guča, gundža papiera, cestahúžva: šatku skrútila do húžvyexpr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek

    4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec

    5. p. kopa 2


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    hrozný 1. ktorý vyvoláva hrôzu, strach al. zároveň aj odpor • strašnýhrozivý: hrozný, strašný, hrozivý krik; strašné, hrozivé zavýjaniedesivýdesný: desivý, desný nočný zážitokstrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelné, hrôzostrašné, hrôzyplné príbehymátožný (vytvorený bujnou fantáziou, podobný mátohe, strašidlu): mátožné tienepren. apokalyptický (taký ako v apokalypse): apokalyptické vidinypríšernýohavnýobludnýmonštruózny: vykonať príšerný, ohavný, obludný čin; obludný, monštruózny netvorexpr.: hrozitánskystrašlivý: mávala hrozitánske, strašlivé snyzverský: zverská hrôza, zverský revexpr. pekelnýkniž. infernálny: vynálezca pekelnej zbrane ničiacej všetko živédiabolskýdémonický (podobný diablovi, démonovi): diabolská, démonická tvárpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiťkrkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šatynár. krcmať (Kálal)expr.: žvachľaťmiagaťnár.: mäčkaťmadžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňumraštiťmŕštiťvraštiťnár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvármädliťmrviťžmoliťexpr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapkušúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papierexpr. chalbať


    chorobný 1. súvisiaci s chorobou, vyplývajúci z ochorenia, z poruchy zdravia • nezdravý (op. zdravý): chorobná, nezdravá bledosťzávislýchronickýnotorický (o alkoholizme, alkoholikovi)

    2. svedčiaci o poruche psychiky, prežívania; vymykajúci sa z normy, normálnosti, prirodzenosti • nezdravýnenormálny (op. zdravý, normálny): chorobná, nezdravá závislosť od niekoho; chorobný, nenormálny rastabnormálnyneprirodzený (op. normálny, prirodzený): abnormálne, neprirodzené prejavyúchylný (predstavujúci úchylku): úchylná vášeňpatologickýmaniackymanickýkniž. maniakálny (svedčiaci o mánii, prehnanom vzrušení, zaujatí): maniacke, manické prejavykniž. morbídny: hovoriť otvorene o patologických, morbídnych javochzvrátenýzvrhlýhovor. chorý: zvrátený vzťah; zvrátené, zvrhlé, choré túžbyprepiatyprehnaný: prepiata, prehnaná ctižiadosť, žiarlivosť


    chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vatyhrča: zhúžvať papier do hrčechuchvalec: chuchvalec vlnyklk: klky priadzeexpr.: gučagundžachumeľ: guča snehu, chumeľ vlasovstrapec: strapec srstiodb. trs: trs trávychochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chocholvecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy)expr. žvacheľ: žvacheľ slamyviecha (chumáč slamy): zapáliť viechuroj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôsexpr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesťpovesť: šla o ňom povesť, že…reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekomnovinanovinka: mám pre vás novinu, novinkuspráva: správy sa šíriaklebeta (ohovárajúci chýr): babské klebetyhovor. fáma: fáma hovorí, že…

    2. p. povesť 2


    jedinečný 1. vyskytujúci sa ako jediný svojho druhu; vyskytujúci sa veľmi zriedkavo • originálnysvojskýsvojrázny: jedinečné, originálne myšlienky; jedinečné, originálne, svojské, svojrázne videnie vecí, svetaosobitýosobitný: mať osobité, osobitné čaroosamotenýojedinelý: osamotený, ojedinelý jav, úkazjedinýunikátnyvzácny: jediný, unikátny, vzácny umelecký kusneopakovateľný (ktorý nemožno opakovať) • nenapodobiteľnýnenapodobniteľný (ktorý nemožno napodobiť): neopakovateľný zážitok; nenapodob(n)iteľný výkon; nenapodobiteľné majstrovstvo, gestomimoriadnynevídaný: mať mimoriadny, nevídaný talentzriedkavývýnimočnýnezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: zriedkavá, výnimočná príležitosť; nezvyčajné, neobyčajné, nevšedné možnostizvláštnyodb. singulárny

    2. p. výborný


    jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

    porov. aj sám 1


    jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddeleneindividuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálneosobitneosvezvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovisamostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobkyodb.: solitárnesolitérne: niektoré stromy rastú solitárnezastar. pojedine (Kukučín)


    kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďazvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchníkjarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerínapláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenkakepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeňkaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalátšubašubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubicahubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa)dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský)sako (kabát z mužského obleku): športové sakofrak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo frakusmoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka)kabanicakabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizolkamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizolahovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)


    kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skalabalvan (veľký kameň): žulový balvanzápoľa (veľký kameň) • okruhliakokružliakobliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliakyzvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakochžabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vodykváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádrežarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

    2. kamenný materiál na stavbu • kamenivokamenina

    3. p. usadenina


    každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréningexpr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalopravidelnýstály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne

    2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • dennýexpr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémybežnýobyčajnývšedný: bežný, obyčajný, všedný zjavzvyčajnýnormálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav


    klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

    2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


    klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

    2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

    3. p. upadnúť 1


    kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať saskláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemizohýnať saohýnať sazohýbať saohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieralnahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískouzvažovať saznižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moruchýliť saschyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

    2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranukniž. gravitovať: gravitovať k pravici


    komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedkajemnýintímny: jemné, intímne ladenie príbehupoetickýlyrický: poetický, lyrický poviedkový filmtichýzvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia

    2. nie veľký, nie nápadný • intímnypríjemný: komorné, intímne, príjemné prostrediemalýuzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť


    kopcovitý 1. pokrytý kopcami, vyvýšeninami, horami (op. rovinatý, nížinatý) • vrchovitývrchovatý: kopcovitý, vrchovitý, vrchovatý krajpahorkovitýpahorkatý (s malými vyvýšeninami, pahorkami): prechádzali pahorkovitý, pahorkatý úsek cestybriežkatýbriežkovitýzried. brehovitý: briežkaté, briežkovité, brehovité pozemkyhornatýzvlnenývlnitý: hornatý, zvlnený, vlnitý terén (op. rovný)

    2. p. vrchovatý 1, 2


    krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiťotáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukoupokrúcaťzastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkouvrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostomexpr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavuzvŕtaťobracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniazexpr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ružencamotor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

    2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiťskrúcaťstáčaťzvŕtaťzakrúcaťzatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant dopravavykrúcaťvykrucovaťvytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

    3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1


    krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť saotáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáčapokrúcať sazastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcalavrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtítancovaťvykrúcať sazvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zemezvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

    2. meniť smer do oblúka • skrúcať sastáčať sazakrúcať sazatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľavazabočovaťzahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo dopravahadiť sakľukatiť saohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatilaotáčať satočiť saobracať sa: slnečnica sa otáča za svetlomzvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

    3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať satočiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deňexpr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

    4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1


    krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

    2. p. tuhý 3, veľký 1


    kučeravý vlnovito poprehýbaný, stočený do tvaru prstenca, špirály a pod. (obyč. o vlasoch; op. rovný); ktorý má také vlasy al. srsť (o človeku, zvierati): kučeravý chlapec, chorý strom s kučeravými listamivlnitývlnistýzvlnenýexpr. kučerkavý (trochu, mierne kučeravý): dlhé vlnité, vlnisté, zvlnené vlasy; kučerkavá šticaexpr.: brčkavývybrčkavenývybrčkanýkudlatý: brčkavé, kudlaté hlavy Afričanovprstienkovitýprstencovitý (iba o vlasoch, srsti a pod.) • poet. zried. kučerovlasý (Timrava)skučeravenýnakučeravený (ktorý sa stal kučeravým): účes zo skučeravených, nakučeravených vlasovnespráv.: kaderavý • kudrnatý


    kuriozita neobyčajná, kuriózna vec • zvláštnosťkurióznosť: literárna kuriozita, zvláštnosť, kurióznosťkniž. kuriózum: pokladať niečo za kuriózumvzácnosť (čo sa vyskytuje vzácne, zriedkavo): opatrovať vzácnostizriedkavosťnevšednosť: nevšednosť panorámy hôrrarita: park je svetová rarita


    kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

    2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

    3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

    4. p. dielo


    ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

    2. iba ľahnúť p. poľahnúť


    lákadlo čo láka, priťahuje • vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomestavábničkavnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlozvod: zvody mesta ma nelákajúzried. vábnik: ženský vábniknávnadanástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahyexpr. udicazried. zvodidlo (Kukučín)poet. váb (Hviezdoslav)


    ľubozvučný príjemný na vnímanie sluchom (op. neľubozvučný, kakofonický, disonantný) • zvučnýodb. eufonický: ľubozvučný, zvučný rým; harfa vydáva ľubozvučné, eufonické tónylahodný (veľmi príjemne pôsobiaci): znie lahodná hudbaľúbeznýpoet. ľúbymilozvučný (veľmi krásny a milý): ľúbezný, ľúby zvuk huslíharmonickýsúladnýsúzvučnýzladenýodb.: konsonantnýkonsonančný (tvoriaci vzájomne vyvážený a pekne znejúci celok): harmonické, súzvučné, zladené duo; súladné, konsonantné vyznenie skladbymelodickýspevavý (založený na melódii; podobný spevu): slovenčina je melodická, spevavá reč

    p. aj príjemný


    malátny 1. fyzicky al. duševne oslabený; svedčiaci o nedostatku fyzických al. duševných síl (op. svižný, rezký) • ochabnutý: dvíhal z postele svoje malátne, ochabnuté telozoslabnutýchabýmdlý: ranený sa ozval chabým, mdlým hlasomslabýmatnýnevýrazný: slabé, nevýrazné tempo; slabý, matný výkonunavenývysilenýzmorenýhovor. expr. zvädnutý (malátny od únavy): unavený, vysilený zrak; unavená, zmorená, zvädnutá myseľskľúčenýsklesnutýskormútenýkniž. skleslý (svedčiaci o nedostatku duševných síl; op. bodrý): pozrel na nás skľúčeným, sklesnutým, skormúteným pohľadomexpr. mátožný (bez pohybovej koordinácie): mátožné pohyby slepcaexpr. mľandravý (svedčiaci o istej nešikovnosti, neschopnosti): od horúčosti je celý mľandravý

    p. aj pomalý

    2. p. omamný 1


    manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, manieryspôsobyzvyklostiobyčajesprávanievystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša


    maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia


    mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviťnepravidelneneplánovanenetradične

    2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitnevýnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovnáveľmiznačnehodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdielnezvyčajneneobyčajnekniž.: neobvyklenezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presnenevídanenevýslovneneopísateľneneuveriteľneneslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školunevšednezriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľanadmierunanajvýšpriveľmipríliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdánadpriemernehovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký mužzvlášťobzvlášťzastar.: obzvlášteobzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúťhovor. expr. ktovieakobohvieakočertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

    porov. aj mimoriadny 1


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

    2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


    mohutnieť stávať sa mohutnejším, mohutným (veľkosťou, intenzitou a pod.) • mocnieť: chlapec mohutnie, mocniesilnieť (stávať sa silnejším): vietor, víchrica silniepevnieťtužieťdužieťdužnieť (stávať sa pevnejším): stromčeky pevnejú, dužnejúhrubnúť (stávať sa hrubším): hlas mu hrubnerásťnarastaťzväčšovať sa (postupne): zástup rastie, narastá; nezamestnanosť sa zväčšujebujnieťrozmáhať sarozrastať sa (výrazne mohutnieť): kriminalita bujnie, rozmáha sa; sídlisko sa rozrastálek. hypertrofovať (nadmerne mohutnieť): svalstvo hypertrofuje


    mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiťvraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolestimračiťchmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelozmrašťovaťzmŕšťovaťzmršťovaťzvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvárkrčiťhúžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvárexpr.: krkvaťvráskať: krkval, vráskal čelo od zlostikriviť (ústa): krivila ústa od plačuexpr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom


    nadbytočný presahujúci normálnu al. potrebnú mieru, normálny al. potrebný počet • prebytočný: hromadiť nadbytočné, prebytočné zásobyzvyšnýnadpočetný (čo do počtu): v továrni máme nadpočetné stavy zamestnancov; načo si prišiel, si tu zvyšný, nadpočetnýodb. redundantný: tieto údaje sú už pri posudzovaní javu redundantné


    nadpočetný presahujúci normálny al. želateľný počet: odučiť nadpočetné hodinyprebytočnýnadbytočný (presahujúci želateľný počet): nadbytočný, prebytočný stav pracovníkovzvyšný (ktorý zvyšuje): ty si tu už zvyšný


    najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší • predovšetkýmhlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcomnadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazyosobitnekniž. v prvom radezvlášťkniž. obzvlášťzastar.: zvlášteobzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o tebazastar. menovitesubšt. gór (Hrúz, Johanides)


    naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlenýnahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťašikmýzošikmenýnerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovinavyklonenývychýlenýhovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutánaváženýnavalenýprechýlenýpochýlenýzried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden boksklonenýschýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej robotyprihrbenýnahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbenýzohnutýohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia)nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromuležatý: ležaté písmo

    2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2


    nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

    2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky činnútenýnedobrovoľnývynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovaniekrutýsurovýneľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polícieexpr.: zverskýbeštiálnybrutálnybrachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc

    2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2


    naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadkuvzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzitanacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov textvycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvovyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkovzaškoliťzaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovaniafraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy

    2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúťzvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadokprivyknúťpriučiť: priučila, privykla deti domácim prácamvštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším


    naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematikunaštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúškuvzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sámnacvičiť sanacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohybynamemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseňdoučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyzikupriučiť sazaučiť sazaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zváračaexpr.: pochytiťpochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipyvštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorcehovor. expr.: nabifľovať sanadrilovať (sa)nadrieť saštud. slang.: nadrviť sanašprtať sanaštukovať sanašrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

    2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíriprivyknúť (si)zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácuvycvičiť savyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciachvycibriť saexpr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní


    naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

    2. p. usmerniť 1


    navíjačky zariadenie na navíjanie pradien používané pri spracúvaní konopí al. ľanu • zvíjačkyzvíjadlákoza


    navlhčiť urobiť trocha vlhkým • zvlhčiťzavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasyovlhčiťorosiťporosiť: letný dáždik orosil zemzvlažiťovlažiťpovlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladomnamočiťomočiťzamočiťzmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo vínepomáčaťzmáčaťpokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali lícaponamáčaťponavlhčovať (postupne) • zried. navlažiť


    navlhnúť stať sa vlhkým nasiaknutím tekutinou • zvlhnúťzavlhnúť: šatstvo navlhlo; soľ zvlhlaovlhnúťodvlhnúťodmoknúť: steny od dažďov ovlhli; odmoknutá zemnamoknúť (navlhnúť dažďom): na daždi celý namokolprevlhnúť (celkom navlhnúť): oblek mu prevlholspariť sazapariť sa (navlhnúť v dôsledku vlhka a vyššej teploty): slama sa sparila, zaparilazahmliť sazarosiť sazmoknúť: sklá sa zahmlili; vlasy jej zmokli od potuhovor.: spotiť sazapotiť sa (navlhnúť potom): košeľa sa mu zapotilaexpr. oslznúť: oslznutý trávnik (Švantner)zried.: zvlažieťzvlažiť sa: oči sa zvlažia slzami


    navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

    2. p. von 1


    nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starýhovoriť: hovorili jej babkapomenúvaťtitulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docentkniž.: menovaťzvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menomprezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom


    necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná ženanemorálnyamorálny: nemorálne, amorálne činynehanebnýneprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského telanehanblivýneslušnýfrivolnýkniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievkazvrhlýzvrátenýchlipnýpejor. zhýralýkniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľadylascívnypejor.: bezbožnýbohapustýoplzlýobscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči


    nemravník nemravný človek • zvrhlíkzried.: zvrhleczvrheľ (Hviezdoslav)kniž. spustlík (Figuli)zried. spustlec (Hviezdoslav)nehanebníknehanblivecpejor.: zhýralecchlipníkkniž.: smilníknecudníknerestníkhrub.: sviňasviniarprasa


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


Pozri výraz ZV v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV