Význam slova "voď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

voda -y vôd ž.

1. prírodná kvapalina (v zemi i na povrchu) slúžiaca ako zákl. nápoj, použ. v priemysle ap.;
chem. H₂0: čistá, pramenitá v., pohár v-y, umyť sa studenou v-ou, dažďová v., v. z potoka, morská v., odpadová v., minerálna v.;
expr. veľmi riedky nápoj ap.: toto je v., nie káva

2. vodný tok, jazero, more: hlboká v., spustiť čln na v-u, v. hučí, žblnkoce;
hovor. veľká v. povodeň;
šport. preteky na divej v-e vo vodnom slalome al. zjazde

3. tekutý prípravok, najmä kozmet., liečebný: brezová v., v. po holení, bórová v.

4. mok, tekutina v tele; šťava, tekutina niekt. rastlín, plodov: mať v-u v kolene;
biol. plodová v.;
vytlačiť v-u z kapusty

● (nápoj) riedky ako v. veľmi;
rásť ako z v-y prudko;
(to je) ako v koši v. nestále, neisté;
spí, akoby ho do v-y hodil tvrdo;
expr. báť sa niekoho, niečoho ako čert svätenej v-y veľmi;
→ krv nie je v.;
tisnúť → mechúr do v-y;
v-u káže, víno pije nedrží sa zásad, ktoré hlása;
ten ani v-u nezamúti je nesmelý, nevýbojný;
nepomôže mu ani svätená v. celkom nič;
→ ide to s ním dolu v-ou;
→ hnať niekomu v-u na mlyn;
→ udržať sa nad v-ou;
ešte veľa v-y utečie, uplynie nebude to tak skoro;
expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. náhlivo prichádzať;
v lyžičke v-y by ho utopil nenávidí ho;
dovtedy sa chodí s → krčahom po, na v-u, kým sa nerozbije;

vodáčka -y -čok ž.;

vodácky príd.

vodák -a mn. -ci m. kto sa venuje vodným športom;

vodáreň -rne ž. závod na úpravu a dodávku vody: mestská v.;

vodárenský príd.: v. pracovník

vodárenský príd.: v-á veža;

vodárenstvo -a s. odvetvie zamerané na úpravu a dodávku vody;

vodárnička -y -čiek ž. zdrob.: domáca v.

vodavý príd. vodnatý (význ. 2, 3): v-é zemiaky;
v-é oči

vodca -u mn. -ovia m.

1. kto stojí na čele spoloč. skupiny, hnutia: politickí, ideoví v-ia, v. ľudu, v. sprisahania

2. kto udáva smer cesty: horský v., v. výpravy;

vodcovský príd.: v-á osobnosť, v-é schopnosti;

vodcovsky prísl.;

vodcovstvo -a s.: ujať sa v-a

vodiaci príd. určený na usmerňovanie pohybu niečoho: tech. v. kotúč, v-a tyč;
v-a čiara na vozovke;
v. pes usmerňujúci pohyb nevidiaceho

vodič -a m. živ. kto niečo vedie, vodí: v. auta, trolejbusu;
v. bábok (v divadle);

vodič -a mn. -e m. neživ. odb. vodivá látka; z nej zhotovený predmet: v. elektriny, zlý v. tepla;
nulový v.

vodička¹ -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1 – 3

2. voda (význ. 3): v. na vlasy

vodička² -y -čiek ž.;

vodičský príd.: v. preukaz;
v-á prax;

vodidlo -a -diel s.

1. čo usmerňuje konanie niekoho, smernica, návod, pokyn: v-om v konaní mu bolo jeho náboženské presvedčenie

2. tech. vodiaca súčiastka, vodiaci mechanizmus: v. vrtáka

3. vôdzka, remienok: psa má uviazaného na v-e

opak. vodievať -a

// vodiť sa

1. chodiť držiac sa: v-í sa s ňou za ruku, v-ia sa pod pazuchy

2. neos. mať sa nejako: v-í sa mu dobre, zle;

opak. vodievať sa

vodík -a m. plynný chem. prvok tvoriaci s kyslíkom vodu, zn. H;

vodíkový príd.: v-á bomba

vodiť nedok.

1. (opakovane) viesť (význ. 1): v. slepca, v. psa na remienku;
sliepka v-í kurence;
v. bábky pohybovať nimi

2. sprevádzať a oboznamovať niekoho s pozoruhodnosťami ap.: v. hostí po okolí, v. turistov po meste

3. odb. byť vodičom, vodivou látkou: kov dobre v-í teplo, elektrinu

● expr. v. niekoho za nos zavádzať, klamať;
netreba ho v. za ručičku je samostatný;

vodítko, správ.

1. vodidlo, smernica, návod

2. vôdzka, vodidlo, remienok

vodivo prísl.: v. spojiť;

vodivosť -i ž.

vodivý príd. kt. má schopnosť byť vodičom: v-é látky, v. drôt;

vodka -y -diek ž. alkoholický nápoj z riedeného čistého liehu: moskovská v.;
hovor. dať si v-u;

vodkový príd.: v. pach

vodkyňa -e -kýň ž.;

vodnatieľka -y -ľok ž. choroba spôsobená nadbytkom vody v tele

vodnato prísl.;

vodnatosť -i ž.

vodnatý príd.

1. bohatý na vodu: v-á rieka

2. obsahujúci priveľa vody, vodavý: v-é zemiaky, ovocie

3. pripomínajúci vodu, nevýrazný, vodový, vodavý: v-é oči, v. lesk;

vodné s. poplatok za odber vody

vodník -a mn. -ci m. rozpráv. muž. bytosť žijúca vo vode

● (mať) vlasy ako v. dlhé a neupravené

vodnopólový príd. kt. sa vzťahuje na vodné pólo: v. hráč, zápas

vodný príd.

1. týkajúci sa vody; vznikajúci z vody, pôsobením vody; obsahujúci vodu: v. tok, zdroj, v-á hladina;
v-á energia, v. tlak, v-é zrážky;
v. roztok;
v-é sklo

2. zameraný na využitie vody; zariadený na pohon vodou, na prácu s vodou: v-é stavby;
v-á turbína, v. bager, v-é čerpadlo;
v-é hospodárstvo odbor zameraný na využívanie vody v priemysle a poľnohospodárstve

3. uskutočňovaný na vode, vo vode; týkajúci sa dopravy na vode: v-é športy, v-é pólo, v-á doprava;
v-é lyže;
v-á sieť, v-é cesty

4. žijúci vo vode, v blízkosti vody: v-é živočíchy, rastlinstvo;
rozpráv. v-á víla rusalka

vodočet -čtu m. vodohosp. pomôcka na meranie výšky vodnej hladiny

vodohospodár -a m. pracovník vo vodohospodárstve;

vodohospodársky príd. i prísl.: v-e stavby, v. plán;
v. dôležitá oblasť

vodohospodárstvo -a s. vodné hospodárstvo;

vodoinštalácia -ie ž. zavádzanie rozvodu vody; inštalované vybavenie na rozvod vody, vodovodná inštalácia;

vodoinštalačný príd.: v. podnik, v. materiál

vodojem -u m. nádrž na vodu: vodárenský v., naplniť v.

vodoliečba -y ž. liečenie (termálnou) vodou;

vodoliečebný príd.: v-á kúra

vodomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie rýchlosti, množstva pretekajúcej vody;

vodomerný príd.

vodomet -u m. zariadenie vystrekujúce vodu do výšky: parkový v.

vodomilný príd. vlhkomilný: v-á rastlina

vodopád -u m. vodný prúd padajúci z výšky v stupňovitom teréne: šum v-u;

vodopis -u m. opis vodstva;

vodopisný príd.: v-á mapa

vodorovne prísl.

vodorovný príd. rovnobežný s vodnou hladinou, horizontálny: v-á čiara, plocha, v-á poloha;

vodostálosť -i ž.

vodostály príd. nepriepustný proti prenikaniu vody: v. papier, v-a tlač;

vodostrek -u m. vodomet

vodotesne prísl.;

vodotesnosť -i ž.

vodotesný príd. neprepúšťajúci vodu, vlhkosť: v-é hodinky, v-á vrstva;

vodotlač -e ž. zastaráv. priesvitka;

vodotlačový príd.

vodotrysk, správ. vodomet, vodostrek

vodováha -y -váh ž. pomôcka v podobe nádoby s kvapalinou na zisťovanie vodorovnej polohy, libela

vodovod -u m. sieť potrubí na rozvádzanie vody: mestský v., kohútik v-u;

vodovodný príd.: v-á sieť

vodovozelený príd. zelený ako voda: v. hodváb

vodový

I. príd.

1. k 1: v. pohár;
v-é farby rozpustné vo vode;
v-á ondulácia na mokrých vlasoch

2. expr. vodnatý (význ. 2, 3), vodavý: v-é oči

II. vodová ž. vodová ondulácia: dať si urobiť v-ú;

vodovzdorne prísl.;

vodovzdornosť -i ž.

vodovzdorný príd. odolný proti vode, vlhkosti: v. lak, náter;

vodoznak -u m.

1. mechanizmus, kt. ukazuje výšku vodnej hladiny v uzavretej nádobe

2. priesvitka (význ. 1)

vodrať sa, vdrať sa vderie vderú dok. expr. nasilu vniknúť; vtisnúť sa: v. sa do domu (ako zlodej) votrieť sa;

vodstvo -a -tiev s. hromad. odb. súhrn vodných tokov, morí, jazier ap. na zemskom povrchu

vôdzka -y -dzok ž. remienok (retiazka), za kt. sa vodia zvieratá; remienok: držať psa na v-e

hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;

nadprávo -a -práv s. právo prevyšujúce všeob. platné právne normy: menšinové n-a

neprávo -a s. obyč. v spoj. byť v n-e nemať nárok na niečo

plávočka -y -čiek ž. zdrob.

pokrývočka -y -čiek ž. zdrob.

právo -a práv s.

1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta

2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

● byť v p-e mať pravdu;
expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

rozprávočka -y -čiek ž. zdrob.

vo forme, formou predl. s G kniž. vyj. spôsob uskutočnenia: odpoveď vo f-e listu;
platba f-ou poukážky;

vo svetle predl. s G kniž.: vo s-e nových výskumov;

vo vzťahu k predl. s D vyj. zreteľ: postavenie ministerstiev vo v-u k podnikom;

voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne

voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa

voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!

● stáť za v. mať hodnotu, cenu;
v. pod zub(y) jedlo

voľajako, hovor. voľáko zám. neurč. príslov. nejako, dajako, akosi: v. si už poradíme

voľajaký, hovor. voľáky zám. neurč. nejaký (význ. 1, 2), dajaký: nájde si v-é zamestnanie;
potvory v-é! akési

voľakade zám. neurč. príslov. niekade, dakade, kadesi: v. musel prejsť

voľakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 – 3), dakde, kdesi: bude v. v záhrade;
v. odbehol kamsi

voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy

voľakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1, 3 – 5), dakedy: bolo to v. na jar;
neviem, že by bol v. chýbal;
aj on to v. skúsi

voľakto -koho zám. neurč. niekto, dakto, ktosi: v. zvoní

voľaktorý zám. neurč. niektorý, daktorý: v-í (ľudia) neprišli;
zavolaj v. deň raz, v ktorýsi deň

voľba -y -lieb ž.

1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y

2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách;

voľkať nedok. expr. robiť po vôli, rozmaznávať: keď bol malý, vo všetkom mu v-li

// voľkať si oddávať sa pohodliu, hovieť si: v. si v chládku

voľky-nevoľky prísl. proti vôli, chtiac-nechtiac: v. musel ísť

voľne prísl.: v. visieť, splývať;
v. pobehovať, v. sa pasúci dobytok;
v. citovať, prekladať;
v. sa správať;
v. žiť, dýchať;

voľno

I. vetná prísl.

1. a) je v. (voľné) miesto: v hľadisku je ešte v. b) voľná cesta, možnosť prejsť: semafor ukazuje v.;
vlak má v.

2. voľno! výzva vstúpiť (po zaklopaní), ďalej, vstúpte!

II. voľno -a s. voľný čas: služobné, náhradné v., chvíle v-a, mať v.

voľnobeh -u m. mechanizmus (motor.) vozidla umožňujúci beh hnanej časti aj po odpojení od hnacej časti;

voľnobežný príd.

voľnomyšlienkar -a m. zástanca úplnej slobody úsudku v náb. otázkach nezávisle od oficiálneho učenia;

voľnomyšlienkarka -y -riek ž.;

voľnomyšlienkarský príd.;

voľnomyšlienkarsky prísl.;

voľnomyšlienkarstvo -a s.

voľnopredajný príd. kt. je vo voľnom predaji: v. liek

voľnosť -i ž.

voľný príd.

1. nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý, uvoľnený, povolený: v. koniec lana, v. účes;
v-é struny, v-é skrutky;
fyz. v-á poloha rovnovážna, pri kt. ťažisko ostáva v rovnakej výške

2. (o odeve ap.) málo priliehajúci, nie upätý, op. tesný: v-é šaty, topánky;
nohavice v-é v páse

3. ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: v-á plocha, v-é miesto, v-á linka;
v-é priestranstvo;
v-é more otvorené, šíre

4. nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: v. čas, v. deň;
večer som v.

5. zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: v-á cesta, v. priechod, výhľad;
v. predaj;
ekon.: v. trh, v-á súťaž;
lingv. v. prízvuk pohyblivý (rozlišujúci slová podľa význ.);
fyz. v. pád pohyb telesa vplyvom zemskej tiaže;
šport.: v-á zostava, v. spôsob (v plávaní);
v. (ne)priamy kop

6. nepridŕžajúci sa prísne predlohy: v-é podanie, spracovanie, v. preklad

7. bezplatný: v. vstup, lístok

8. spoločensky nenútený: v-á zábava, v. tón, v-é spôsoby;
v-é mravy uvoľnené, neviazané

9. slobodný (význ. 4), nezávislý: v. ľud;
môžete odísť, ste v.

10. pomalý (význ. 1), mierny: v-é tempo

● v. ako vták celkom;
mať v-é pole, v-é ruky možnosť samostatne konať;
žiť, byť na v-ej nohe mať slobodné povolanie;

voňať -ia -ajú nedok.

1. vydávať, šíriť vôňu: kvety v-jú, v. po jahodách, v. zemou;
v-ia tu novotou je tu všetko nové

2. vdychovať (význ. 1), ovoniavať, privoniavať: v. výpary éteru

● expr. robota, škola mu nev-ia nechce sa mu robiť, učiť

voňavka -y -viek ž. tekutý kozmet. prípravok z voňavých esencií: francúzska v., pofŕkať sa v-ou;

voňavkár -a m. výrobca voňaviek;

voňavkárka -y -rok ž.;