Význam slova "skä" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

skackať nedok. expr. poskakovať (význ. 1), skákať: s. na jednej nohe

skackavo prísl.

skackavý príd. expr. poskakujúci: s. vtáčik;

skade, expr. i skadeže zám. opyt. príslov. odkiaľ, skadiaľ: s. idete? neviem, s. to máš

skaderuka-skadenoha neskl. m. i ž. pejor. privandrovanec, pobehaj; niktoš

skadiaľ, expr. i skadiaľže zám. opyt. príslov. odkiaľ (význ. 1, 2), skade

skafander -dra L -i mn. -e m. vzduchotesný odev (kozmonautov, potápačov ap.)

nedok. skákať -če -ču

skákavo prísl.

skákavý príd.

1. kt. skáče: s. hmyz, s-á strela

2. vykonávaný skokmi: s. pohyb;

škála -y škál ž. stupnica (význ. 2), rozpätie: farebná, hlasová š., š. zvukov;

skala -y skál ž.

1. súvislý kamenný masív, bralo: strmá s., tvrdý ani s.

2. kameň (význ. 1): okrúhla s., hádzať s-y

● byť ako s. a) pevný b) necitlivý;
s-y by mohol lámať je silák;

skalica -e -líc ž. síran niekt. kovov: modrá, zelená s.

skaličiť dok. expr. zmrzačiť, dokaličiť: s. človeka, s-ené telo;

skálie -ia L -í s. hromad. veľa drobnejších skál, kamenie: hŕby s-ia na ceste

skalisko -a -lísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

skaliť -ľ! dok.

1. urobiť kalným, zakaliť: s. vodu

2. narušiť, pokaziť: s. priateľstvo, radosť

// skaliť sa

1. stať sa kalným: víno sa s-í

2. narušiť sa, pokaziť sa: nálada sa s-la

skalka -y -liek ž.

1. zdrob. ku skala (význ. 2)

2. alpínka;

skalnatý príd. obsahujúci veľa skál: s. chodník, s-á pôda

skalnica -e -níc ž. rastlina rastúca v kamenistých pôdach, bot. Sempervivum

skalnička -y -čiek ž. alpínka

skalný

I. príd.

1. ku skala: s. útes;
s-é kresby;
s. chodník skalnatý; v odb. názvoch bližšie určuje druh: zool. orol s. Aquila chrysaetos;
bot. fialka s-á

2. expr. verný (význ. 1), vytrvalý, pevný: s. fanúšik klubu

II. skalný m. expr. vytrvalý prívrženec športu, klubu ap.

skalolezec -zca m. športovec lezúci po cvičných skalách na čas;

skalolezecký príd.;

skalolezectvo -a s. lezecká šport. disciplína

skalolezkyňa -e -kýň ž.;

skalopevne prísl.: s. veriť;

skalopevnosť -i ž.

skalopevný príd. veľmi pevný: s-é presvedčenie, s-á viera;

škálový príd.

skalp -u m. koža s vlasmi stiahnutá z hlavy porazeného nepriateľa (v min. trofej Indiánov): pren. expr. získať niečí s. poraziť ho (obyč. v športe)

skalpel -a L -i mn. -y m. chirurgický nôž

skalpovací príd. určený na skalpovanie: s. nôž

skalpovať nedok. i dok. sťahovať, stiahnuť, strhávať, strhnúť z hlavy kožu s vlasmi

skamarátiť sa -i dok. spriateliť sa (význ. 1, 2): deti sa s-li

skamenenina -y -nín, skamenelina -y -lín ž. zvyšok pravekých rastlín a živočíchov premenený na nerast

skamenieť -ie -ejú dok.

1. zmeniť sa na kameň: cement vo vlhku s-ie;
s-ená malta

2. expr. stať sa nehybným: s. od údivu;
stáť ako s-ený

skampolo -a -pol s. šport. pleteninové tričko: pestré s.

škamra -y -mier ž. hovor. karpina: vytrieť si š-y

škamrať -e -ú nedok. expr.

1. hundrať (význ. 1, 2), reptať, šomrať: š. si čosi pre seba, žalostne š.

2. prosiť (význ. 1), modlikať, drankať: š. o korunu

3. i škamriť zle, slabo horieť, mihotať, blikať, sliepňať: sviečka, žiarovka š-la

škamravo prísl. k 2, 3: š. svietiť

škamravý príd.

1. hovor. karpavý: š-é oči

2. expr. hundravý, šomravý, frflavý, dudravý

3. expr. mihotavý, blikavý, sliepňajúci: š-é svetlo, š-á žiarovka;

škandál -u L -e mn. -y m. verejné pohoršenie, verejná hanba: rodinný, politický š., vyvolať š.;
to je š.! vyjadrenie pohoršenia;

škandálik -a m. zdrob. expr.

škandalizovať nedok. hovor. verejne haniť, osočovať; vyvolávať škandál: š. partnera diskusie;
stále musí š.

škandálne, škandalózne prísl.: š. sa správať;

škandálny, škandalózny príd.: š-a scéna, situácia, š-e vystúpenie;

skandovať nedok.

1. rytmicky a dôrazne prednášať, vyvolávať: s. heslá, pokriky

2. prednášať časomernú poéziu: s. hexameter

skántriť -i dok. expr. zabiť (význ. 1), zničiť: s. človeka;
s. celý majetok

skanzen -a/-u m. múzeum vo voľnej prírode sústreďujúce ľud. materiálnu kultúru, stavby ap.;

skanzenový príd.

skapať -e -ú -tý/-ný dok.

1. zmiznúť (význ. 1, 3), stratiť sa: s-li mu peniaze, sneh s-l

2. zdochnúť, expr. zomrieť: kôň s-l, s. od hladu, s. od bolesti;
hovor. expr. celý je s-tý zničený, vysilený;

nedok. k 2 skapínať -a

škapuliar -a L -i mn. -e m.

1. obyč. súkenný amulet so zašitou modlitbou

2. cirk. časť mníšskeho rúcha zo širokého pása látky s otvorom na pretiahnutie cez hlavu;

škapuliarový príd.

škára -y škár ž. úzky otvor, štrbina; trhlina, puklina: š. v plote, medzi panelmi;
pozapchávať š-y;

skárať -a, skarhať dok. expr. potrestať, pokarhať: aby, bodaj ťa boh, parom, čert s-l preklínanie

škarediť nedok. expr. robiť škaredým, špatiť, hyzdiť: š. tvár čačkami

// škarediť sa mračiť sa, zazerať

škaredo prísl.;

škaredosť -i ž.

škaredý príd.

1. na vzhľad nepekný, špatný, mrzký, ošklivý, op. pekný: š-á tvár, š-é šaty;
hovor. Š-á streda Popolcová streda

2. expr. vzbudzujúci nepríjemný pocit, nepríjemný; zlý: š. sen, š-é počasie;
š-á rana nebezpečná

3. hovor. neslušný, hrubý: š-é slová

● expr. š. ako čert, ako noc veľmi;

skarikovať dok. urobiť karikatúru, zosmiešniť

škárka -y -rok, škárička, škáročka -y -čiek ž. zdrob.

škarnicľa -e -cieľ/-clí ž. hovor. zastaráv. papierové vrecko; škatuľa

škárovačka -y -čiek ž. murárske náradie na zatieranie škár

škárovať nedok. zatierať škáry v stene, v múre

skartácia, škartácia -ie ž. admin. vyraďovanie spisov;

skartačný, škartačný príd.: s-é predpisy

skartovať, škartovať nedok. admin. vyraďovať spisy

nedok. skášať -a

skatalogizovať dok. urobiť katalóg, zapísať do katalógu

škatuľa -e -túľ ž.

1. obal pevného tvaru, schránka: papierová, lepenková, drevená, plechová š., š. keksov

2. expr., obyč. pejor. niečo tvarom podobné tomuto obalu, napr. auto, dom ap.;

škatuľka -y -liek ž. zdrob.: zápalková š., š. cigariet

● expr. byť ako zo š-y čisto, vkusne upravený;

škatuľkovať nedok. hovor. rozdeľovať (význ. 3), zaraďovať, triediť (obyč. neprimerane, násilne): š. ľudí

škatuľkovitý príd. majúci tvar škatule

škatuľkový príd.;

škatuľôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

škatuľový príd.: š. kondenzátor, vypínač;
š-é mlieko predávané v škatuli;

skaut -a m.

1. príslušník medzinár. mládežníckej organizácie uplatňujúcej zásady skautingu

2. hovor. skautská organizácia

3. publ. kto zisťuje situáciu, stav, možnosti ap.: prišli s-i vyhľadávajúci hokejové talenty;

skauting -u m. mládežnícke hnutie pestujúce vzťah k prírode a vychovávajúce k praktickým zručnostiam

skautka -y -tiek ž.;

skautský príd.: s. tábor, klobúk, s-á šatka

skaza -y skáz ž. záhuba, pohroma, zánik: hnať sa do s-y;
s. sveta

● expr. bodaj si s-u vzal! (mierne) preklínanie

skaziť dok. pokaziť (význ. 1 – 3): s. prístroj;
s. náladu;
s. dievča

// skaziť sa: s. sa vplyvom prostredia;
šunka sa s-la

skazonosnosť -i ž.

skazonosný príd. kniž. prinášajúci skazu, ničivý: s. vplyv, živel;

agropodnikateľský príd.

bádateľský príd.;

bádateľsky prísl.

belošský príd.

bírešský príd.

božský príd.

1. vzťahujúci sa na Boha, Boží: tri b-é osoby;
Kristova b-á prirodzenosť;
b-á vôľa, moc

2. určený Bohu: b-á úcta

3. expr. vznešený, velebný: b-á hudba

4. expr. výborný, skvelý, príjemný: b. nápoj, b. pocit;

božsky prísl.

brusičský príd.

buditeľský príd.: b-á činnosť

budovateľský príd.: b-é úsilie, b. program

buričský príd.: b-é reči, b-á povaha;

buričsky prísl.: správa sa b.;

čakateľský príd.

černošský príd.: č-é tance, č-é umenie

cestovateľský príd.: c-á vášeň

chovateľský príd.: ch. krúžok, ch-á stanica;

činiteľský príd.: lingv. č-é mená s význ. činiteľa (napr. prekladateľ, opravár)

čitateľský príd.: č. krúžok, č-é vydanie knihy;

cvičiteľský príd.: c. zbor

dedičský príd.: d-é právo;
d. vzťah;

divošský príd.: d-é obyčaje;

dláždičský príd.: d-é práce

dobyvateľský príd.: d-á výprava;

dobyvateľsky prísl.

dodávateľský príd.: d-á organizácia;

dodávateľsky prísl.

dojičský príd.: d-é náčinie

dopisovateľský príd.

dorábateľský príd.

doručovateľský príd.

dražiteľský príd.

drevorubačský príd.;

drobnochovateľský príd.

držgrošský príd.;