Význam slova "vié" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 61 výsledkov (1 strana)
-
viecha -y viech ž.
1. chumáč, vecheť (slamy): zapáliť v-u
2. vináreň s predajom vína z vlastnej úrody (označená zväzkom slamy, čečiny, viniča nad vchodom): bratislavské v-y, sedieť pod v-ou;
-
viečko -a -čok s.
1. zdrob. k veko
2. pohyblivý kožný kryt na oku, anat. mihalnica: privrieť v-a, pozerať spod v-ok
● mať ťažké v-a byť ospanlivý
-
viedenský príd. k Viedeň: v. valčík;
v. rezeň obaľovaný vo vajci a strúhanke a vyprážaný;
hist. V-á arbitráž rozhodnutie eur. mocností o odstúpení časti juž. a vých. Slovenska a časti Podkarpatskej Rusi v prospech horthyovského Maďarska v r. 1938 -
vienko -a -nok s.
1. zdrob. k veno
2. kniž. iba v predl. spoj. do v-a do daru, do vena, ako dar: dať niečo dieťaťu do v-a;
dostať do v-a krásu, nadanie zdediť -
vienok -nka m. poet. venček (význ. 1)
-
viera -y vier ž.
1. cirk. slobodný súhlas s pravdami, kt. zjavil Boh: v. vo večný život
2. náb. presvedčenie; vierovyznanie: kresťanská v., prestúpiť na inú v-u
3. pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho, verenie: v. v človeka, v spravodlivosť, vo vlastné schopnosti;
v. v lepšiu budúcnosť -
vierohodne prísl.;
-
vierohodnosť -i ž.
-
vierohodný príd. hodnoverný, dôveryhodný: v-á osoba;
v-é svedectvo; -
vierolomne prísl.;
-
vierolomnosť -i ž.
-
vierolomný príd. kt. zradil dôveru, porušil sľub ap., neverný, zradný: v., falošný človek;
v. čin; -
vieroučný príd.
-
vierouka -y ž. sústavný výklad viery; príslušný odbor teológie;
-
vierovyznanie -ia s. náb. vyznanie, konfesia; súhrn základov učenia cirkvi
-
vierozvest -a mn. -ovia, vierozvestca -u mn. -ovia m. kniž. šíriteľ (kresť.) viery: slovanskí v-ovia Konštantín a Metod;
-
vierozvestský príd.
-
vieška -y -šok ž. zdrob.
-
vieska -y -sok ž. zdrob.
1. poet. dedinka: rodná v.
-
viesť vedie vedú viedol bud. bude viesť, povedie nedok.
1. usmerňovať niečí pohyb držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, v. koňa za uzdu;
v. hosťa do domu privádzať;
v. zadržaného (do väzby) odvádzať2. (pomocou mechanizmu, rukou) usmerňovať pohyb niečoho al. pohybovať niečím žiadaným smerom: v. auto, motorový čln;
v. bábky;
v. sláčik, štetec3. vymedzovať smer pohybu nejakým tech. prostriedkom, rozvádzať; realizovať spoj, komunikáciu vytýčeným smerom: v. paru, ropu potrubím;
v. kábel popod rieku, v. trasu autostrády mimo mesta4. ukazovať smer k istému cieľu; byť vodidlom, pohnútkou, pobádať: chodník vás pov-ie, nezablúdite;
v-la ho túžba po poznaní5. mať za následok, spôsobovať: rozpory v-ú ku kríze, odvážne plavby v-li k objavom
6. usmerňovať, riadiť (prácu, činnosť): v. podnik, v. práce na stavbe;
v. schôdzku, diskusiu7. (výchovne) usmerňovať, vychovávať: nový tréner v-ie mužstvo lepšie, v. žiakov k usilovnosti
8. mať vedúce postavenie (v súťaži ap.): kandidát v-ie väčšinou hlasov;
v. nad súperom (vysoko na body), v. ligovú tabuľku9. smerovať (význ. 2), ústiť: schody v-ú na poschodie, ulica v-ie do centra
10. mať na starosti (ako náplň admin. práce): v. presné záznamy, v. účtovníctvo
11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst.: v. spor sporiť sa;
v. reč rozprávať;
v. boj bojovať;
v. (usporiadaný) život žiť (usporiadane)● ide, kam ho oči v-ú bez cieľa;
v. prím a) mať hlavné slovo b) vynikať;
v. niekoho, niečo v evidencii rátať s niekým, s niečím// viesť sa ísť držiac sa niekoho, s niekým: v. sa za ruky (s niekým), v-ie sa s ním popod pazuchy
-
vietnamčina -y ž. vietnamský jazyk
-
vietnamský príd. k Vietnamec, Vietnam: v. jazyk;
vietnamsky prísl.: hovoriť (po) v.
-
vietor vetra L vetre mn. vetry m.
1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: (fúka) silný, bočný, severný v., strhol sa v., v. sa obrátil, v-om ošľahaná tvár;
za v-om na chránenom mieste i pren. v ústraní2. odb. vzduch, ovzdušie (v bani); vzduch privádzaný do vys. pece
3. vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať v-y
● expr.: rozprávať, tárať do v-a nezodpovedne; bez rozmyslu;
byť do v-a byť ľahkomyseľný;
→ obracať sa, ako v. fúka;
kam v., tam plášť byť nestály (v presvedčení);
→ nové v-y vejú, dujú;
vie, odkiaľ v. fúka kde je príčina;
bez v-a sa ani lístok (na strome) nepohne všetko má svoju príčinu;
vziať niekomu v. z plachát zbaviť ho možnosti, istoty; -
viezť vezie vezú viezol bud. bude viezť, povezie nedok. vozidlom dopravovať: v. tovar, v. štrk na stavbu, v. dieťa v kočíku, v. priateľa na motorke;
loď v-ie rekreantov; -
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dláviť -i nedok.
1. pôsobiť váhou, tlakom, tlačiť, stláčať: d. kapustu, pôdu
2. tlakom, váhou rozrušovať, gniaviť, dusiť: d. uvarené zemiaky, hrudy;
d. stromčeky udupávať -
húžvička -y -čiek ž. zdrob.
-
kávička -y -čiek ž. zdrob. expr.: vypiť si obľúbenú k-u
-
kávičkárka -y -rok ž.
-
navštíviť -i dok.
1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu;
n. výstavu2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;
-
osláviť -i dok.
1. uctiť slávnosťou, urobiť oslavu: o. svoju päťdesiatku, o. víťazstvo;
o. príchod vierozvestov2. prejaviť vrcholné uznanie, zahrnúť slávou: v diele o-l hrdinstvo, vlasť;
-
otráviť -i dok.
1. usmrtiť jedom: o. myši;
o. sa pilulkami2. napustiť jedom: o. jedlo
3. otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu: o. si žalúdok, o. vzduch
4. hovor. expr. znechutiť, unudiť, znepríjemniť: o. niekomu výlet
● expr. o. červíka nalačno si vypiť;
-
podláviť -i dok. dlávením upraviť al. poškodiť: p. zemiaky (na kašu);
auto p-lo trávu -
podošvička -y -čiek ž. zdrob.
-
pošvička -y -čiek ž. zdrob.
-
presláviť -i dok. urobiť slávnym: p. svoj podnik, svoje meno, Slovensko
// presláviť sa stať sa slávnym: p. sa svojou prácou, p. sa ako športovec, p-ený umelec;
hovor. iron. smutne p-ený zlý, nepodarený -
pridláviť -i dok. pritisnutím poškodiť, porušiť: padajúci strom mu p-l nohy
-
priotráviť -i dok. čiastočne otráviť: p. hubami celú rodinu;
p. sa plynom -
rozdláviť -i dok. dlávením rozdrviť, rozmliaždiť, rozgniaviť: r. zemiaky na kašu;
koleso mu r-lo nohu -
sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
-
slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;
-
sláviť -i nedok.
1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky;
s. narodeniny2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo
3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu
-
správička -y -čiek ž. zdrob., obyč. expr.
-
stráviť2 -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku;
s. čas čítanímstráviť1 -i dok.
-
tráviť1 -i nedok.
1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i;
neos. v hore dobre t-i chutí jesť;
fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i
tráviť3 -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce;
t. sa v zúfalstvetráviť2 -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním;
t. prázdniny, dovolenku pri vode; -
višňa -e -šieň/-šní ž.
1. ovocný strom s plodmi podobnými čerešniam, bot. Cerasus vulgaris: kvitnúce v-e
2. kyslastý kôstkovicový plod tohto stromu: oberať, zavárať v-e;
-
višňový príd.: v-á aleja;
v. kompót -
viť -je -jú nedok. spletaním, zväzovaním zhotovovať: v. veniec, kyticu
-
viťúz -a m. iron. hrdina (význ. 1): takých v-ov poznáme!
-
viťúzsky príd. i prísl.: v-e kúsky;
v. sa správať; -
viťúzstvo -a s.
-
vydáviť -i dok. vyvracať1: všetko v-i
// vydáviť sa vyvracať sa
-
vytráviť -i dok. trávením spracovať; stráviť: žalúdok mu všetko v-l;
neos. vonku im dobre v-lo vyhladli -
zadláviť -i dok. pritlačiť váhou, tlakom; tak usmrtiť: z. húsenicu do blata;
z. autom zajaca prejsť