Význam slova "ur" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 93 výsledkov (1 strana)
-
uráčiť sa -i dok. obyč. iron. blahosklonne, láskavo sa pre niečo rozhodnúť: neos. u-lo sa mu prísť
-
úrad -u m.
1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y;
Ú. vlády SR;
poštový ú., migračný ú., ú. práce;
ísť vybaviť niečo na ú.;
hovor. chodiť, behať po ú-och;
z ú-ov vychádzajú zamestnanci2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;
-
úradík -a m. zdrob. expr.
-
úradne prísl.: ú. oznámiť;
byt ú. zapečatený; -
úradníček -čka mn. -ovia m. zdrob. iron.
-
úradníčka -y -čok ž.;
-
úradnícky príd.: ú. plat;
ú-a vláda zložená z úradníkov al. odborníkov (nie zo zástupcov polit. strán); -
úradníctvo -a s. hromad. úradníci;
-
úradník -a mn. -ci m. pracovník (obyč. ver. správy) vykonávajúci úrad, pracujúci v úrade: štátny, technický ú.;
hist. kráľovský ú.; -
úradnosť -i ž.;
-
úradný príd.
1. k 1: ú-á vyhláška, ú. výkon, postup, ú-á miestnosť, ú-é hodiny
2. oficiálny; odmeraný: ú. tón, ú. prístup k veci
● ú. → šimeľ;
-
úradovať nedok. vykonávať úrad, pracovať ako úradník: ú. pre stránky
-
úradovňa -e ž. úradná miestnosť, kancelária
-
uragán -u m. orkán: ničivý u.;
-
urán -u m.
1. rádioaktívny chem. prvok, zn. U
2. astron. Urán planéta slnečnej sústavy;
-
uránový príd. k 1: u-á ruda
-
urastene prísl.;
-
urastenosť -i ž.
-
urastený príd. kt. dobre vyrástol, pevný, vyvinutý: u. mládenec;
u. ako topoľ, ako jedľa; -
úraz -u m. vážnejšie poranenie organizmu, trauma: pracovný ú., utrpieť ú., nebezpečenstvo ú-u
● → kameň ú-u;
-
nedok. urážať -a
// uraziť sa nadobudnúť pocit urážky, ublíženia na cti: u. sa pre každú maličkosť;
neu-te sa, ale takto to nebolo; -
nedok. urážať sa
-
urazene prísl.;
-
urazenosť -i ž.
-
urazený príd. kt. sa urazil; zasiahnutý urážkou: u-á pýcha, u-é sebavedomie, cítiť sa (hlboko) u.;
-
uraziť2 dok. i nedok. kniž. zdolať vzdialenosť, prejsť: u. kus cesty, vozidlo u-í 100 km/hod.
uraziť1 dok. spôsobiť urážku, ublížiť na cti: u. nevinného;
surovo, hrubo ho u-li;
u. česť, hrdosť; -
urážka -y -žok ž. ublíženie na cti výrokom al. počínaním; takýto výrok al. počínanie: hrubá u., u. na cti, dopustiť sa u-y
-
urážlivo prísl.;
-
urážlivosť -i ž.
-
urážlivý príd.
1. urážajúci: u. výrok, u-é správanie
2. kt. sa ľahko urazí: u. človek;
-
úrazovka -y -viek ž. hovor. úrazové vozidlo, úrazová sanitka
-
úrazový príd.: ú-é vozidlo;
ú-é poistenie; -
urbanista -u m. odborník v urbanizme;
-
urbanistický príd.: u-é riešenie;
urbanisticky prísl.
-
urbanistka -y -tiek ž.;
-
urbanizácia -ie ž. proces sústreďovania hosp. a kult. života do veľkých miest na úkor vidieka;
-
urbanizačný príd.
-
urbanizmus -mu m. odbor zaoberajúci sa výstavbou miest podľa tech. a est. požiadaviek;
-
určenie -ia s.
1. rozhodnutie o niečom, vymedzenie, stanovenie: u. trestu;
gram. → príslovkové u.2. poslanie; cieľ: slúžiť svojmu u-iu;
vyššie u.;
pošt. miesto u-ia cieľ zásielky -
určiť urč/-i! dok.
1. vopred rozhodnúť o niečom al. o niekom, urobiť záver: u. ceny, poradie, u. termín odchodu;
u. zostavu mužstva;
u. veliteľov, vedúcich skupín ustanoviť2. zamerať na istý cieľ: film je u-ený mládeži;
zrno u-ené na siatie3. uvažovaním, skúmaním zistiť: u. počet, polohu niečoho, u. krvnú skupinu, u. svetové strany;
odb.: u. rastlinu, živočícha;
trojuholník je jednoznačne u-ený troma stranami; -
určite, určito
-
určitosť -i ž.
II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali
-
určitý príd.
1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie;
gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby);
u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni
3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;
-
nedok. určovať
-
urémia -ie ž. lek. vnútorná otrava organizmu pri zlyhaní činnosti obličiek;
-
uremický príd.
-
urgencia -ie ž. urgovanie: písomná u., (ne)vybaviť vec (ani) po viacerých u-iách;
-
urgenčný príd.
-
urgentne prísl.;
-
urgentnosť -i ž.
-
urgentný príd. kniž. súrny, neodkladný: u-á správa, u. prípad;
-
urgovať nedok. i dok. (opätovne) žiadať, pripomenúť vykonanie, vybavenie niečoho sľúbeného, objednaného ap.; (po)súriť: u. objednávku, žiadosť;
u. medzimestský hovor -
urieknuť -e -u -kol dok. pohľadom ap. počariť; uhranúť: liek proti u-tiu
● stál, pozeral ako u-tý duchom neprítomný
-
urna -y urien ž.
1. schránka s popolom mŕtveho, popolnica
2. schránka na hlasovacie lístky: volebná u.;
-
urnový príd.: u. háj
-
urobiť dok.
1. vykonať nejakú činnosť, spraviť: u. si (svoju) robotu, u-l všetko, čo chcel;
čo u-íš? ako sa rozhodneš? u. skúšku, doktorát zložiť;
u. si večernú školu absolvovať2. vyrobiť, zhotoviť (z materiálu); utvoriť, spraviť: u. z dosák lavičku, u. košík z prútia;
u. praženicu, u. raňajky;
u. uzol, značku na niečom3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A) al. iným slovným druhom, spraviť: u. rozhodnutie, u. vyhlásenie, u. výber, u. poznámku, u. priestupok, u. chybu;
hovor. u. kariéru dosiahnuť;
u. poplach, škandál vyvolať;
u. poriadok upratať i fraz. zakročiť4. zmeniť stav niekoho, niečoho, spraviť niečím, nejakým: u-li ho veliteľom;
prostredie u-lo z neho iného človeka;
u. z rybníka kúpalisko5. spôsobiť, zapríčiniť, spraviť: u. niekomu radosť, hanbu, škodu;
pes ti nič neu-í neublíži6. naložiť nejako, spraviť: čo u-íš s toľkými peniazmi? uvidíš, čo s tebou majster u-í, keď ...
● u. niekomu po vôli vyhovieť;
expr.: u. s niekým, s niečím → krátky proces;
(ne)u. dieru do sveta (ne)vykonať niečo veľké;
u. niekomu → čiaru cez rozpočet;
u. bodku za niečím skončiť niečo;
u. kríž nad niečím vzdať sa nádeje;
u. chybný krok pomýliť sa;
u. dojem zapôsobiť;
expr.: u. si z niekoho dobrý deň utiahnuť si;
u. capa záhradníkom poveriť neprimeranou funkciou;
u-lo mu to dobre dobre mu to padlo// urobiť sa
1. utvoriť sa, spraviť sa: na hladine sa u-li vlny;
u-li sa mu mozole2. zatváriť sa nejako, spraviť sa: u. sa sprostým, pekným
● u. sa slepým, hluchým nezareagovať na podnety
-
úročiť nedok. peňaž. úrokovať (význ. 1): ú. kapitál;
ú-enie vkladov -
úroda -y ž. plodiny, kt. sa urodili na poľnohosp. pozemkoch: dobrá, slabá ú. (obilia), priniesť (hojnú) ú-u, zber ú-y;
-
urodiť dok. (o zemi) priniesť, vydať úrodu: zem (ne)u-í dosť pre všetkých
// urodiť sa (o plodinách) narásť (význ. 1), dozrieť: u-lo sa veľa ovocia, zemiakov, zbožia
-
úrodnosť -i ž.: ú. pôdy
-
úrodný príd. prinášajúci hojnú úrodu: ú-á zem, ú. kraj;
ú. rok bohatý na úrodu -
urodzene prísl.: u. sa správať ako šľachtic;
-
urodzenosť -i ž.
1. šľachtický pôvod
2. vznešenosť
-
urodzený príd.
1. patriaci k šľachte: u-é vrstvy
2. oslovenie šľachtica (za feud.): u-á pani;
-
úrok -u obyč. mn. m. zisk, výnos z požičaných al. uložených peňazí: trojpercentný ú., ú-y z vkladu, platiť (vysoké) ú-y
-
úrokovať nedok.
1. požadovať al. vyplácať úroky: ú. pôžičku;
ú. vklad2. vypočítavať úrok
-
úrokový príd.: peňaž.: ú-á sadzba podľa kt. sa vypočítava úrok;
ú-á miera výška úrokovej sadzby -
urológ -a mn. -ovia m. odborník v urológii;
-
urológia -ie ž. odbor medicíny zaoberajúci sa chorobami močových ústrojov;
-
urologička -y -čiek ž.;
-
urologický príd.: u-é vyšetrenie;
u. čaj -
úroveň -vne ž.
1. myslená vodorovná rovina vedená vo výške niečoho: krajina v ú-i mora, most nad ú-ou cesty
2. stupeň (vývinu) ako zákl. pri hodnotení niečoho: životná ú., vysoká, nízka ú. (kultúry, vzdelanosti);
dosiahnuť svetovú ú.;
konferencia na najvyššej ú-i za prítomnosti najvyšších predstaviteľov štátov● to je pod jeho ú. nedôstojné preňho;
to je pod ú. slabé, podpriemerné; -
urovnať dok.
1. urobiť rovným povrch niečoho, vyrovnať (niečo hrboľaté, pokrčené ap.), zarovnať: u. si záhyby šiat, u. pokrčený list papiera
2. usporiadať (význ. 1), poukladať: u. uložené knihy;
3. zmierlivo, priaznivo vybaviť, vyriešiť: u. spor, u. si svoje veci;
-
nedok. urovnávať -a
-
úrovňový príd. k 1
-
urputne prísl.;
-
urputnosť -i ž.
-
urputný príd. expr.
1. prejavujúci sa veľkou intenzitou, krutý, tuhý: u. boj, u. mráz
2. tvrdohlavý, húževnatý, zaťatý: u-é mlčanie;
-
uršulínka -y -nok ž. členka žen. rehoľného spoločenstva založeného v 16. stor.;
-
uršulínsky príd.: u. kostol
-
urýchlene prísl.: u. vybaviť objednávku
-
urýchlený príd. rýchlejšie prebiehajúci, zrýchlený: u. postup;
-
urýchliť -i dok. urobiť rýchlejším, zrýchliť, uskoriť: u. výstavbu, žatvu, u. dozrievanie;
-
urýchľovač -a m. fyz. prístroj na urýchľovanie častíc: u. elektrónov, u. iónov
-
nedok. urýchľovať: fyz. u-nie častíc zvyšovanie ich rýchlosti
-
úryvkovito, úryvkovite prísl.;
-
úryvkovitosť -i ž.
-
úryvkovitý príd. kt. má podobu úryvku, nesúvislý, prerývaný: ú. záznam rozhovoru;
-
úryvok -vku m. časť ústneho al. pís. prejavu; výňatok z lit. al. hud. diela: ú-y rozhovoru, listu;
ú-y básne, ú. z opery -
čurčať -í -ia nedok. expr. tiecť cícerkom: žľabom č-í voda, mlieko č-lo do šechtára