Význam slova "tre" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 76 výsledkov (1 strana)
-
treba vetná prísl. v min. a bud. so sponou bolo t., bude t. v zápore netreba, nebolo t., nebude t. vyj. potrebu, nevyhnutnosť vykon(áv)ať dej, je potrebné, žiada sa, načim: t. si dávať pozor;
má všetko, čo t.;
bolo ti to t.? na to bude t. viac peňazí;
net. sa prenáhliť;
t. povedať, poznamenať, že ...● niečoho t. ako soli veľmi;
tak mu t.! zaslúži si to (výraz škodoradosti);
nebolo mu → viac t. -
trebárs hovor.
I. čast. vyj. ľubovoľnosť, hoci, hoc aj, bárs: môžeš hľadať t. (aj) do rána;
môžeme ísť t. hneďII. spoj. podraď. zastaráv. vyj. prípustku, hoci, bárs: necítil zimu, t. vonku bolo chladno
-
trecí príd.
1. určený na trenie: t. stroj, t-ia miska;
t. rybník;
t-ia plocha pren. príčina sporov2. založený na trení: tech. t. odpor, t-ia sila
-
tref -u obyč. mn. m. (žolíková) karta so znakom trojlístka;
t-y kríže -
trefne prísl. vhodnejšie výstižne, priliehavo
-
trefný príd., vhodnejšie výstižný, priliehavý; pohotový: t-á charakteristika;
t-á odpoveď, poznámka; -
tréma -y ž. napätie, neistota pred vystúpením na verejnosti ap.: mať, dostať t-u;
-
trémista -u m. kto máva trému;
-
trémistka -y -tiek ž.
-
trenažér -a L -i mn. -y m. zariadenie na výcvik vodičov, pilotov ap.
-
trendový príd.
-
tréner -a m. odborník, kt. vedie tréning: futbalový, hokejový t., t. koní;
-
trénerka -y -riek ž.;
-
trénerský príd.;
-
trénerstvo -a s. práca trénera
-
trenica -e -níc obyč. mn. ž. nezhoda názorov, rozpory: politické, národnostné t-e
-
trenie -ia s. sila brániaca vzájomnému pohybu dotýkajúcich sa telies: vnútorné t.;
valivé t.;
t. vzduchu -
tréning -u m. plánovitá činnosť zameraná na podávanie a zdokonaľovanie šport. výkonov;
hovor. cvičenie vôbec: dvojfázový t.;
chýba mu t. v písaní; -
tréningový príd.: t. proces
-
trenírky -rok, hovor. trenky -niek ž. pomn. krátke ľahké nohavice použ. najmä na šport: bavlnené t.
-
trénovať nedok.
1. uskutočňovať tréning; tréningom zdokonaľovať; cvičiť: t. beh, rýchlosť, vytrvalo t.;
t. svaly posilňovať2. tréningom usmerňovať, viesť: t. mužstvo;
venuje sa t-niu mladých -
trený príd. vznikajúci trením, miešaním: t-é cesto, t. rokfort
-
trepáčka -y -čok ž. žena, kt. trepe ľan al. konope (na trlici)
-
trepajka -y -jok ž.
-
trepaňa -e ž.
-
trepanácia -ie ž. lek. otvorenie telovej dutiny preniknutím cez kosť: t. lebky
-
trepáreň -rne ž. oddelenie závodu na spracúvanie ľanu al. konopí trepaním
-
trepať -e -ú nedok.
1. prudko kývať, mykať, hádzať, trepotať: t. rukami, nohami, vták t-e krídlami
2. takto udierať, búchať, tĺcť, trieskať: t. päsťou do stola, o stôl;
t. na dvere, na bubon;3. expr. prudko hádzať, vrhať: t. veci na kopu
4. expr. takto rozbíjať, tĺcť, trieskať: t. taniere, hrnce
5. uvoľňovať vlákno z text. rastlín: t. ľan, konope
6. prudko miešať, šľahať: t. smotanu;
t. cesto;
t. sneh z bielkov7. expr. vliecť (význ. 2), teperiť, terigať: nebudem to t. nazad
8. expr. tárať: čo to t-š?
● expr. t. → dve na tri;
-
dok. k 1 – 4, 8 trepnúť -e -ú -pol
// trepať sa
1. mykať sa, hádzať sa, trepotať sa: ryba sa t-e na udici
2. expr. vliecť sa (význ. 2), teperiť sa, terigať sa: t. sa taký kus cesty! kde sa (tam) t-š?!
-
trepot -u m.
1. trepotanie, trepanie, kývanie: t. krídel
-
trepotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.
1. trepať (význ. 1): t. krídlami
2. buchotať: t-nie bubnov
// trepotať sa trepať sa (význ. 1): zástava sa t-ce vo vetre
-
tresčí príd.: t-ia pečeň, t. šalát
-
tresk
I. cit.
1. napodobňuje zvuk pri náraze, výbuchu ap., bác, bum: vtom t.! vybuchol granát
2. naznač. prudký náraz, bác: t. (hlavou) do stĺpa
II. tresk -u m. treskot, rachot, hrmot: t. hromu, robiť t.;
→ veľký t.● s t-om-pleskom hrmotne;
bez t-u-plesku v tichosti -
treska -y -siek ž. ryba žijúca v severných moriach, zool. Gadus;
-
treskot -u m. trieskanie, rachot, hrmot: t. pušiek, hromov;
vlak preletel s t-om -
tresky-plesky iba N a A m. mn. expr. plané reči, táraniny: (to sú len) t., kto by to bral vážne!
-
dok. tresnúť -e -ú -sol, tresknúť -e -ú -kol: brána t-la, t. hlavou o múr, t. niekomu po brade, t. knihu na stôl;
// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;
-
dok. tresnúť sa, tresknúť sa
1. k trieskať sa: t. sa do kolena
-
trest -u m. odplata za previnenie: zaslúžený t., odpykať si t., byť niekde z t-u;
za t. budeš sedieť doma;
t. odňatia slobody, t. smrti -
trestanec -nca m. človek odpykávajúci si trest vymeraný súdom, väzeň;
-
trestanecký príd.
-
trestanka -y -niek, trestankyňa -e -kýň ž.;
-
trešťať -í -ia trešť/-i! nedok.
1. expr. praskať (význ. 2), prašťať: kosti t-ia
2. expr. prenikavo bolieť: hlava mu t-í
3. (o mraze) intenzívne sa prejavovať: mráz t-í;
neos. mrzne, len tak t-í -
trestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok.
1. stíhať trestom, uplatňovať trest na niekom: t. vinníka, prísne t. nedbanlivosť;
byť (viackrát) t-ný2. odplácať, pomstiť sa: t. vierolomnosť nedôverou;
t. deti pre vinu rodičov -
trestne prísl.;
-
trestnica -e -níc ž. zastar. nápravná ustanovizeň, väznica
-
trestnoprávny príd. týkajúci sa trestného práva: t-a zodpovednosť, t-e konanie
-
trestnosť -i ž.: práv. t. činu
-
trestný príd.
1. týkajúci sa trestania, vymeriavania trestu: t-é opatrenia, t-é oznámenie, konanie;
t-é právo, t. poriadok, t. register2. zasluhujúci trest: t. čin;
to je t-é3. určený na trestanie: t-á výprava, t. oddiel;
šport.: t-é body;
t-é strieľanie (v hokeji); -
trestuhodne prísl.;
-
trestuhodnosť -i ž.
-
trestuhodný príd. zasluhujúci potrestanie: t-á neopatrnosť;
-
tretí čísl. rad.
1. k 3: t. deň, t-ie dieťa, t-ia možnosť;
t-ia osoba a) práv. kt. nie je účastníkom práv. úkonu b) gram. ten, o kom sa hovorí;
mat. t-ia (od)mocnina;
gram. t. pád datív;
tech. t. rýchlostný stupeň;
hist. T-ia ríša hitlerovské Nemecko;
publ. krajiny t-ieho sveta rozvojové;
t. vek a) staroba b) najstaršia generácia;
prísť o t-ej (hodine);
pol treťa roka 2 a pol2. v spoj. jeden – druhý – t. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden je veselý, druhý vážny, t. nahnevaný;
jeden sa odvoláva na druhého, druhý na t-ieho● počuť ho až do t-ích susedov, na t-iu dedinu ďalej, ako treba
-
tretiačka -y -čok ž.;
-
tretiacky príd.
-
tretiak -a mn. -ci m. žiak 3. triedy, 3. ročníka;
-
tretica -e ž. obyč. v spoj. do t-e do počtu 3: do t-e potešiť niekoho
-
tretíkrát, tretí raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 3: telefón zvoní už t.
-
tretina -y -tín ž. čísl. zlom. tretia časť celku, 1/3: t. obyvateľstva, o t-u menej;
prvá t. (hokejového zápasu); -
tretinový príd.
-
treťohorný príd.: t-é vrstvy
-
treťohory -hôr ž. pomn. geol. obdobie a útvary nasledujúce po druhohorách;
-
treťoradý príd. menej dôležitý, podradný: vec má (iba) t. význam
-
treťoročiačka -y -čok ž.
-
treťoročiak -a mn. -ci m. poslucháč, študent 3. ročníka (vys.) školy;
-
treťotriedny príd. zaradený do 3. (akostnej) triedy; treťoradý: t. hotel
-
tretra -y -tier obyč. mn. ž. špeciálna šport. obuv (s klincami na podošvách); klincovky: skokanské, cyklistické t-y
-
trezalka -y -liek ž. nár. ľubovník
-
trezor -u/-a m. špeciálne upravená miestnosť al. skriňa na uchovávanie peňazí, cenných predmetov, listín ap.;
-
trezorový príd.: t. film kt. vznikol v 60. až 80. rokoch a u nás sa do r. 1989 nemohol premietať
-
raison d'être [rezondétr] neskl. m. (franc.) kniž. zmysel bytia, existencie, pren. zmysel vôbec