Význam slova "tě" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 870 výsledkov (8 strán)
-
tábor -a m.
1. hromadné ubytovanie obyč. v prírode pod provizórnym prístreším: stanový t., vojenský, skautský, detský t.;
tréningový t.;
utečenecký t. dočasné ubytovanie pre utečencov2. hromadné väzenie v provizórnych ubikáciách: pracovný t., koncentračný, zberný, zajatecký t.
3. skupina s rovnakou polit., záujmovou ap. orientáciou: konzervatívny, pravicový t.;
t. fanúšikov;
v min. socialistický, kapitalistický t.; -
táborák -a m. hovor.
-
táborákový príd.
-
táborisko -a -rísk s.
1. miesto na táborenie: verejné t.;
letné t.2. archeol. prechodné sídlo ľudí v praveku: diluviálne t.
-
táboriť nedok. prechodne bývať v prírode, obyč. pod stanom, stanovať: t. pri rieke;
t. pod holým nebom bivakovať -
táborníčka -y -čok ž.;
-
tábornícky príd.: t. život;
t-e krúžky; -
táborníctvo -a s. činnosť spojená s táborením
-
táborník -a mn. -ci m. obyvateľ rekreačného tábora; táboriaci výletník: stanári a t-i;
-
táborový príd.: t. oheň, t. život
-
tácňa -e, tácka -y -cok ž. podložka na podávanie pokrmov, podnos: drevená, kovová t.;
poukladať poháre na t-u;
podávať chlebíčky, ovocie na t-ni, na t-ke -
tácnička -y -čiek ž. zdrob.
-
tágo -a tág s. biliardová palica
-
tákať -a nedok. vydávať zvuky podobné slabike ták: kačice t-jú
-
Tália -ie ž. (v gréc. mytol.) múza herectva
● kniž.: chrám, stánok T-ie divadlo;
služobníci T-ie herci -
tamto ten, tamto tá, tamto to zám. ukaz. (dôraznejšie) tamten: hranicu tvoria t. tie vrchy
-
tápať -e -u táp! -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. neisto sa pohybovať, habkať: t. v tme
2. byť neistý, bezradný, blúdiť: t. v neistote, v pochybnostiach
-
tápavo prísl.
-
táračka1 -y -čiek, tárajka -y -jok ž.;
táračka2 -y -čiek obyč. mn. ž. expr. táranie, táraniny, pletky: nezmyselné t-y
-
táračský, tárajský príd.;
táračsky, tárajsky prísl.;
-
táračstvo, tárajstvo -a s.
-
táradielko -a -lok s. zdrob. expr.
-
táranina -y -nín obyč. mn. ž. expr. bezobsažné, prázdne reči, táranie, táračky, pletky: nezodpovedné t-y
-
tárať -a nedok. expr. nepremyslene, nerozvážne hovoriť, trepať: t. hlúposti;
čo to t-š? net-j! keby si net-l! prejavy nesúhlasu● expr. t. → dve na tri;
t. do → sveta, do → vetra; -
tárať sa -a nedok. expr. túlať sa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po svete, po meste, po horách;
kde sa táraš? kade chodíš? kde si bol? -
opak. táravať -a
-
táravo prísl.;
-
táravosť -i ž.
-
táravý príd. expr. kt. veľa a zbytočne rozpráva: t-é jazyčnice;
táraj t. nadávka; -
tátoš -a mn. N a A -e m. rozprávkový kôň;
-
tátošík -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.
-
tí [t-] N mn. č. zámena ten (živ.)
-
tíchnuť -e -u -chol nedok. prestávať znieť, utíchať, tíšiť sa; zmĺkať: spev t-e;
ruch ulíc t-e;
deti t-u a zaspávajú -
tíkový príd.: t-é drevo
-
tím [t-], pôv. pís. team -u m. skupina ľudí so spoločnou úlohou, kolektív: pracovný t.;
športový t. družstvo; -
tímový príd.: t-á práca
-
tíšava -y -šav ž. expr. al. kniž. ticho, tichosť, tíšina: nočná t.
-
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
tíšina -y -šin ž.
-
tíšinka -y -niek ž. zdrob.
-
tíšiť -i nedok.
1. robiť pokojným, utišovať, upokojovať, chlácholiť: t. plačúce dieťa
2. zmierňovať: t. bolesť
-
tískať -a nedok.
1. tlačiť (význ. 1, 2), tisnúť: t. vozík
2. tlačiť (význ. 3), omínať: topánky ho t-jú
// tískať sa tisnúť sa (význ. 1 – 3), tlačiť sa: net-jte sa!
-
tíško prísl. expr. tichučko, tichunko
-
títo [t-] N mn. č. zámena tento (živ.)
-
tľapkať nedok.
1. dlaňou zľahka udierať, ťapkať, potľapkávať: t. koňa po chrbte;
t. sa po bruchu2. tlieskať (význ. 1), ťapkať, čapkať: dieťa t-á rukami
3. expr. ísť, kráčať, obyč. bosými nohami, ťapkať, capkať: t-nie bosých nôh
4. dlaňou formovať, ťapkať, utľapkávať: t. koláč z cesta;
-
tľapkavý príd. plochý (význ. 2), ploský, sploštený: t. kameň, t. koláč;
t-á čiapka -
dok. tľapnúť -e -ú -pol
1. k 1 – 3
2. tľapnúť si podať si ruku ples(k)nutím dlaní, ťapnúť si: t-me si! (na znak dohovoru)
-
tĺčik -a m. zdrob.
-
tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.
1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom;
srdce t-ie2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny
3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly
4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte
5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad
● expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť;
t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím;
t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch
-
tĺk -a m. nástroj na roztĺkanie, mliaždenie: ubíjať zem, mliaždiť zemiaky, ovocie t-om;
● expr. sprostý ako t. veľmi;
-
nedok. tľoskať
-
tľosknúť -e -ú -kol dok. expr. vydať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia: t. na kone;
-
toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali -
tón -u m.
1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice;
fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.;
národný t. umeleckého diela;
udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv;
zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.
4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;
-
tôňa -e ž. tieň (význ. 1, 3, 4): t. stromov;
posedieť si v t-i v chládku;
t-e minulosti;
t. smrti; -
tôňava -y -ňav ž. expr. tieňava: t. lístia
-
tônička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
tónina -y -nin ž.
1. príslušnosť tónov hud. skladby k určitej stupnici vyjadrená predznačením: durová, molová t.
-
tóninový príd.
-
tônistý príd. tienistý (význ. 1, 2): t-á aleja;
t-é stránky popularity -
tôniť -i nedok. tieniť: t-iaci strom
-
tónovať nedok. dodávať farebný odtieň, tieňovať: t. vlasy prelivom;
fot. t-nie filmu;
geogr. t-nie máp -
tónovo príd.
-
tóriový príd.
-
tórium -ia s. rádioaktívny chem. prvok, zn. Th;
-
traktát -u m.
1. ved. spis (najmä v stredoveku): náboženský, filozofický t.
2. pejor. nezaujímavá, zdĺhavá úvaha: písať siahodlhé t-y;
-
tretíkrát, tretí raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 3: telefón zvoní už t.
-
tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz
-
trikrát, tri razy neskl. čísl. nás. k 3: t. väčší, t. opakovaný
-
triumvirát -u m. v starom Ríme zbor troch mužov, kt. spravovali štát;
-
tŕň -a m.
1. ostrý výrastok niekt. rastlín, pichliač: šípový, agátový t., pichnúť si t. do nohy
2. vec podobná tŕňu: anat. bedrový t.;
tech. pomôcka na upínanie nástrojov pri obrábaní: frézovací t.● expr. chudý ako t. veľmi;
to mu je t-om v oku prekáža mu to;
niet ruže bez t-a niet veci bez ťažkostí; -
tŕnie -ia L -í s. hromad. tŕnisté krovie: pichľavé t., medza zarastená t-ím
● byť, sedieť ako na t-í byť nepokojný, netrpezlivý;
cíti sa, má sa ako nahý v t-í zle -
tŕnik -a m. zdrob.
-
tŕnitý, tŕnistý príd. pokrytý tŕním: t. krík;
-
tŕňový príd.: t. ker;
t. výbežok;
bibl. t-á koruna veniec z tŕnia na Kristovej hlave; -
tŕpka -y -pok ž.
2. plod tejto rastliny: zbierať t-y
3. plánka (význ. 2): hrušky t-y;
-
tŕpkový príd.
-
tŕpnuť -e -u -pol -uc -uci nedok.
1. (o končatinách ap.) strácať pružnosť, stávať sa stŕpnutým, meravieť, drevenieť: nohy, ruky, zuby t-u
2. pociťovať napätie, nervozitu, strachovať sa, obávať sa: t. strachom, obavou;
t-e, čo bude, keď ... -
tŕstie -ia L -í s. hromad. trsťové, trstinové steblá; trsťový, trstinový porast: stolička upletená z t-ia;
močiar zarastený t-ím -
tŕžiť -i nedok. získavať (peniaze) predajom tovaru: t. peniaze;
dobre, slabo t. -
túlať sa -a nedok.
1. žiť bez domova, tuláckym životom: t. sa svetom
2. chodiť bez cieľa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po meste, po hore, poľom;
t. sa dlho do noci -
opak. túlavať sa -a
-
túlavo prísl.;
-
túlavosť -i ž.
-
túlavý príd. túlajúci sa, potulný; tulácky: t-á mačka;
t. spôsob života; -
túliť -i -ľ! nedok. nežne pritískať, vinúť, privíňať: t. k sebe dieťa
// túliť sa: dieťa sa t-i k matke;
-
túra -y túr ž. dlhá (a namáhavá) turistická cesta pešo: celodenná t., ísť na t-u;
-
turboagregát -u m. tech. sústava pracovného a hnacieho stroja na spoločnom hriadeli;
-
túrovať nedok. hovor. preťažovať, namáhať: t. motor, t. do kopca
-
tútor -a m.
1. zastaráv. poručník
2. expr. ochranca, zástanca: pomôžeme si sami, nepotrebujeme t-a;
-
tútorka -y -riek ž.;
-
tútorský príd.;
tútorsky prísl.;
-
tútorstvo -a s.
1. k tútor
2. obyč. pejor. prepiata starostlivosť o niekoho
-
túz -a m. eso (význ. 1)
● expr. zelený ako t. veľmi
-
túžava -y -žav ž. expr. niečo veľmi tuhé (obyč. liehový nápoj), tužina: ako môže piť takú t-u?
-
túžba -y -žob ž. silné, dychtivé želanie podopreté citom: t. za domovom, chorobná t. za majetkom, t. po vzdelaní, splnila sa mu dávna t., horieť t-ou
-
opak. túžievať -a
-
túžobne prísl.: t. želaný
-
túžobný príd. vyjadrujúci túžbu, naplnený túžbou; dychtivý, žiadostivý: t-é pohľady, t-é očakávanie;
-
týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže
-
týfus -u m. infekčná choroba s horúčkami: brušný t.;
-
týfusový príd.: t-á nákaza
-
týkať sa -a nedok.
1. dotýkať sa (význ. 1): ničoho sa net-aj!
2. vzťahovať sa: tá vec sa ma net-a;
záležitosti t-júce sa všetkých;
čo sa t-a (výživy), ... vzhľadom na (výživu), pokiaľ ide o (výživu) -
tým spoj. podraď.
1. → čím
2. s tým, že uvádza spôsobové vety: odišiel s t., že sa ešte vráti
-
týmus -u m. anat. žľaza v hrudi mláďat, brzlík;
-
týmusový príd.
-
týrať -a nedok.
1. zámerne spôsobovať bolesť, mučiť, trýzniť: t. zvieratá, t. deti
2. spôsobovať (duš.) trápenie, sužovať: t-ný výčitkami svedomia
-
týždeň -dňa m.
1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe; -
týždenne prísl.: raz t.