Význam slova "tí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 581 výsledkov (5 strán)
-
tí [t-] N mn. č. zámena ten (živ.)
-
tiahly príd.
1. vhodnejšie ťahavý, pomalý: t. zvuk, t-a pieseň
2. správ. pretiahnutý; dlhý: t-e stúpanie, správ. dlhé stúpanie
-
tiahnuť -e -u -hol -uc -uci nedok.
1. ísť, obyč. vo väčšom počte al. v skupine, uberať sa: výletníci t-u k vode, vojsko t-e na sever;
2. (o vtákoch) sťahovať sa, preletovať, letieť: divé husi, sluky t-u sluky letia
3. (o vzduchu) prúdiť (význ. 2), ťahať: neos. od hôr t-e chladom ťahá
4. lákať (význ. 1), ťahať, priťahovať, pútať: neos. každého t-e domov ťahá
// tiahnuť sa ťahať sa (význ. 4): dedina sa t-e pozdĺž cesty;
-
tiara [ti-a-] -y tiár ž. trojitá koruna (použ. v min. ako slávnostná pápežská pokrývka hlavy)
-
tiaž -e ž. fyz.: zemská t. sila pôsobiaca na telesá na zemskom povrchu (ako výslednica gravitácie a odstredivej sily vyvolanej zemskou rotáciou)
-
tíchnuť -e -u -chol nedok. prestávať znieť, utíchať, tíšiť sa; zmĺkať: spev t-e;
ruch ulíc t-e;
deti t-u a zaspávajú -
ticho
I. prísl. i vetná prísl.: t. zavrieť dvere;
t. ležať pokojne;
t.! buď(te) t.! výzva na utíšenie niekoho;
v hore je t.● t. ako v kostole celkom;
-
tichomorský príd. nachádzajúci sa, fungujúci v Tichom oceáne, pacifický: t-é ostrovy;
t-á flotila -
tichosť -i ž.: vypočuť si niečo v t-i pokojne;
urobiť niečo (svadbu ap.) v t-i nenápadne, v úzkom kruhu, v súkromíII. ticho -a s. stav bez zvuku, tichosť, tíšina: (zavládlo) hlboké, hrobové t., do t-a zaznel zvon
-
tichý príd.
1. slabo znejúci, nehlasný, op. hlasný: t. zvuk, t. rozhovor, t. chod stroja
2. nevydávajúci zvuk; nehovoriaci, mĺkvy: čo si taký t.? povedz niečo! fyz. t. výboj neprejavujúci sa zvukovo
3. nerušený zvukmi, ponorený do ticha, op. rušný: t. večer, t-á ulica;
t-á domácnosť i fraz. ktorej členovia sa nezhovárajú4. pokojný (význ. 1), mierny, bez pohybu, op. búrlivý: t-á hladina rieky;
geogr. T. oceán názov najväčšieho svetového oceána5. kt. má miernu povahu, málovravný: t., skromný človek;
hovor. t. blázon neškodný6. skrytý, tajný, op. otvorený: t. protest, t. súhlas
7. bez vonkajšieho prejavu, nenápadný: t-á svadba
8. kt. má malú intenzitu, slabý, op. silný: t. dážď
● t-á voda brehy podmýva, myje zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť;
-
tidli-fidli cit. napodobňuje zvuk husieľ
-
tidlikať nedok. (o vtákoch, o niekt. hud. nástrojoch) vydávať zvuk podobný slovu tidli
-
tie [t-] N a A mn. č. zámena ten (neživ.), zámen tá, to
-
tiecť tečie tečú tiekol nedok.
1. (o tekutých látkach) nepretržite prúdiť, plynúť: voda, víno t-ie, rieka t-ie;
slzy t-ú po tvári;
krv t-ie z rany vyteká2. neos. zatekať: t-ie nám do bytu
3. (o nádobách) prepúšťať tekutinu: hrniec, koryto t-ie
● len tak t-ie z neho veľmi sa potí;
expr.: → sliny mu t-ú na niečo;
→ nervy mu t-ú;
t-ie mu do topánok, za golier hrozí mu nepríjemnosť, nebezpečenstvo;
keď net-ie, aspoň → kvapká;
z → cudzieho krv net-ie;
t-ie krv ľudia sa zabíjajú (v boji) -
tielko -a -lok s.
1. zdrob. k 1
2. tričko, obyč. s výstrihom a bez rukávov: nosiť t. pod košeľou;
-
tieň -a m.
1. obraz, kt. vrhá osvetlené teleso; priestor, kt. nie je priamo osvetlený, tôňa: predmety vrhajú t., t-e sa predlžujú;
sedieť v t-i (stromov) v chládku;
je 30 °C v t-i;
astron. t. Zeme2. tmavšie zafarbenie niečoho, tieňovanie: vyznačiť t. na nakreslenom predmete;
očné t-e zvýraznenie očí podfarbením; príslušný kozmet. prípravok3. náznak; vonkajší prejav, stopa; tôňa: ani t. podozrenia, nedôvery, nedorozumenia;
t. smútku, nevôle na tvári, t. smrti;
už je len ako t., iba t. toho, čo býval slabá, nevýrazná podoba4. negatívna stránka, tôňa: t-e minulosti, t-e civilizácie
● chodiť za niekým ako t. vytrvalo, ustavične;
to → vrhá t. na niekoho, na niečo;
→ svetlá a t-e niečoho; -
tienidlo -a -diel s. prostriedok zabraňujúci priamemu vyžarovaniu lúčov: t. lampy, papierové, porcelánové t.;
elektrotech. t. obrazovky obrazová plocha -
tienik -a m. zdrob. expr.
-
tienisto prísl. i vetná prísl.
-
tienistý príd.
1. poskytujúci tieň, tônistý: t-é miesto, t. les
2. nepríjemný, záporný, tônistý: t-é stránky života;
-
tieniť -i nedok. vrhať tieň, tôniť, zatieňovať, cloniť: v izbe je pritma, stromy t-ia;
nestoj tu, t-š mi! zacláňaš;
t. porasty -
tieňohra -y -hier ž. tieňová hra
-
tieňovať nedok. naznačovať tiene, odtiene; odstupňúvať tieňmi: t. kresbu, písmo;
t-nie máp -
tieňový príd.: t-á hra založená na pohybe tieňov;
publ. t. kabinet, t-á vláda potenciálni ministri opozičnej strany;
t-á ekonimka podnikanie (mimo legálnych štruktúr), ktoré sa vyhýba zdaneniu; -
tieseň -sne ž.
1. ťažkosti (význ. 2), nedostatok, núdza, tvŕdza: finančná, časová t.;
byť, ocitnúť sa v t-i2. úzkosť, skľúčenosť: zmocňuje sa ho, padá naňho t.;
-
tiesňava -y -ňav ž. úzke, tesné miesto (v prírode), úžľabina: t-y Slovenského raja;
potok sa prediera t-ou -
tiesniť -i nedok.
1. tesne obklopovať, obmedzovať v pohybe, zvierať: (tesný) odev ho t-l;
hráč t-ený súperom2. skľučovať, ťažiť, trápiť: t-i ho obava, neistota
// tiesniť sa tlačiť sa (význ. 2), tisnúť sa: na tribúne sa t-ia diváci;
v malom byte sa t-i početná rodina -
tiesnivo prísl.
-
tiesnivý príd. skľučujúci, ťaživý, depresívny: t. pocit, t-é ticho, t-á samota;
-
tiesňový príd. k 1: t. signál, t-é volanie
-
tieto [t-] N a A mn. č. zámena tento (neživ.), zámen táto, toto
-
tiež [ť-] čast. zdôrazňuje výraz, za kt. stojí (je vždy pod dôrazom); i, aj; ani (v zápore); taktiež, rovnako, práve tak: toto je t. taký prípad (ako predchádzajúce);
jeho otec nebol odtiaľto, matka tuším t. nie -
tiežkritika -y ž. pejor. nepravá, falošná kritika
-
tiežpodnikateľ -a mn. -ia m. pejor. podnikateľ zneužívajúci podnikanie na svoje obohacovanie;
-
tiežpodnikateľka -y -liek ž.;
-
tiežpodnikateľský príd.
-
tiežslovák -a mn. -ci m. pejor. Slovák, kt. sa nepriznáva k svojmu pôvodu al. sa zaň hanbí;
-
tiežslovenka -y -niek ž.
-
tiežšportovec -vca m. pejor. nepravý športovec, športovec iba podľa mena
-
tiežumelec -lca m. pejor. nepravý umelec, umelec iba podľa mena
-
tiger -gra mn. N a A -e m. veľká cudzokrajná mačkovitá šelma príznačná dravosťou, zool. Panthera tigris: vrhnúť sa na niekoho ako t.;
-
tigrí príd.: t-ia koža;
-
tigrica -e -ríc ž. samica tigra;
-
tik1 [t-] obyč. v spoj. tik-tak cit. napodobňuje tikot hodín
tik2 [t-] -u m. nervová porucha prejavujúca sa potrhávaním svalstva (často na tvári)
tík [t-], pôv. pís. teak -u m.
1. tropický strom so vzácnym drevom, bot. Tectona
2. tíkové drevo; výrobok z neho: rúčka z t-u
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahový t.;
-
tikať [t-] nedok. (o hodinách) vydávať pravidelný jemný zvuk pripomínajúci cit. tik
-
tikot [t-] -u m. tikanie: t. hodín
-
tíkový príd.: t-é drevo
-
tilda -y tíld ž.
1. diakritické znamienko tvaru vlnovky na označenie mäkkosti hlások v niektorých cudzích jazykoch (napr. ñ)
2. znak tvaru vlnovky nahrádzajúci opakované heslo al. jeho časť v slovníkoch, registroch ap.
-
tím [t-], pôv. pís. team -u m. skupina ľudí so spoločnou úlohou, kolektív: pracovný t.;
športový t. družstvo; -
timbre [tembr] -ru L -i m. odb. zafarbenie (hlasu, tónu, hlásky)
-
tímový príd.: t-á práca
-
tinktúra -y -túr ž. farm. liehový, vínny al. vodný výluh z drog: jódová t. roztok jódu v liehu použ. na dezinfekciu
-
tip [t-] -u m.
1. odhad, predpoklad výsledku (v športe, pri stávkach ap.): t. mu nevyšiel
2. dobrá rada, odporúčanie: dať niekomu t. na víkend
-
tip-top príd. neskl. hovor. vynikajúci, skvelý: t. šaty;
tip-top prísl.: byť oblečený t.-t.
-
tipovať nedok. dopredu určovať výsledok (šport. súťaží, stávok): t. 2 : 0 pre Slovan
-
tiráda -y -rád ž. dlhá, málo obsažná pochvalná reč: počúvať rečnícke t-y
-
tirák -a m. neživ. hovor. veľký kamión medzinárodnej automobilovej prepravy TIR (Transportes Internationaux Routiers);
tirák -a D a L -ovi mn. -ci m. živ. hovor. vodič kamióna TIR
-
tiráž -e ž. vydavateľské údaje na začiatku al. na konci knihy al. časopisu
-
tis [ť-] -a/-u m.
1. ihličnatý strom al. krík so vzácnym drevom, bot. Taxus
2. tisové drevo; výrobok z neho: črpák z t-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: tmavý t.;
-
tíšava -y -šav ž. expr. al. kniž. ticho, tichosť, tíšina: nočná t.
-
tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami;
v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u;
t. korún, vo výške t. metrov;
odpovede od t., od t-ich opýtaných;
jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky;
míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky● → gazdovať od t-a ku stu;
vzdialený od niečoho na t. honov veľmi;
ani za t. rokov nikdy;
expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia; -
tisíci čísl. rad.
1. k 1000: každý t. obyvateľ
2. expr. nespočetný: to je už hádam t. prípad
-
tisícina -y -cin ž. čísl. zlom. tisíca časť celku, 1/1000: t. metra milimeter;
-
tisícinka -y -niek ž. zdrob. expr.: presný na t-u sekundy
-
tisícka -y -cok ž.
1. číslo 1000
2. tisíckorunové platidlo, 1000 korún, tisíckorunáčka, tisícovka: rozmeniť t-u
3. skupina (približne) 1000 členov; 1000 kusov ap. tvoriacich celok: t. návštevníkov;
t. sadeníc4. expr. neurč. veľké množstvo: t-y a t-y ľudí umierali vo vojne
-
tisíckorunáčka -y -čok ž. tisícka (význ. 2), tisícovka
-
tisíckorunový príd. kt. má hodnotu al. cenu 1000 korún: t-á bankovka;
t. dar -
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
tisícmetrový príd. merajúci 1000 metrov: t-á hĺbka, t. úsek cesty
-
tisícnásobne čísl. nás. príslov.: expr. t. sa odvďačiť
-
tisícnásobný čísl. nás.
1. znásobený al. opakovaný 1000 ráz: t-é zväčšenie
2. expr. mnohonásobný: t-á ozvena;
-
tisícorako čísl. druh. príslov.
-
tisícoraký čísl. druh.
1. tisícich rozlič. druhov
-
tisícoro neskl. čísl. skup.
1. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 1000; pri iných podst. m. vyj. počet 1000 ako súhrn: ušiť t. šiat denne;
t. druhov živočíchov -
tisícovka -y -viek ž. hovor. tisícka (význ. 2), tisíckorunáčka: odkladať t-y
-
tisícový príd.: t-é hodnoty
-
tisícročie -ia s. obdobie trvajúce 1000 rokov: koniec druhého t-ia, na začiatku tretieho t-ia;
tretie t. roky 2001 – 3000;
dejiny t-í -
tisícročný príd.
1. trvajúci 1000 rokov: t. vývin
2. 1000 rokov starý: t-é pamiatky
-
tisina [ť-] -y -sín ž.
1. tisový porast
2. čečina tisa: konárik t-y;
-
tíšina -y -šin ž.
-
tíšinka -y -niek ž. zdrob.
-
tisinový príd.
-
tíšiť -i nedok.
1. robiť pokojným, utišovať, upokojovať, chlácholiť: t. plačúce dieťa
2. zmierňovať: t. bolesť
-
tískať -a nedok.
1. tlačiť (význ. 1, 2), tisnúť: t. vozík
2. tlačiť (význ. 3), omínať: topánky ho t-jú
// tískať sa tisnúť sa (význ. 1 – 3), tlačiť sa: net-jte sa!
-
tíško prísl. expr. tichučko, tichunko
-
tisnúť -e -ú -sol nedok.
1. tlačiť (význ. 1, 2), tískať: t. vozík, t. niečo pred sebou
2. pritláčať (význ. 1), pritískať: matka t-e dieťa na hruď
3. vtláčať (význ. 1), vtískať: t. niekomu niečo nasilu do ruky
4. stískať (význ. 1): srdečne mu t-e pravicu
5. nútiť (význ. 1), potískať: treba ho do všetkého t.
● t. → mechúr do vody
// tisnúť sa
1. tlačiť sa (význ. 1), tískať sa: t. sa k dverám, do vozňa;
čo sa t-š?! prvé snežienky sa t-ú zo zeme2. pritláčať sa, pritískať sa: t. sa chrbtom k teplej peci
3. tlačiť sa (význ. 1), tiesniť sa: dve rodiny sa t-ú v jednom byte
● slzy sa mu t-ú do očí chce sa mu plakať;
slová sa mu t-ú na jazyk chce niečo povedať;
t. sa do → popredia -
tisový príd.
-
titan -a m. kniž. (podľa obra Titana z gréc. mytológie ako symbolu odboja, vzbury) génius, velikán: t. hudby;
-
titanizmus -mu m. nadľudská odbojnosť, bojovnosť: t. v umení
-
titánový príd.: t-á oceľ
-
títo [t-] N mn. č. zámena tento (živ.)
-
titrácia -ie ž.
1. chem. odmerná analýza používajúca roztoky známej koncentrácie na kvantitatívne určenie látok
2. text. určovanie stupňa jemnosti vláken;
-
titračný príd.: t-á metóda
-
titul -u m.
1. akademická, úradná a i. hodnosť; jej vonkajšie vyjadrenie: akademický t.;
získať t. majstra sveta;2. názov, nadpis, záhlavie: kniha vyšla pod t-om Básne;
t. článku3. dôvod, odôvodnenie: hovor. (ne)má na to t.;
-
titulárny príd. kt. má hodnosť iba podľa mena; čestný: t. konzul, t. arcibiskup;
t. biskup bez diecézy -
titulkár -a m. tvorca titulkov v denníkoch;
-
titulkárka -y -rok ž.
-
titulkovať nedok. označovať titulkami: t-nie filmu
-
titulkový príd.
-
titulný, titulový príd.: t-ný list knihy, t-ná postava (hry);
t-ová skratka;
t-ová listina (v športe); -
titulok -lku m.
1. nadpis článku (obyč. v novinách)
2. pís. text ako súčasť filmu: film v pôvodnom znení so slovenskými t-ami;
-
titulovať nedok. oslovovať titulom; nazývať, menovať, oslovovať vôbec: t. niekoho pán doktor, pán predseda;
-
tizianový [t-cián-] príd. hnedý dočervena (ako na Tizianových maľbách): t. odtieň;
t. preliv (na vlasy) -
ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku
-
achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón
-
adresát -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka
2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;
-
advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
-
agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;
-
agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a.