Význam slova "stu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

štuchanec -nca m. expr. štuchnutie (do boku, do chrbta): dostať pár š-ov

štuchať nedok. expr.

1. päsťou, lakťom ap. vrážať, drgať: š. do boka, do brucha;
š-li sa pod rebrá

2. pichať, bodať: š. paličkou do mraveniska;

stuchlina -y -lín ž. niečo stuchnuté; zápach po niečom stuchnutom, potuchlina: v byte bolo cítiť s-u, jedlo páchlo s-ou

stuchnúť -e -ú -chol dok. skaziť sa vplyvom vlhka a plesne, potuchnúť: múka s-la, s-tá slama, s-tý vzduch

dok. štuchnúť -e -ú -chol

šťučí príd.: š-ie zuby, plutvy

stučnieť -ie -ejú dok. stať sa tučnejším, tučným, stlstnúť, op. schudnúť: keď prestal športovať, s-l;
s. o päť kilogramov

stud -u m. kniž.

1. hanblivosť, cudnosť: rumenec s-u, falošný s.

2. pocit zahanbenia, hanba: zmocnil sa ho s.

studeniť nedok. chladiť (význ. 2): železo s-í

studeno

I. prísl. k 1, 3, 4 i vetná prísl. k 1: s. sa pozrieť, s. sa správať;
v izbe bolo s.;

studenokrvnosť -i ž.

studenokrvný príd.: biol. s. živočích majúci nestálu teplotu krvi závislú od teploty prostredia, op. teplokrvný;

studenomilný príd. uspôsobený znášať chladné podnebie, prostredie, op. teplomilný: s-é rastliny, živočíchy

studenosť -i ž.

II. studeno -a -dien s.

1. iba jedn. chlad

2. huspenina

študent -a m. žiak stred. školy al. poslucháč vys. školy;

študentka -y -tiek ž.;

študentský príd.: š. časopis;

študentstvo -a s. hromad. študenti

studený príd.

1. vzbudzujúci pocit chladu, veľmi chladný, op. teplý: s-á voda, s. byt;
s-á kuchyňa, s-á misa jedlá vopred pripravené, podávané vychladnuté al. bez tepelnej úpravy;
s-é farby modrá, zelená, sivá;
s-á sprcha i fraz. nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie;
s. ako ľad i fraz. odmeraný

2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, op. teplý: s. kraj, s-é pásmo;
meteor. s. → front

3. odmeraný (význ. 2), nevľúdny, neprívetivý, chladný: s. pohľad, s-á zdvorilosť

4. ľahostajný (význ. 1), chladný: byť k niekomu s.

● expr.: s. ako žaba veľmi;
byť (už) s. mŕtvy;
publ. s-á vojna politicky vyostrený vzťah medzi bývalým ZSSR a jeho spojencami na jednej strane a záp. krajinami na druhej strane;
s. máj, v stodole raj;

štúdia -ie ž.

1. odb., ved. článok, práca: teoretická, analytická š.

2. výtvar. práca ako príprava na väčšie konečné dielo: š. hlavy, portrétová š.

studienka -y -nok ž. studnička (význ. 2);

studienočka -y -čiek ž. zdrob.

študijný príd.: š. plán, š-á cesta

štúdio -ia D a L -iu s.

1. miestnosť s prístrojovým vybavením na prípravu a vysielanie rozhlas. al. telev. programov, na nakrúcanie filmov ap.

2. študijná a experimentálna scéna: Š. mladých;

štúdiový príd.: š-á technika

štúdium -ia s.

1. odb., ved. výskum, bádanie: š. vesmíru, jazyka

2. i štúdiá -ií pomn. navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné, denné, večerné š.;
odísť na š-iá

3. študovanie (význ. 2): š. literatúry, cudzích jazykov;

studňa -e ž. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: kopať, vŕtať s-u, naťahať vodu zo s-e, murovaná s.;
→ artézska s.;

studniar -a m. kto robí studne, odborník na stavbu studní;

studniarsky príd.;

studniarstvo -a s. studniarsky odbor

studnica -e -níc ž. kniž. zdroj (význ. 2), prameň: príslovia sú s-ou ľudovej múdrosti

studnička -y -čiek ž.

1. zdrob. k studňa

2. miesto, kde vyviera voda, povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody, studienka: horská s., napiť sa zo s-y

● oči ako (dve) s-y hlboké a čisté

studničný príd.

1. pochádzajúci zo studne, studňový: s-á voda

2. patriaci k studni, studňový: s-é koleso, vahadlo, s-á pumpa

studňový príd.;

študovaný príd. kt. študoval, vzdelaný, učený: š. človek

študovať nedok.

1. vzdelávať sa na stred. al. vys. škole: š. na gymnáziu, na univerzite;
š. popri zamestnaní

2. získavať poznatky v istom odbore: š. právo, filozofiu

3. vedecky skúmať: š. vývin jazyka, dejiny;

4. nacvičovať (so súborom): š. divadelnú hru

študovňa -e ž. miestnosť, inštitúcia na štúdium: univerzitná š., š. zahraničnej literatúry

študujúci m. kto študuje, študent: š. popri zamestnaní, diaľkovo š.

stuha² prísl. tuho, silne, intenzívne: s. zviazať;
s. rozmýšľať

stuha¹ -y stúh ž. (užší) ozdobný pás tkaniny: hodvábna s., smútočné s-y (na vencoch), vlasy uviazané s-ou;

stuhnúť -e -ú -hol dok.

1. stať sa tuhým, stvrdnúť: vosk s-l, s-tý olej

2. stať sa nehybným, zmeravieť; stŕpnuť: prsty mu s-li, s-té telo;
s. od ľaku, od strachu

● krv mu s-la (v žilách) zdesil sa

stuhový príd.;

šťuk cit. napodobňuje zvuk vznikajúci pri (prudkých) tvrdých nárazoch

štuka -y štúk ž. stav. zmes vápna (sadry) a jemného piesku na vrchné omietky; omietka, ozdoba z tejto zmesi;

šťuka -y šťúk ž. dravá sladkovodná ryba, zool. Esox;

šťukať nedok.

1. pri nárazoch tvrdého predmetu vydávať krátke tupé zvuky, cvakať: nožnice š-jú, zámka š-á

2. spôsobovať takéto zvuky: š. kľučkou, záverom pušky;

štukatér -a m. kto robí štukovú omietku al. výzdobu;

štukatérsky príd.: š-a sadra, dielňa;

štukatérstvo -a s.

štukatúra -y ž. stav. plastická ozdoba z malty al. sadry

dok. šťuknúť -e -ú -kol

šťukot -u m. šťukanie, cvakot: š. zapaľovača

štukový príd.: š-á malta, výzdoba

stúliť -i -ľ! dok.

1. pritisnúť k sebe, stisnúť: s. pery, s-li hlavy dovedna

2. skrčiť (význ. 1), schúliť: s. plecia;

nedok. stuľovať

// stúliť sa schúliť sa (význ. 1): s. sa do klbka, leží s-ený;

nedok. stuľovať sa

štulpňa -e obyč. mn. štulpne -í ž. šport. návlek, návleky

stúpací príd. určený na stúpanie: stav. s-ie vedenie hlav. vedenie vody, plynu a elektriny vedúce z 1. podlažia do najvyššieho, stúpadlo

stúpačka -y -čiek ž. hovor. stúpadlo (význ. 1 – 5);

stúpačkový príd.: s. ventil

stúpadlo -a -diel s.

1. plošinka slúžiaca ako schod (na železničnom vozni, nákladnom aute, stroji ap.)

2. obyč. mn. vstavané priečky slúžiace ako rebrík (v komínoch, kanáloch)

3. stúpacie vedenie

4. obyč. mn. háky pripevňované na obuv pri výstupe na stĺpy ap.

5. nožné tlačidlo;

stúpadlový príd.

stupaj -e ž.

1. chodidlo (význ. 1): poraniť si s.

2. stopa (význ. 1), šľapaj: ľudské s-e

3. stupeň (význ. 1), stúpadlo: (prvé) s-e schodov;

stupajový príd.

stúpať -a nedok.

1. k stúpiť, stupiť: s. do blata

2. kráčať smerom hore, vystupovať: s. po schodoch, s. hore svahom

3. pohybovať sa smerom hore, dostávať sa do vyššej polohy, dvíhať sa, op. klesať: dym, lietadlo, hladina vody s-a;
jeho hlas s-l zvyšoval sa a silnel

4. nachádzať sa na vzostupnej línii, op. klesať: chodník s-a, trať má veľké s-nie

5. zväčšovať množstvo, intenzitu ap., vzrastať, zvyšovať sa, op. klesať: ceny, mzdy s-jú, produktivita práce s-a, tlak, horúčka s-a;
s-úce tendencie;
nálada s-a zlepšuje sa

● expr.: s. si na jazyk a) mýliť sa v reči b) klamať;
s. niekomu na → päty;
s. niekomu do svedomia dohovárať;
s. po → spoločenskom rebríčku;
úspech mu s-a do hlavy začína byť pyšný;

nedok. stúpať -a

stúpavý príd. stúpajúci, op. klesavý: s-á tendencia;
lingv. s-á melódia;
s. let, op. zostupný

stupeň -pňa m.

1. vodorovný výstupok s hranou tvoriacou pravý uhol; schod: s-e vedúce na tribúnu;
s-e víťazov (pri šport. podujatí);
vodohosp. vážske s-e kaskády na Váhu

2. zložka hierarchicky usporiadaného celku: príbuzenský s.;
samosprávne orgány všetkých s-ov;
učiť na prvom, druhom s-i (zákl. školy)

3. fáza, štádium, etapa vývinu: vývinový s.;
vysoký s. ťarchavosti

4. (pri hodnotení) miera (význ. 4), úroveň: popálenina prvého s-a, dosiahnuť vysoký s. kultúry;
s. tvrdosti (vody, kovu);
mat. rovnica prvého, druhého s-a;
tech. rýchlostný s.;
lingv. prvý s. pozitív, druhý s. komparatív, tretí s. superlatív (členy kategórie, ktorou sa pri príd. a prísl. vyj. miera porovnávanej vlastnosti);
hud. miesto tónu v stupnici

5. zaradenie podľa hodnoty, dôležitosti v istej stupnici hodností: odborný pracovník prvého s-a

6. dielec na stupnici (teplomera ap.) ako jednotka miery, zn. °; jednotka niekt. mier: s. teploty, je päť s-ov Celzia (5 °C);
obrátiť (sa) o stoosemdesiat s-ov i fraz. zmeniť názor na opačný;
slivovica má 50 s-ov;
geol. s. zemepisnej dĺžky, šírky 360. diel rovnobežky, poludníka;
geom. uhlový s., s. uhla 360. diel plného uhla;

stúpenec -nca m. kto je niekomu, niečomu naklonený, kto sa stavia za niekoho, niečo, prívrženec; zástanca: s. realizmu, reforiem, s-i ekologického hnutia;

stúpenkyňa -e -kýň ž.

stupídne prísl.;

stupídnosť -i ž.

stupídny príd. kniž. obmedzený, hlúpy; svedčiaci o tom; nevhodný: s-e reči, s-e správanie;

stúpiť -i, stupiť -í dok.

1. položiť chodidlo nohy niekde, do istej polohy, šliapnuť: s. na koberec, s. na sklo, s. (si) na špičky, prsty;
s. na pedál stlačiť pedál;
s. niekomu na otlak i fraz. expr. dotknúť sa niečieho citlivého miesta

2. urobiť krok, podísť, kročiť: nepozerá, kde s-i, s-í;
kde s-i, s-í, tam zanechá stopu

3. vojsť (význ. 1), vkročiť, vstúpiť: s. do vody

● expr.: s. niekomu na prsty, na krk zamedziť vyčíňanie niekoho;
s. niekomu do svedomia pokarhať ho;
niet kde s. niet voľného miesta;

stupkať nedok. expr. ísť (význ. 1), kráčať, stúpať, cupkať

šťúplo prísl.

šťúplučko, šťúpluško, šťúplunko prísl.

šťúplučký, šťúplušký, šťúplunký príd. expr. veľmi šťúply: š. chlapec, š-á postava;

šťúply príd. malý a tenký, drobný: š. chlapík, š-a žena, postava;

stupnica -e -níc ž.

1. ukazovadlo s vyznačenými stupňami hodnôt meranej veličiny (na prístrojoch ap.): s. teplomera

2. rad hodnôt, stupňov v istom slede; ich označenie, rozpätie, škála: s. farieb, tvrdosti, platová s.;
hud. rad tónov nasledujúcich od zákl. tónu po oktávu: durová, molová s., tvrdá, mäkká s.

stupník -a, stupienok -nka m. zdrob. k 1, 3: dostať sa, vystúpiť o s. vyššie i pren. spoločensky postúpiť

stupňovací príd.: lingv. s. vzťah v kt. druhá zložka vyj. väčšiu intenzitu deja, stavu (napr. ponáhľal sa, ba utekal);
s. význam (spojky)

stupňovanie -ia s. tvorenie 2. a 3. stupňa príd. al. prísl.; súhrn tvarov príd. al. prísl. na vyjadrenie stupňa pomenúvanej vlastnosti, gradácia: (ne)pravidelné s.

stupňovať nedok. postupne zväčšovať, zvyšovať, zosilňovať, zintenzívňovať: s. výrobu, s. napätie, tempo, s. hlas;
lingv. tvoriť 2. a 3. st. príd. al. prísl.

// stupňovať sa stávať sa postupne väčším, silnejším, stúpať, vzrastať: výdavky sa s-jú;
nálada sa s-je stúpa

stupňovito, stupňovite prísl.: s. klesať;
s. usporiadaný;

stupňovitosť -i ž.

stupňovitý príd.

1. majúci podobu stupňov, terasovitý: s-é hľadisko, s. terén

2. postupný (význ. 2): s. vývin;

stupňový príd.;

dok. k 3 – 5 stúpnuť -e -u -pol

šťúr -a mn. N a A -y m. škorpión

štúrať -a nedok. expr.

1. i štúrať sa hrabať sa, prehrabávať sa, prehŕňať sa, vŕtať sa, kutrať sa: š. (sa) kutáčom v pahrebe, š. si v nose;
š. (sa) v zemi;
š. sa v cudzích veciach i pren. pliesť sa

2. pichať (význ. 1), strkať, drgať: š. palicou do zeme;
š. do priateľa i pren. podpichovať ho;

šťúrik -a mn. N a A -y m. malý užitočný článkonožec s klepietkami, zool. Chelifer

dok. štúriť -i

1. k štúrať (význ. 2)

2. vopchať: š. ruku do vrecka, do rukáva

šturm -u m.

1. hovor. šturmovanie: veľký š., stavbársky š., š. pred koncom roka

2. zastar. útok

šturmovať nedok.

1. hovor. náhlivo, s vypätím síl dokončievať, doháňať zameškané (pri plnení prac. úloh): š. na stavbe

2. zastar. útočiť (význ. 1)

šturmovčina -y ž. hovor. šturmovanie

štúrovčina -y ž. forma spis. slovenčiny, ktorú kodifikoval Ľudovít Štúr

štúrovec -vca m. prívrženec Ľudovíta Štúra; člen Štúrovej družiny

štúrovský príd. týkajúci sa Ľudovíta Štúra a jeho družiny: š-á generácia, š-á slovenčina, š. pravopis;
š-í básnici

stužiť dok. spevniť, vystužiť: s. účes tužidlom;
s-ený (pokrmový) tuk upravený na vyšší st. topenia;

stužka -y -žiek ž.

1. zdrob. k stuha

2. stuha;

stužková -ej ž. hovor. stužková slávnosť

stužkový príd.: s-á ozdoba;
s-á slávnosť slávnostné odovzdávanie stužiek budúcim maturantom obyč. spojené so zábavou;

stužovadlo -a -diel s. prostriedok, pomôcka na stužovanie

nedok. stužovať

stužtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

výstuž -e ž. konštrukcia, zložka vystužujúca niečo: banská v.;
oceľová v. betónu armatúra;

výstužový príd.