Význam slova "sm" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 154 výsledkov (2 strán)
-
smäd -u m. pocit potreby piť: zahnať, uhasiť s.;
expr. umierať od s-u byť veľmi smädný -
smädiť nedok. neos. vyvolávať pocit smädu: od slaniny ma s-í
-
smädno prísl.
-
smädný príd.
1. majúci pocit smädu: s-é ústa, byť s.
2. túžiaci, dychtivý: s-á duša, byť s. po poznaní, za poznaním;
-
šmah -u m.
1. prudký pohyb; švihnutie: jedným š-om všetko zhodil;
š-om ruky odsotila dieťa2. stopa po švihnutí: š-y na koži
-
šmahom prísl. hovor. veľmi rýchlo, naraz, razom, zrazu, ihneď: š. sa zmenil, š. všetko odmieta
-
šmajchlovať sa nedok. hovor. expr. líškať sa, zaliečať sa; podlizovať sa: nevie sa š., š-uje sa majstrovi
-
šmakovať nedok. hovor. chutiť (význ. 1 – 3): obed im š-je
-
smalt -u m. ochranná al. dekoračná sklovitá vrstva (obyč. na kovových predmetoch);
-
smaltovaný príd. pokrytý smaltom: s. tovar
-
smaltovať nedok. pokrývať smaltom: s. riad
-
smaltový príd.: s. náter
-
smaragd -u m. sýtozelený drahokam: náhrdelník so s-om;
-
nedok. šmárať -a
-
nedok. šmárať sa
-
šmariť dok. expr. hodiť (význ. 1), vrhnúť, praštiť: š. tanier o zem, š. kameň do vody, š. knihu na stôl, š. poleno pod nohy;
neos. š-lo ho o stenu; -
šmatlať -e/-á -ú/-ajú nedok. expr.
1. krívať, čaptať: š. na jednu nohu
2. i šmatlať sa šuchtať sa (význ. 1), motať sa, tmoliť sa: š. sa po uliciach, babka sa š-e v kuchyni
-
šmatlavo prísl.: ísť, chodiť š.;
-
šmatlavosť -i ž.
II. šmatlavý m. šmatlajúci človek
-
šmatlavý
I. príd. expr.
1. krívajúci, čaptavý; prejavujúci sa takouto vlastnosťou: š. človek;
š-á chôdza2. ťarbavo, nepekne, pomaly chodiaci, čaptavý, šuchtavý: š-á babka;
š-é kroky; -
šmátrať -a nedok. expr. hmataním hľadať (najmä potme), macať, hmatať: š. po zemi, š. v taške, š. okolo seba
-
smažiť nedok. pražiť (význ. 1, 3): s. mäso;
s-ená ryba vyprážaná -
smeč -a/-u m. šport. (vo volejbale, tenise ap.) prudké zrazenie lopty na stranu súpera: nahrať na s. i pren. dať príležitosť na vhodnú odpoveď, na úspech ap.
-
smečiar -a m. šport. hráč, kt. smečuje;
-
smečiarka -y -rok ž.;
-
smečiarsky príd. i prísl.
-
smečovať nedok. i dok. šport. d(áv)ať smeč
-
šmelina -y -lín ž. hovor. pejor. nedovolený obchod s nedostatkovým al. nezákonne získaným tovarom: dať sa na š-u
-
šmelináriť, šmelinárčiť -i nedok. hovor. pejor. zaoberať sa šmelinou: š. so šperkami, s cigaretami
-
šmelinárka -y -rok ž.;
-
šmelinársky príd. i prísl.;
-
šmelinárstvo -a s.
-
smelo prísl.: s. útočiť, postupovať;
môžeš to s. odmietnuť; -
smelosť -i ž.
-
smelý príd.
1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti;
op. bojazlivý: s. bojovník, vodič;
s-á tvár, s. krok2. prevyšujúci predpoklady, nezvyčajný: s. plán, s-á myšlienka, s-é požiadavky
3. opovážlivý, bezočivý: s. článok, s-é správanie;
-
smer -u m.
1. myslená čiara pohybu k istému miestu, objektu ap.: správny, neznámy s., s. toku, vetra;
postupovať rozličnými s-mi, sedieť v s-e jazdy2. zacielenie, ráz, povaha: nový s. života, školy humanitného s-u
3. súhrn náhľadov, zásad ap. v umení, vo vede, v politike (obyč. v istom čase): umelecký, filozofický s.;
-
smernica -e -níc obyč. mn. ž. pokyny, zásady upravujúce istú činnosť, direktíva: vládna s., interná s.;
s. predsedu;
pridŕžať sa s-íc, plniť s-e -
smerný príd. ekon. udávajúci smer vývoja: s. plán;
s-é číslo slúžiace ako podklad návrhu plánu -
smerodajne prísl.;
-
smerodajnosť -i ž.
-
smerodajný príd. určujúci smer, závažný, rozhodujúci: s. názor;
to nie je s-é; -
smerom na predl. s A, smerom do, smerom od predl. s G, smerom k predl. s D: s. na Žilinu, s. do Košíc, s. od jazera, s. k lesu;
-
smerovací príd. odb.: poštové s-ie číslo udávajúce cieľovú poštu zásielky;
s. ostrovček zabezpečujúci vedenie jazdných prúdov na križovatke -
smerovať nedok.
1. ísť, pohybovať sa istým smerom: lietadlo s-je na juh, vojsko s-lo k mostu
2. byť obrátený istým smerom: okná s-jú do parku;
3. usilovať sa dosiahnuť (cieľ): politika s-je k zachovaniu mieru, veda s-je k pokroku
4. vyvíjať sa, dospievať: naša spoločnosť s-je k právnemu štátu
5. byť zacielený, obracať sa: nariadenie s-je proti rozkrádačom
6. odb. orientovať al. nastavovať istým smerom: s. zásielku, vlak usmerňovať;
s. anténu zameriavať -
smerovka -y -viek ž.
1. (svetelný) ukazovateľ smeru dopr. prostriedku: s. bliká doprava
2. smerové kormidlo lietadla;
-
smerovkový príd.
-
smerový príd.: poštové s-é číslo;
s-á anténa -
smeť -i obyč. mn. ž. smeti drobný odpad spôsobujúci neporiadok: kôš na s-i, odpratať s-i
● expr. mať niečoho ako s-í veľa;
v → cudzom oku vidí s. a vo svojom brvno nevidí; -
smetiak -a m. smetník: vysypať papiere do s-a
-
smetiar -a m. kto odváža smeti;
-
smetiarka -y -rok ž.;
-
smetiarsky príd.: s-e auto
-
smetisko -a -tísk s. miesto na smeti; hromada smetí
● dva kohúty na jednom s-u (sa neznesú) súperi na jednom mieste;
-
smetiskový príd.
-
smetiť nedok. trúsiť smeti: deti, nes-te tu!
-
smetník -a m. nádoba na smeti
-
smetný príd.: s. kôš na smeti;
s-á nádoba smetník; -
smiať sa smeje smejú nedok.
1. prejavovať radosť smiechom: veselo sa s., s. sa od srdca
2. posmievať sa: prečo sa mi s-š? s. sa z niečích rozpakov, s-l sa mu do tváre
3. usmievať sa: zďaleka sa na nás s-l
● s. sa pod fúzy šibalsky;
s. sa niekomu do očí vysmievať sa;
ten sa s-je najlepšie, kto sa s-je naposledy -
smiech -u m.
1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: veselý, úprimný s.;
dať sa do s-u;
expr.: dusiť sa, váľať sa, zachádzať sa od s-u veľmi sa smiať;
má puknúť od s-u veľmi a veľa sa smeje2. posmech: byť ľuďom na s., to je na s.
3. obyč. mn. zried. žarty: robiť si s-y;
-
smiešik -a, smiešok -ška/-šku m.
1. zdrob. expr. k 1
2. úsmev: pohŕdavý s.
-
smiešnosť -i ž.
-
smiešny príd.
1. vyvolávajúci smiech, komický: s. človek, s-e správanie;
stať sa s-m;
nebuď s.!2. expr. veľmi malý, zanedbateľný: s. poplatok, s-a porcia;
-
smieť smie smú smel nedok. vyj.
1. dovolenie uskutočniť dej, môcť: s. vojsť, fajčiť;
s-m (piť) iba čaj;
to sa nesmie to nie je dovolené (robiť);
s-m prosiť? zdvorilostná výzva do tanca2. v zápore nevhodnosť, neželateľnosť niečoho, (mierny) zákaz: nes-š si to brať k srdcu, to sa nesmie opakovať;
ta nes-š! -
smietka -y -tok ž. zdrob.
-
smilnica -e -níc ž.;
-
smilnícky príd. i prísl.: s. pohľad;
s. sa pozerať -
smilník -a mn. -ci m. kniž. smilný človek;
-
smilniť nedok. kniž. oddávať sa smilstvu
-
smilno, smilne prísl.
-
smilný príd. kniž. oddávajúci sa smilstvu; nehanebný: s. človek;
s-é pohľady; -
smilstvo -a -tiev s. kniž. neviazané, nezákonné ap. pohlavné stýkanie; pohlavná neviazanosť
-
šminka -y -niek obyč. mn. ž. hovor. líčidlo
-
šminkovať nedok. hovor. líčiť (význ. 2), maskovať; farbiť, maľovať: š. herca;
š. si tvár, ženy sa š-ujú -
šmirgeľ -gľa L -i mn. -e m.
1. prírodné brusivo z kryštálov korundu, kremeňa, magnezitu ap.
2. brúsny papier;
-
šmirgľový príd.: š. papier, kotúč
-
smog -u m. zmiešanina hmly a exhalátov: s. nad mestom;
-
smogový príd.: s-á situácia
-
smoking -u m. (čierny) muž. spoloč. oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku;
-
smokingový príd.: s-á látka
-
smokliť, smokliť sa nedok. expr.
-
smola -y ž.
1. prír. al. upravená živica: s. na strome, lepkavý ako s.
2. čierna lesklá hmota vyrobená destiláciou uhlia, dechtu ap.: obuvnícka s.;
čierny ako s.3. hovor. neúspech, nešťastie: mať s-u, to je s.
● vliecť sa ako s. ísť pomaly;
s. sa mu lepí na päty nemá šťastie;
→ ťahá sa s tým ako s.; -
smoliar -a m. hovor. človek majúci často neúspech, nešťastie;
-
smoliarka -y -rok ž.;
-
smoliarsky príd. i prísl.: s. zápas;
deň sa začal s. -
smolinec -nca m. zastaráv. uránová ruda
-
smoliť -ľ! nedok.
1. napúšťať smolou: s. dratvu, podvaly
2. expr. pomaly a s námahou robiť: s. referát
3. expr. fajčiť: s. lacné cigarety
-
smolnička -y -čiek ž. vys. bylina s ružovými kvetmi a lepkavou byľou, bot. Steris viscaria
-
smolný, smolový príd. k 1, 2: s. konár, s-á kôra, vôňa;
s-á fakľa, trieska;
s-ový výron, koks -
smotana -y -tán, smotánka -y -nok ž.
1. najtučnejšia časť mlieka usádzajúca sa na povrchu: kyslá, čerstvá s., zobrať s-u;
lízať s-u i fraz. prisvojovať si to najlepšie2. expr. iba smotánka vyššie kruhy spoločnosti: spoločenská s.;
-
smotanový, smotánkový príd. k 1: s. koláč, krém;
s-á farba biela ako smotana -
smrad -u m. zápach: neznesiteľný s., s. z výfukov, zacítiť s.
-
opak. smradievať -a
-
smradľavo prísl.
-
smradľavý príd. prenikavo zapáchajúci: s. potok, s-é vajce, mäso;
-
smrčok -čka m. jarná jedlá huba, bot. Morchella
-
smrdieť -í -ia nedok.
1. vydávať smrad, zapáchať: to mäso už s-í;
s. alkoholom, s. od fajčenia2. hovor. expr. byť nepríjemný: robota mu s-í
3. hovor. expr. signalizovať nepríjemnosť: to s-í škandálom
● expr. s. grošom nemať peňazí;
samochvála s-í je nepríjemná;
od → hlavy ryba s-í;
→ ryba a hosť na tretí deň s-í; -
opak. smrdievať -a
-
šmrdkať nedok. expr. slabo švihať, kývať: pes š-á chvostíkom
-
smrečina -y -čín ž. smrekový porast;
-
smrečinový príd.: s-á stráň
-
smrek -a m.
1. ihličnan s krátkymi ihlicami a podlhovastými šuškami, bot. Picea: tatranské s-y;
červený s. smrekovec2. smrekové drevo; výrobok z neho: skrine zo s-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: rustikálny s.;
-
smrekovcový príd.: s-á doska
-
smrekovec -vca m. ihličnan s opadavými ihlicami, červený smrek, bot. Larix;
-
smrekový príd.: s-á kôra, vôňa;
-
smriečok -čka, smriečik -a m. zdrob.
-
smrkať nedok.
1. nosom vťahovať hlien al. vzduch: hlasito, neprestajne s.
2. expr. plakať a pritom poťahovať vzduch nosom: s. od dojatia, s. do zástery;
-
dok. smrknúť -e -ú -kol
-
šmrnc -u m. hovor. expr. švih (význ. 2): to má š., chýbal mu š.
-
smršť -e ž. prudký vzdušný vír: veterná, piesočná s.;
okolo sa prehnala s. -
smrť -i ž.
1. zánik života (najmä u človeka), op. život: náhla, tragická, hrdinská s.;
lek. klinická s.;
rozsudok s-i;
špirála s-i náročný krasokorčuliarsky cvik;
dobiť niekoho na s.2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v podobe kostry s kosou al. lebky: prišla si poňho s., S.
3. poet. zánik, skaza, ničenie: národná s.;
rozsievať s. pustošiť● expr.: ustatý, vyčerpaný na s. veľmi;
bledý ako s. veľmi;
pamätať si niečo do s-i navždy;
zabudnúť ako na s. úplne, celkom;
priatelia na život a na s. oddaní;
na s. sa pohnevať veľmi;
zápasiť so s-ou umierať;
boj na život a na s. neúprosný;
expr. mať s. na jazyku a) umierať b) byť krajne vysilený;
hľadieť, pozerať (sa) s-i do tváre, do očí byť vo veľkom nebezpečenstve;
kde nieto, tam ani s. neberie;
s. ho preskočila striaslo ho;
expr. to bude jeho s. zničí ho to;