Význam slova "švih" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

švih

I. -u m.

1. švihnutie: š. prúta, š. bičom;
tel. rýchly pohyb do krajnej polohy

2. hovor. sviežosť (význ. 1), ľahkosť, elegancia: (ne)mať š.;

šviháckosť -i ž., šviháctvo -a s.

švihácky príd. i prísl.: š. výzor, š. mladík;
š. sa správať;

švihadielko -a -lok s. zdrob.

švihadlo -a -diel s. povraz (s držadlami), kt. sa pri švihaní preskakuje;

švihadlový príd.;

švihák -a mn. -ci m. hovor. nápadne elegantne oblečený a nápadne sa správajúci muž, fičúr, elegán;

švihať nedok.

1. prudko pohybovať obyč. niečím pružným: š. prútom, bičom, chvostom;
š. nohou, rukou;

2. biť, udierať obyč. niečím pružným, šibať, šľahať: š. koňa, š. korbáčom po chrbte;
š. sa prútom

3. expr. veľmi rýchlo sa pohybovať; bežať, utekať: š. dolu kopcom;
š-te! ponáhľajte sa! hovor. š. deväťdesiatkou;

dok. švihnúť -e -ú -hol

// švihnúť sa hovor. expr.

1. poponáhľať sa (význ. 1, 2): š-ite sa, lebo prídeme neskoro!

2. vytiahnuť sa (význ. 6), blysnúť sa: ten sa ale š-l!

švihom prísl.

1. prudkým, rýchlym pohybom: š. preskočiť plot

2. expr. rýchlo (význ. 1, 2), chytro: š. sa vráť!

švihový príd. k 1: š. krok

II. švih cit. naznač. švihnutie