Význam slova "sku" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

skučať -í -ia nedok. vydávať kvílivé zvuky, kňučať, skuvíňať: s-nie vetra;

skučeravieť -ie -ejú dok. stať sa kučeravým: vlasy jej s-li

skudliť dok. expr.

1. rozvíriť (význ. 1), zvíriť: s. prach, piesok

2. zamotať (význ. 1), zauzliť: s. vlasy, s-ený chvost

// skudliť sa:

1. prach sa s-l

2. nite sa s-li

skúdoliť sa, skundoliť sa -ľ! dok. expr.

1. rozvíriť sa (význ. 1), zvíriť sa: prach na ceste sa s-l

2. zamotať sa (význ. 1), zauzliť sa: vlasy sa s-li

skuhrať -e -ú nedok. expr.

1. stenať, stonať: v postieľke s-e dieťa;
na poli s-e vietor

2. hundrať (význ. 1, 2), šomrať, frflať: s. na dopravu

3. prosiť (význ. 1), žobrať: s. o kúsok chleba

4. byť skúpy, žgrlošiť

skuhroš -a m. pejor. lakomec, žgrloš, držgroš;

skuhroška -y -šiek ž.;

skuhrošský príd.

skujniť dok. tech. urobiť kujným: s-ené železo (na oceľ);

nedok. skujňovať

škuláň -a m. expr. škuľavý človek;

škuľaňa -e ž.

škuľavo prísl.;

škuľavosť -i ž.

škuľavý príd. krivo, krížom hľadiaci, škúliaci: š. človek, š-é oko;

opak. škúlievať -a

škúliť -i -ľ! nedok.

1. mať očnú chybu, pri kt. osi očí nie sú rovnobežné: š. na jedno oko

2. expr. nenápadne (bokom) pozerať: š. do taniera niekomu

3. expr. zazerať: zlostne š. na soka

4. expr. prejavovať záujem, poškuľovať: š. po dievčatách;

skulptúra -y -túr ž. kniž.

1. sochárske dielo: stredoveké s-y

2. sochárstvo;

skulptúrový, skulpturálny príd.

skultivovať dok. ku kultivovať: s. pôdu;
s. vyjadrovanie, správanie vycibriť

skultúrniť -i dok. urobiť kultúrnejším, kultúrnym: s. prostredie, s. predaj;

nedok. skultúrňovať

skúmadlo -a -diel s. pomôcka, látka na skúmanie, zisťovanie: chemické, roztokové s.

skúmať -a nedok.

1. pozorovať, študovať (vedecky): s. dejiny, s. reakcie ľudí, s. škodlivosť ovzdušia;
sústavné, exaktné s-nie

2. sústredene, bedlivo prezerať: s. plán, či vyhovuje;
s. sa pred zrkadlom;
navzájom sa s-li

3. zisťovať: s. tep srdca, s. skryté myšlienky

skúmateľ -a mn. -ia m. kto skúma, bádateľ: s. kozmu, s. tradície;

skúmateľka -y -liek ž.;

skúmateľský príd.

skúmavka -y -viek ž. sklená valcovitá nádobka použ. v laboratóriu;

skúmavkový príd.

skúmavo prísl.

skúmavý príd. kt. skúma, prezerá, pátravý: s. pohľad;

škumpa -y škúmp ž. ker al. strom rastúci v parkoch a charakteristický obsahom trieslovín, bot. Cotinus;

škumpový príd.

škuner -a L -i mn. -y m. druh rýchlej plachetnice

skunk -a mn. N a A -y m.

1. šelma s čiernou srsťou vypúšťajúca neznesiteľne páchnucu tekutinu, zool. Mephitis

2. kožušina zo skunka

skupáň -a m. pejor. skúpy človek: nenásytný s.;

skupaňa -e ž.;

skupánsky príd. i prísl.: skupáň s. nadávka;

skupánstvo -a s.

skupenský príd.

skupenstvo -a -tiev s. fyz. stav látok charakterizovaný ich tvarom a objemom: plynné, tuhé s., zmena s-a;

skupina -y -pín ž.

1. viac jednotlivcov al. jednotlivostí pospolu: národnostná s., s. ľudí, s. kríkov

2. viac jednotlivcov spätých spoločnými záujmami, kolektív: pracovná, odborná, záujmová s., s. baníkov

3. kategória (význ. 1), trieda: s. uhľovodíkov, dusičnanov;
biol. krvná s. súbor vlastností krvi

● mať rovnakú → krvnú s-u;

skupinár -a m. vedúci prac. skupiny;

skupinárka -y -rok ž.;

skupinársky príd.

skupinka -y -niek ž. zdrob.

skupinkársky príd.: s-a izolácia

skupinkárstvo -a s. pejor. vyčleňovanie sa skupiniek z väčšieho kolektívu: pestovať s.;

skupinový príd.: s. záujem, s. let;

skúpiť -i dok. postupne (všetko) vykúpiť, pokúpiť;

skúpo prísl. málo, slabo: s. odpovedať, s. ocukriť;

skúposť -i ž.

nedok. skupovať;

opak. skupúvať -a

skúpy príd.

1. kt. nerád dáva zo svojho, op. štedrý: s. príbuzný

2. slabý (význ. 3, 4), skromný, nevýdatný: s. úsmev, s-a úroda

● s. na slovo málovravný;

skúšačka -y -čiek ž. pomôcka, prístroj na meranie prítomnosti a veľkosti elektr. prúdu

nedok. skúšať -a

1. k 1 – 3, k 2 i skusovať

2. zisťovať vedomosti: s. študentov z matematiky, s. slovenčinu

3. nacvičovať hru, skladbu ap.

skúsene, skúseno prísl.;

skúsenosť -i ž.: cenné pracovné s-i;
výmena s-í;
mať, získať, odovzdať s-i;
poznať z vlastnej s-i

skúsený príd. majúci poznatky získané praxou; svedčiaci o tom: s. odborník;
s-é oko, napraviť niečo s-m pohybom;

skúsiť -i dok.

1. pokúsiť sa: s. rozprávať, presviedčať, čítať;
s. po dobrom

2. získať skúsenosti (obyč. nepriaznivé), okúsiť, zažiť: s. sklamanie, vojnu, bolesť

3. skúškou sa presvedčiť o kvalite, vyskúšať: s. ostrosť noža;
treba s. iné

● s. na vlastnej koži poznať niečo nepríjemné z vlastnej skúsenosti;
s. šťastie pokúsiť sa dosiahnuť niečo nepravdepodobné;

skúška -y -šok ž.

1. zisťovanie akosti, vlastnosti, vhodnosti niečoho: výkonnostná s., s. stroja, krvi, tvrdosti;
s. odvahy, trpezlivosti;
pripraviť oblek na s-u

2. kontrola a hodnotenie vedomostí (v škole): maturitná, prijímacia, písomná, opravná, vodičská s.;
podrobiť sa s-e, zložiť s-u

3. veľká starosť, utrpenie: životná s., prejsť ťažkou s-ou

4. prípravné predvedenie dram., hud. ap. diela: hlavná, koncertná, spevácka s.

5. overenie výsledku, pokus: vziať pisárku na s-u

□ urobiť, vykonať s-u (tvrdosti) vyskúšať;

skúškový príd. k 2, 3: s-é obdobie, ovzdušie

skusmo prísl. na skúšku, pokusne: s. sa dotknúť, opýtať

skusmý príd. založený na zisťovaní pokusmi, náhodný: s-á kontrola náhodná;

skúšobňa -e ž.

1. miestnosť, budova ap. na skúšanie: s. šiat, motorov

2. inštitúcia, podnik poverený skúšaním: s. drahých kovov

skúšobne prísl.: s. začať prevádzku

skúšobníctvo -a s. tech. odbor zaoberajúci sa overovaním vlastností materiálov a výrobkov

skúšobný príd. vzťahujúci sa na skúšku (význ. 1, 2, 5), na (pre)skúšanie: s. čas, s-á komisia;
s. ústav, s-á prevádzka;
s. program, výtlačok, s-á strela

● byť s-ým kameňom kritériom hodnotenia;

skusy -ov m. pomn. iba v spoj. ísť, prísť na s. ísť, prísť zisťovať, skúmať, pátrať

škuta -y škút ž. hovor.

1. škutina

2. psica

skúter -tra L -i mn. -e m. jednostopové motor. vozidlo s malými kolesami a s karosériou: malý s.;
vodný s. vozidlo podobné skútru slúžiace na pohyb po vode;

škutina -y -tín obyč. mn. ž. tvrdá srsť zvierat (najmä svine, diviaka);

škutinatý príd. podobný škutine; majúci škutiny: š-á tráva;
š. chlapec

škutinka -y -niek ž. zdrob. expr.

skutkový príd. skutočný (význ. 1), faktický: práv. s-á podstata

skutočne

I. prísl. vskutku, naozaj: to sa s. stalo

II. čast. vyj. istotu o platnosti výrazu, výpovede: s. neviem, pochybujem

skutočnosť -i ž.

1. objektívne jestvujúci jav, fakt, realita: známa, holá, sociálna s.;
tlak s-i, zakrývať s.;
filoz. objektívna s.

2. odb. naozajstný stav vecí: zistenie, stvárnenie, opis s-i

● v s-i skutočne, fakticky

skutočný príd.

1. naozaj jestvujúci, reálny: s. príbeh, s-á láska, s-é nadšenie

2. majúci predpokladané vlastnosti v pravej miere, pravý: s. záujem, zážitok;
s. skvost;

skutok -tku m.

1. niečo uskutočnené, čin: dobrý, zlý, nerozvážny, hrdinský s.;
dokázať s-om

2. kniž. skutočnosť, fakt: plán sa stal s-om;

skútrový príd.

nedok. skúvať -a

skuvíňať -a nedok. expr. skučať, kvíliť: pes, vietor, stroj s-a