Význam slova "só" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 658 výsledkov (6 strán)
-
síran -u m. chem. sírany soli kyseliny sírovej, sulfáty
-
síriť -i nedok. dezinfikovať sírou: s. ovocie, sudy
-
sírnatý príd. obsahujúci, pripomínajúci síru: s. prameň, s. zápach
-
sírnik -a m. chem. soľ kyseliny sírovodíkovej, sulfid: s. strieborný;
-
sírnikový príd.
-
sírny, sírový príd. obsahujúci síru, pochádzajúci zo síry: s-ne, s-ové kúpele, s. zápach;
s-ová masť;
chem. kyselina s-ová -
sírouhlík -a m. chem. jedovatá výbušná zlúčenina síry a uhlíka;
-
sírouhlíkový príd.: s. exhalát
-
sírovodík -a m. chem. veľmi jedovatá a zapáchajúca plynná zlúčenina síry;
-
sírovodíkový príd.: kyselina s-á
-
sítie -ia L -í s. hromad. sitinový porast
-
sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta;
prázdny s. nedodržaný, nesplnený;
s. vernosti;
dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.;
cirk. rehoľné s-y□ dať s. sľúbiť
● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;
-
sľúbiť -i dok.
1. dať sľub: s-la, že odíde;
s-li si vernosť2. zaviazať sa dať: s. pracovníkom prémie, dieťaťu darček, s. peniaze;
-
sľubne prísl.: s. sa rozvíjať
-
sľubný príd. vzbudzujúci nádej, nádejný: s. začiatok, s-á úroda, s-é dielo;
-
nedok. sľubovať
● s. hviezdy z neba nesplniteľné
// sľúbiť sa prisľúbiť prítomnosť, účasť ap.: s. sa na večeru;
-
nedok. sľubovať sa
-
sľubový príd.: s-á formula
-
sľuda -y sľúd ž. štiepny minerál v podobe tenkých lístočkov;
-
sľudový príd.: s-á tabuľka
-
sľukár -a m. hovor. člen Slovenského ľudového umeleckého kolektívu;
-
sľukárka -y -rok ž.;
-
sľukársky príd.
-
sňať sníme snímu dok. kniž. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu, zložiť: s. obraz zo steny, s. klobúk z hlavy, s. putá z rúk;
-
špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;
□ robiť š-y špásovať
● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť; -
spásť spasie spasú dok.
1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;
-
spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž;
koncertoval s. s bratom -
nedok. sprísňovať
// sprísniť sa sprísnieť: výber sa s-l;
-
nedok. sprísňovať sa
-
sŕkať -a, srkať -á nedok.
1. vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný cit. sŕ: s. polievku, kôň s-a (-á) vodu
2. vydávať zvuk śśś (od bolesti), osŕkať
3. crkať (význ. 3);
-
sŕkavý, srkavý príd. pripomínajúci sŕkanie, srkanie: s. zvuk;
-
sŕňatko -a -tiek s. zdrob.
-
sŕstka -y -tok ž. zdrob.
-
sťa spoj. podraď. poet. ako, sťaby: biely s. sneh, rovný s. jedľa
-
sťaby spoj. podraď. poet. akoby: domčeky boli s. maľované;
zmizol, s. sa bol prepadol -
sťah -u m. odb. stiahnutie sa (význ. 1): svalové s-y
-
sťahovací1 príd. určený na sťahovanie, priťahovanie, priťahujúci, sťahujúci: s-ia skrutka, s. pás
sťahovací2 príd. určený na (pre)sťahovanie: s-ie auto;
s-ie náklady na sťahovanie -
nedok. sťahovať2
// stiahnuť sa
1. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa, zmenšiť sa: s-l sa, aby vyzeral menší;
koža sa s-la (od sucha)2. spojiť sa (do celku), zovrieť sa: ľudia sa s-li do hlúčika;
rana sa s-la zacelila sa;
hrdlo sa mu s-lo (od žiaľu) zovrelo sa3. premiestniť sa (na menší al. pôvodný priestor); utiahnuť sa (význ. 1): partizáni sa s-li do hôr;
vojsko sa prechodne s-lo4. (obyč. o častiach tváre) zmraštiť sa (význ. 1), zhúžviť sa: tvár sa mu s-la (od bolesti)
● s. sa do ústrania, s. sa do seba, s. sa do ulity izolovať sa;
sťahovať1 nedok.
1. dopravovať na iné miesto, premiestňovať: s. nábytok
2. premiestňovať niekoho s vecami do iného bytu, bydliska: s. novomanželov (do novostavby);
s. rodičov do mesta// sťahovať sa
1. meniť byt, bydlisko: s. sa na sídlisko
2. meniť miesto sídlenia, výskytu: Slovania sa s-li z východu;
vtáci sa s-jú na juh;
s-nie národov v 4. – 7. stor. po Kr. -
nedok. sťahovať sa2
● s-jú sa nad ním mračná hrozí mu nebezpečenstvo
-
sťahovavý príd. kt. mení miesto pobytu, výskytu: s-é slovanské kmene;
s-é vtáky odlietajúce pravidelne na zimu do teplejších krajín -
sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.
-
sťažene prísl.;
-
sťaženosť -i ž.
-
sťažený príd. spojený s väčšími ťažkosťami, ťažký: pracovať za s-ch podmienok;
-
sťažiť dok. urobiť ťažším, ťažkým (význ. 3), zhoršiť: s. pracovné podmienky;
s. niekomu život; -
sťažnosť -i ž. prejav nespokojnosti, nesúhlasu s niekým, niečím, ponosa: napísať s. (nadriadenému orgánu);
sú s-i na nestatočnosť predaja;
práv. opravný prostriedok v súdnom konaní: podať s.; -
sťažnostný príd.: práv. s-é konanie
-
sťažovať sa nedok. ponosovať sa, žalovať sa; ťažkať si: s. sa na bolesti, s. sa priateľovi;
práv. podávať sťažnosť -
sťažovateľ -a mn. -ia m. práv. kto podáva sťažnosť;
-
sťažovateľka -y -liek ž.
-
stôs -a/-u m. niečo naukladané do výšky, štôs: s. polien, tehál;
uložiť knihy do s-a do stĺpca; -
str., s. skr. strana, stránka
-
štrnásť, m. živ. i štrnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 14: š. hodín, rokov, korún;
š. chlapcov, š-i chlapci -
štrnásťčlenný príd. zložený zo 14 členov: š. kolektív
-
štrnásťdenný príd. trvajúci 14 dní, štrnásťdňový (význ. 1): š. zájazd
-
štrnásťdňový príd.
1. trvajúci 14 dní, štrnásťdenný: š-é školenie, š-á dovolenka
2. 14 dní starý: š-é dieťa
-
štrnásťročný príd.
1. trvajúci 14 rokov: š-á služba
-
súbeh -u m. súťaž o (prac.) miesto, o dodávku ap., konkurz: vypísať s. na voľné miesto, s. uchádzačov;
-
súbehový príd.
-
súbežne prísl.;
-
súbežnosť -i ž.
-
súbežný príd.
1. majúci rovnaký smer, rovnobežný, paralelný: s-é čiary, s-é trate
2. prebiehajúci v rovnakom čase, súčasný: s. vývin, s-é akcie;
-
súboj -a m.
1. v min. boj dvoch protivníkov podľa dohodnutých podmienok, duel: vyzvať na s., dôstojnícke s-e
2. boj, zápas (dvoch strán): s. na ihrisku, letecký s.;
slovný s. hádka; -
súbojový príd.
-
súbor -u m.
1. zoskupenie súvisiacich vecí, javov ap. tvoriacich celok, komplex: s. pomôcok, článkov, s. vedomostí
-
súborne prísl.
-
súborný príd. k 1: s-é dielo súhrnné;
-
súborový príd. k 2;
-
súc prechodník slovesa byť
-
súčasne prísl.
1. v tom istom čase, naraz, zároveň: vošli do miestnosti s.
2. okrem toho, (po)pritom: chcel sa pochváliť a s. požalovať;
-
súčasníčka -y -čok ž.;
-
súčasnícky príd.
-
súčasník -a mn. -ci m.
1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.;
s-ci francúzskej revolúcie -
súčasnosť -i ž.
1. terajšie, jestvujúce obdobie, prítomnosť: naša s., námet zo s-i;
v s-i je to náš najlepší plavec2. paralelnosť (priebehu): s. dvoch dejov
-
súčasný príd.
1. jestvujúci v dnešnom čase, dnešný, terajší: s-é umenie, s. spisovný jazyk, s. vkus
2. jestvujúci v tom istom čase s niekým, s niečím; paralelný: Ľ. Štúr a s-í básnici;
s-é pôsobenie síl; -
súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka -
súci príd.
1. vhodný, vyhovujúci, spôsobilý: drevo s-e na spracovanie, dievča s-e na vydaj, s-a výhovorka
2. (pracovne) schopný, šikovný, obratný, zručný: s. odborník;
vybral najsúcejších murárov3. driečny, pekný, rúči; urastený: s. mládenec
● byť na → svet s.;
-
súčiastka -y -tok ž.
1. súčasť: s. oblečenia
2. (menšia) súčasť stroja, prístroja ap.: výroba s-ok;
náhradné s-y vymeniteľné (menšie) jednotlivosti tvoriace súčasť dielcov (skrutky ap.); -
súčiastkový príd.
-
súčin -u m. výsledok násobenia: s. množín;
-
súčiniteľ -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m. odb. koeficient: s. trenia
-
súčinnosť -i ž. kniž. spolupráca, spolupôsobenie: akcia za s-i bezpečnostných orgánov;
v s-i s výskumníkmi;
vzájomná s. zložiek -
súčinový príd.
-
súcit -u m. citová účasť s niekým (v nešťastí ap.), poľutovanie: vzbudzovať s., pomôcť zo s-u
□ mať s. (s niekým) súcitiť;
-
súcitiť -í nedok. kniž. mať súcit, spolucítiť: s. s ukrivdeným
-
súcitne prísl.;
-
súcitnosť -i ž.
-
súcitný príd.: s. človek, s. pohľad prejavujúci, vyjadrujúci súcit;
-
súco prísl.: s. si počínať;
vyzerá s.; -
súcosť -i ž.
-
súčtový príd.
-
opak. súdievať -a
-
opak. súdievať sa
-
súdiť -i nedok.
1. byť sudcom v súdnom procese: s. obžalovaného, spravodlivo s.
2. vyslovovať posudok, posudzovať, kritizovať: radi s-me iných, prísne s. cudzie chyby;
zhovievavo s.3. kniž. mať mienku, myslieť si: čo možno s. o tej veci?
4. robiť závery, usudzovať, vyvodzovať, predpokladať: podľa tváre sa dalo s., že je mladý;
zle s. o niekom, niečom5. iba v trpnom príč. v spoj. je, bolo mu s-ené určené, prisúdené: je mu s-ené trpieť
● sú si s-ení patria spolu (ako manželia);
podľa seba s-m teba;
čo komu s-ené, to ho neminie nedá sa vyhnúť údelu; -
súdkovito prísl.
-
súdkovitý príd. majúci tvar súdka: s. pohár;
-
súdne prísl.: s. trestaný;
s. vymáhať;
s. uvažovať; -
súdnička -y -čiek ž. publ. žáner s dejom odohrávajúcim sa v súdnej sieni
-
súdnictvo -a s. súdna sústava, súdne orgány, justícia: civilné, vojenské s.
-
súdnosť -i ž. schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť: stratiť s.
-
súdny príd.
1. k 1, 3: s. spor, s-a sieň, s-e konanie, s. znalec, s-e lekárstvo
2. schopný správ. úsudku; rozumný, rozvážny: s. pozorovateľ
● expr.: (až) do s-eho dňa veľmi dlho; navždy;
ani do s-eho dňa nikdy;
je tam (hotový) s. deň, ako na s. deň, ako na s-om dni zmätok; -
súdobý príd. kniž. jestvujúci, vyskytujúci sa v tom istom čase v min., súveký: barok a s-á hudba
-
súdoček -čka m. zdrob. expr.;
-
súdok -dka m. zdrob.;
-
súdruh -a mn. -ovia m. označenie a vzájomné oslovenie členov komunistickej al. socialistickej strany; občianske oslovenie v býv. soc. zriadení;
hovor. komunista; -
súdružka -y -žiek ž.;
-
súdružskosť -i ž., súdružstvo -a s. súdružský vzťah
-
súdružský príd.: s-é vzťahy kolektívne;
súdružsky prísl.;
-
súdržne prísl.;