Význam slova "ró" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozbíjač -a m. kto niečo rozbíja, rozvratník: r. jednoty národného hnutia;

rozbíjačský príd.;

rozbíjačstvo -a s.

nedok. rozbíjať -a

// rozbiť sa:

1. zrkadlo sa r-lo;
r-tý krčah

2. manželstvo sa r-lo;
úsilie sa r-lo stroskotalo

● dovtedy sa chodí s → krčahom po vodu, kým sa ner-je;

nedok. rozbíjať sa

rozbiť -bije -bijú dok.

1. úderom, nárazom porušiť celistvosť, roztĺcť: r. šálku, tanier, okno, r. (si) nos;
fyz. r. atóm;
expr. r-tý čas rozkúskovaný

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok, rozvrátiť: r. manželstvo, priateľstvo zradou;
r. jednotu štátu;

rozboľavieť -ie -ejú dok. rozbolieť: celé telo ma r-lo, r-ený zub

rozbolieť -í -ia dok. začať bolieť: r-la ho hlava, zub;
neos. r-lo ma v krížoch

rozbor -u m. rozkladanie, rozloženie na časti s cieľom zistiť ich znaky, funkcie, vzťahy, analýza: r. situácie, javu;
chem. r. látky;
mat. r. rovnice;
r. básne;
jazykový r. textu;
vetný, slovný r.

rozboriť dok. kniž. rozbúrať, zbúrať, zrúcať: r. mesto, dom;
r. jednotu rozvrátiť, rozbiť

rozbrázdiť -i -zď/-i! dok. narobiť brázdy: r. terén;

rozbrechať sa -še -šú -breš/-chaj! dok. začať (silno) brechať, rozštekať sa: všetky psy sa r-li

rozbrieždiť sa -i dok. neos. svitnúť, rozodniť sa, rozvidniť sa: sotva sa r-lo, šiel

● r-lo sa mu v hlave začal chápať

rozbroj -a m. kniž. spor, nepokoj, roztržka: národnostné, náboženské, sociálne r-e;
rodinný r.

□ robiť r-e

rozbúchať sa -a dok. začať (silno) búchať, rozbúšiť sa: srdce sa mu r-lo

rozbuchotať sa -ce -cú dok. expr. rozbúchať sa

rozbujdošiť sa dok. expr. začať vyčíňať, samopašiť, vystrájať: r-ení chlapci

rozbujnieť, rozbujnieť sa -ie -ejú dok. začať bujnieť: burina (sa) r-la;
r-enie alkoholizmu;

nedok. rozbujnievať, rozbujnievať sa -a

rozburácať sa -a dok. začať burácať: vietor sa r-l

rozbúrať -a dok. celkom zbúrať, rozrúcať: r. hradby, múry, pec

rozbúriť -i dok.

1. priviesť do prudkého, búrlivého pohybu, rozvlniť, rozvíriť: vietor r-l hladinu mora;
zlosť mu r-la krv

2. expr. silno vzrušiť, rozrušiť, podráždiť: r. niečie city

// rozbúriť sa:

1. more sa r-lo;
r-ené jazero;
srdce sa jej r-lo;

2. expr. ľud sa r-l;
r-ená myseľ

rozbúšiť sa -i dok. rozbúchať sa: srdce sa jej od strachu r-lo

rozbuška -y -šiek ž. iniciátor spôsobujúci výbuch trhavín

rozcapiť, rozčapiť dok. hovor. expr. naširoko (a prudko) roztvoriť, roztiahnuť: r. okno;
r. nohy

// rozcapiť sa, rozčapiť sa

1. naširoko (a prudko) sa roztvoriť: dvere sa r-li

2. celým telom spadnúť: r-l sa na zem

rozčaptať dok. expr. vyčaptať: r-né papuče

rozčarovane prísl.;

rozčarovanosť -i ž.

rozčarovaný príd. zbavený ilúzií, sklamaný: r-í diváci odchádzali;

rozčarovať dok. zbaviť ilúzií, sklamať: skutočnosť ho r-la;
prežiť veľké r-nie

rozčeriť dok. kniž. jemne, mierne rozvlniť: vietor r-l hladinu jazera

// rozčeriť sa

rozčertiť -rť/-i! dok. expr. rozhnevať, nahnevať, nazlostiť: neporiadky ho r-li

// rozčertiť sa: veľmi sa r-l na syna;
r-ená učiteľka

rozčesať -še -šú dok.

1. česaním urobiť hladkým, uvoľneným: r. si vlasy;
r. ľan

2. česaním upraviť: r. bradu na dvoje;
r. sa po spánku;

nedok. rozčesávať -a

rozčesnúť -e -ú -sol dok. prudkým úderom rozdeliť na dvoje, rozdvojiť, rozpol(t)iť: blesk r-l smrek;

// rozčesnúť sa: strom sa r-l

nedok. rozchádzať sa -a, rozchodiť sa²

1. k rozísť sa

2. smerovať na dve al. viac strán, rozdeľovať sa: chodníky, cesty sa r-ajú, r-ia

rozchechotať sa, rozchechtať sa -ce -cú -choc/-chci! -cúc/-tajúc dok. expr. hlasno, samopašne sa rozosmiať, rozrehotať sa: bláznivo sa r.

rozchichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc dok. expr. rozosmiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa r-li

rozchlpiť dok. rozstrapatiť, postrapatiť: r-ená brada

rozchod -u m.

1. rozchádzanie sa, rozídenie sa z 1 miesta na rozlič. strany: r. demonštrantov;
r.! povel na zrušenie (nástupového) útvaru

2. rozlúčka, lúčenie: sľub daný pri r-e

3. prerušenie stykov: po r-e s ňou ostal sám

4. tech. rozstup medzi kolesami na tej istej osi; rozstup medzi koľajnicami: r. kolies;
široký r. koľajníc

rozchodiť dok.

1. chodením roztiahnuť, roztlačiť, rozšliapať: r. tesné čižmy

2. chodením premôcť, prekonať: r. bolesť v kolene

// rozchodiť sa¹ nadobudnúť normálny spôsob chôdze: po ležaní sa musel r.

rozchodník -a m. bylina s dužnatými listami a s bielymi, žltými al. červenými kvetmi, bot. Sedum

rozchýriť -i dok. rozhlásiť: r-li o ňom klebety;

nedok. rozchyrovať

// rozchýriť sa: správa sa r-la po celom meste;
r-lo sa, že sa stratil;

nedok. rozchyrovať sa

rozchytať dok. expr. rozobrať (význ. 2, 3): r. tovar v obchode;
1. vydanie knihy sa hneď r-lo;

nedok. rozchytávať -a

// rozchytať sa začať spoľahlivo chytať (v zápase): brankár sa r-l;

nedok. rozchytávať sa: dnes sa ťažko r-a

rozčítať -a dok. začať čítať, ale nedočítať: mať r-ný román

rozcítene prísl.: r. rozprávať;

rozcítenosť -i ž.

rozcítený príd. preniknutý silným citom, dojemný, rozcitlivený: r. hlas, pohľad;

rozcítiť sa -i dok. podľahnúť citom, rozcitlivieť sa: r-la sa pri spomienke na syna

rozcitlivene prísl.;

rozcitlivenosť -i ž.

rozcitlivený príd. rozcítený;

rozcitlivieť sa -ie -ejú dok. rozcítiť sa: pri tejto pesničke sa vždy r-l

rozčleniť dok. členením rozdeliť na samostatné časti, úseky, diely ap.: r. javisko, r. výrobky podľa akosti;

nedok. rozčleňovať

// rozčleniť sa začať sa členiť na časti, úseky ap., rozdeliť sa: vedný odbor sa r-l na dve disciplíny;

nedok. rozčleňovať sa

rozčúlene prísl.: hovoriť r.;

rozčúlenosť -i ž.

rozčúlený príd. uvedený do rozčúlenia, rozrušený, vzrušený, nahnevaný; svedčiaci o tom: r-í rodičia;
r. hlas;

rozčúliť -i -ľ! dok. uviesť do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť, vzrušiť; nahnevať: čo ju tak r-lo? jeho odpoveď ma r-la;

nedok. rozčuľovať

// rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť sa, vzrušiť sa; nahnevať sa: tak sa r-l, že nemohol spať;
premáhať r-enie;

nedok. rozčuľovať sa

rozcvičiť dok. cvičením pripraviť na šport. výkon ap.: r. svaly;

rozcvička -y -čiek ž. rozcvičenie; súbor príslušných cvikov: ranná r.

nedok. rozcvičovať

// rozcvičiť sa: r. sa pred zápasom;

nedok. rozcvičovať sa

rozdať dok.

1. dať, darovať viacerým ľuďom, porozdávať: r. deťom cukríky;
r-l celý svoj majetok;

2. postupne dať, rozdeliť, porozdeľovať: r. žiakom zošity, r. karty;
r. povstalcom zbrane

● expr. r. si to s niekým stretnúť sa, vyrovnať sa s niekým;

nedok. rozdávať -a

rozďaviť dok. expr. dokorán otvoriť: r. ústa, r. dvere, oblok;

nedok. rozďavovať

// rozďaviť sa: brána sa od vetra r-la;

nedok. rozďavovať sa

rozdeliť -ľ! dok.

1. delením utvoriť samostatné časti, diely: r. pomaranč na diely;
r. záhradu na dvoje;
dielo je r-ené na tri časti

2. rozvrhnúť, rozvrstviť (rovnomerne): správne si r. sily pri behu;
účelné r-enie pracovného času

3. roztriediť podľa istého kritéria: r. listy podľa adresátov

4. (roz)dať viacerým ľuďom, porozdeľovať: r. majetok medzi dedičov;
r. deťom darčeky;
r. úlohy

5. oddeliť, odlúčiť, rozdvojiť: r. bijúcich sa šarvancov;
čas nás ner-í;

rozdeľovač -a m. tech. rozdeľovacie zariadenie: r. pary;
motor. súčiastka rozdeľujúca elektr. prúd do elektr. sviečok

rozdeľovací príd. určený na rozdeľovanie: r-ie zariadenie rozdeľovač;
lingv. r-ie znamienko interpunkčné

nedok. rozdeľovať

// rozdeliť sa

1. rozčleniť sa, rozložiť sa na časti, diely: zástup sa r-l na dvoje;
trieda sa r-la na dva tábory

2. zužitkovať, prežiť niečo spolu s niekým, podeliť sa: so ženou sa o všetko r-ia

3. oddeliť sa, odlúčiť sa, rozísť sa, rozlúčiť sa: bývalí spojenci sa r-li;

nedok. rozdeľovať sa

rozdeľovňa -e ž. inštitúcia, oddelenie starajúce sa o rozdeľovanie, distribúciu: r. hnojív

rozdeľovník -a m. zoznam adresátov, podľa kt. sa rozosielajú písomnosti al. rozdeľuje materiál

rozdiel -u L -e mn. -y m.

1. znaky odlišujúce 2 al. viaceré javy, osoby, predmety, odlišnosť, odchylnosť, rozdielnosť: to je r. oproti minulosti;
výškový, vekový, časový r.;
hospodárske, sociálne r-y;
mat. výsledok pri odčítaní

2. určenie odlišnosti, rozdielnosti, rozlíšenie, rozlišovanie: zapojiť všetkých bez r-u;
na základe r-u dvoch priamok

□ robiť, vidieť r. rozlišovať;

rozdielne prísl.: r. niečo hodnotiť;

rozdielnosť -i ž.

rozdielny príd. majúci odlišné vlastnosti, odlišný, odchylný, odchodný, nerovnaký, op. rovnaký: r-e názory, r. vzťah k práci;

rozdielový príd.

rozdiskutovať dok. v diskusii (dôkladne) rozviesť: problém r-li, ale neuzavreli

rozdivieť sa -ie -ejú dok. začať divieť: psy sa r-li;
búrka sa r-la

rozdivočiť dok. urobiť divým, rozzúriť: r-ený býk

rozdláviť -i dok. dlávením rozdrviť, rozmliaždiť, rozgniaviť: r. zemiaky na kašu;
koleso mu r-lo nohu

rozďobať, rozďubať -e -ú dok. ďobaním porušiť, rozrušiť, rozkľuť, rozkľuvať: sokol mi r-l ruku

rozdrapiť dok. hovor.

1. trhnutím rozdeliť na časti, roztrhnúť: r. list

2. trhnutím poškodiť, rozrušiť, rozdriapať: r. si nohavice;
r-ená košeľa

3. expr. prudko a naširoko otvoriť: r. dvere, r. oči

● neos. ide ho r. od jedu veľmi sa hnevá;

nedok. k 3 rozdrapovať

// rozdrapiť sa

1. trhnutím sa rozdeliť na časti, roztrhnúť sa: páska sa r-a

2. trhnutím sa poškodiť, rozrušiť sa, rozdriapať sa: záclona sa r-la;

nedok. rozdrapovať sa

1. k 1, 2

2. expr. chváliť sa, chvastať sa, vypínať sa, nadrapovať sa: r-jú sa, že isto vyhrajú

rozdráždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozčúliť, znepokojiť, popudiť, podráždiť: r. psa, r. učiteľku

2. podráždiť, vydráždiť: r. zmysly;

nedok. rozdrážďovať

rozdriapať -e -u dok.

1. trhaním rozdeliť na časti, roztrhať, potrhať, podriapať: r. písanku

2. trhaním poškodiť, porušiť, roztrhať: r. košeľu

// rozdriapať sa: guma sa r-la;
r-li sa mu nohavice

rozdrobiť dok.

1. drobením rozdeliť na drobné kúsky, rozmrviť: r. chlieb, hrudu

2. podeliť, rozdeliť na menšie časti, rozkúskovať: r. pozemky, výrobu;
r-ená pôda;

nedok. rozdrobovať

// rozdrobiť sa:

1. pôda sa v dlani r-la

2. spoločnosť sa r-la na skupiny;

nedok. rozdrobovať sa

rozdrúzgať -a dok. expr. rozbiť, rozlámať, polámať: r. nábytok, r. si nohu;

nedok. rozdrúzgavať -a

// rozdrúzgať sa: stolička sa r-la

rozdrviť dok.

1. drvením rozbiť, rozdrobiť: r. tehlu, zem, zrno;
stroj mu r-l prst

2. expr. premôcť, poraziť: r. súpera, protivníka;

nedok. rozdrvovať

// rozdrviť sa rozpadnúť sa na drvinu: sklo sa celkom r-lo

rozdúchať -a dok.

1. dúchaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť, rozfúkať: r. oheň, iskru, pahrebu;

2. rozfúkať, rozduť, rozviať: r. perie;

nedok. rozdúchavať -a, rozduchovať

rozdupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok. dupaním silno poškodiť, zničiť: zem r-ná kopytami;
od jedu r-l hračku;

nedok. rozdupávať -a

rozduriť dok. expr. rozohnať, porozháňať: r. hydinu, r. hrajúce sa deti;

nedok. rozdurovať -uje, rozdúrať -a

rozduť -je -jú dok.

1. rozfúkať, rozviať, rozdúchať: vietor r-l lístie

2. rozdúchať, rozfúkať: r. tlejúce uhlíky

3. naduť, nafúknuť: neos. kravu r-lo;

nedok. rozdúvať -a

// rozduť sa začať duť, fúkať: vietor sa r-l

rozdvojenosť -i ž.

rozdvojený príd.

1. rozdelený na dvoje, rozpolený: r-á brada

2. nejednotný, rozpolený: r-é vedenie;
r. človek nevyrovnaný;

rozdvojiť -í -a dok.

1. rozdeliť, rozčleniť na 2 časti, na dvoje, rozpoliť: r. mládež, r. štát

2. oddeliť, odlúčiť, odtrhnúť od seba: nik nás ner-í;
r. bitkárov;

nedok. rozdvojovať

// rozdvojiť sa: chodník sa r-l;
ich osudy sa r-li;

nedok. rozdvojovať sa

rozeta -y -ziet ž.

1. archit. ružica

2. zlat. diamant vybrúsený do podoby nízkeho ihlanu so širokou základňou

3. v min. ozdoba dámskych šiat al. odznak na uniforme v tvare ružice

rozfakliť dok. hovor. expr. rozseknúť, rozťať: r. si ruku