Význam slova "pľň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pílkovitý príd. kt. má zuby ako pílka: p. okraj

pílkový príd.;

píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.

pílovitý príd. kt. má zuby ako píla: listy s p-ým okrajom

pílový príd.: p. list, p. kotúč;

pínia -ie ž. stredomorská borovica, bot. Pinus pinea;

píniový príd.: p. háj

pípadlo -a -diel s. hovor. elektronický prístroj so zvukovou signalizáciou

pípať -a nedok. vydávať slabý vysoký zvuk, čipčať: vtáča p-a;

pípeť -e ž., pípeť -a m. chorobný povlak na jazyku hydiny

● žart. mať p. žiadostivo chcieť piť

dok. pípnuť -e -u -pol;

písací príd. určený na písanie: p. stôl, p. stroj

písačka -y -čiek ž.

1. hovor. písanie: mať veľa p-y

2. pejor. menejcenný slovesný (pís.) útvar: ohováračské p-y

písadlo -a -diel s. hovor. nástroj na písanie

písanie -ia s. škol. predmet na nácvik písma

písanka -y -niek ž. škol. zošit

písaný príd. vyhotovený, realizovaný písomne, op. hovorený: p. prejav, p. text

● nep-ný zákon pevne ustálený zvyk

písať -še -šu -uc -uci nedok.

1. zaznačovať (reč) písmom: pekne, rýchlo p., p. ceruzkou, p. na stroji;
kniž. p-l sa rok 1848 bolo to roku 1848

2. vyhotovovať písomne: p. úlohu, žiadosť, zápisnicu

3. podávať písomnú správu listom, kartou: priateľ mi (v liste) p-e, že ...;
prestali sme si p.

4. informovať (tlačou); zaujímať stanovisko (v tlači): noviny p-u o žatve, p. proti vojne

5. umelecky (obyč. literárne) al. vedecky tvoriť: p. román, operu, p. monografiu;

opak. písavať -a

// písať sa zastar. volať sa, menovať sa: ako sa p-š?

pískať -a nedok.

1. utvárať vys. prenikavé zvuky fúkaním do nejakej štrbiny; takto realizovať melódiu, hvízdať: vlak p-a, p. na prstoch, p. na flaute, p. (si) melódiu;
iba si tak p-a

2. (o veciach) vydávať prenikavé zvuky (obyč. nepríjemné): vietor p-a v stromoradí, dvere p-jú;
neos. p-a mu v prsiach

3. utváraním vys. prenikavého zvuku privolávať, oznamovať: p. na cvičencov;
šport. slang. p. zápas rozhodovať ho

● → tancuje, ako mu p-jú;
a → ďalej sa p-a;
tenko p. nemať sa dobre, biedne žiť;
keď → vtáčka lapajú, pekne mu p-jú;

opak. pískavať -a

písmenko -a -niek s. zdrob.;

písmenkový príd.

písmeno -a -men s. jednotlivý graf. znak písma, litera; graféma: malé, veľké p-á

● do (posledného) písmen(k)a a) úplne všetko b) presne, dôsledne;
brať, vziať niečo do slova a do p-a presne, ako sa povedalo;
nezmeniť (na niečom) ani písmen(k)a nič;
kniž. → zapísať sa (do dejín) zlatými p-mi;

písmenový príd.;

písmo -a -sem/-siem s.

1. sústava graf. znakov na zachytenie reči: latinské p., obrázkové, klinové p.;
notové p. na zachytenie tónov

2. rukopis (význ. 1): úhľadné, nečitateľné p.

3. zastaráv. úr. doklad, list: mať p-a v poriadku, dostať p.

4. Sväté p., P. sväté i P. Biblia

● to je ako na p-e celkom isté;
ovládať reč slovom i p-om dokonale;

písmový príd.: typ. p-é znaky

písomka -y -miek ž. hovor. písomná skúška: maturitné p-y

písomne prísl.: oznámiť niečo p.

písomníctvo -a -tiev s. kniž. literatúra, slovesnosť

písomnosť -i ž. niečo napísané ako listina, doklad ap.: staré p-i

písomný príd. realizovaný písmom, (na)písaný, op. ústny: p. styk, p. záznam, p-á skúška, úloha;

píšťala -y -ťal ž.

1. jednoduchý dychový hud. nástroj: drevená p., p. z vŕby, organové p-y

2. niečo tvarom podobné píšťale: sklárska p. trubica na fúkanie sklárskych výrobkov;
anat. kosť na predkolení;
expr. nohy ako p-y tenké;

píšťalka -y -liek ž. zdrob.: rozhodcovská p.;

píšťalôčka -y -čok, píšťalenka -y -niek ž. zdrob. expr.

píšťalový príd.;

píšuci m. pisateľ: p. sa obracajú na redakciu s otázkou...

pľac -u m. hovor. miesto: je tu dosť p-u

pľačkanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, pľačkanina: brodiť sa v p-i

pľačkanina -y -nín ž. expr. čľapkanica, pľačkanica

pľačkať sa nedok. expr. máčať sa, plahočiť sa, čľapkať sa: p. sa vo vode

plantať sa, pľantať sa -ce -cú nedok. expr.

1. neobratne sa pohybovať, zavadzať: p. sa niekomu popod nohy

2. chodiť, motať sa: p. sa po uliciach

3. (obyč. o širokom oblečení) opálať sa: nohavice sa mu p-ú okolo lýtok

plesk, pľask

I. cit.

1. napodobňuje zvuk pri plieskaní: p.! ozvalo sa horou

2. naznač. prudký dopad, udretie: a on p. mu jednu dal mu facku

II. plesk, pľask -u m. pleskot, pľaskot

pleskot, pľaskot -u m. plieskanie: p. biča;
ostrý p. streľby treskot

dok. plesnúť sa, plesknúť sa, pľasnúť sa, pľasknúť sa expr. hodiť sa, vrhnúť sa: p. sa do vody, do postele

dok. plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť -e -ú -s(k)ol

// plieskať sa expr. hádzať sa, vrhať sa;

pleštiť, pľaštiť -šť/-i! dok. expr.

1. hodiť (význ. 1): p. kartu na stôl;
p. niekoho o zem

2. udrieť (obyč. dlaňou): p. niekoho po ruke

// pleštiť sa, pľaštiť sa hodiť sa: p. sa do vody

pľúca pľúc s. pomn. dýchací orgán vyšších stavovcov: mať zdravé p.;
zápal p-c;
anat. pravé, ľavé p.

● z → plných p-c;

pľúcka -cok s. pomn.

1. zdrob. k pľúca

2. jedlo zo zvieracích pľúc: p. na smotane

pľúcnik -a m. liečivá bylina s plazivým pakoreňom a listnatými kvitnúcimi byľami obyč. fialovej a ružovej farby, bot. Pulmonaria

pľúcny príd.: p-e choroby;

pľuha -y pľúh ž. pejor. odporný, zlý, naničhodný tvor, potvora, pľuhák, pľuhavec (často v nadávkach): ty p.!

pľuhák -a mn. -ci (o zvieratách mn. N a A -y) m. pejor. pľuha

pľuhavec -vca (o zvieratách mn. N a A -e) m. pejor. pľuha

pľuhavo prísl. i vetná prísl.: p. sa správať;
vonku bolo p.

pľuhavstvo -a -tiev s. pejor.

1. niečo zlé, nepríjemné: rakovina je p.;

2. nehanebný, zlý skutok, nehanebnosť: vykonať veľké p.

pľuhavý príd.

1. pejor. nestatočný, bezcharakterný, odporný: p. človek;
p. skutok

2. expr. zlý, nepríjemný, nepriaznivý: p-é počasie;

pľundrovať nedok. hovor. expr. ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť: nerozvážne p. prírodu

pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;

pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

pľušťový príd.

pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.

1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;

2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;

pľuvadlo -a -diel s. nádoba na odpľúvanie

pľuvanec -nca m. slina, chrcheľ

dok. pľuvnúť -e -ú -vol: p. si do dlaní i pren. expr. dodať si odhodlanie do práce

pľuzgier -a L -i mn. -e m. mechúrik na pokožke naplnený tkanivovým mokom: p. po popálení;

pľuzgierik -a m. zdrob.

pľuzgiernik -a m. poľná burina, bot. Cystopteris

pľuzgierový príd.: p. zápal;

pĺž -a mn. N a A -e m. menšia sladkovodná ryba, zool. Cobitis;

pĺžik -a mn. N a A -y m.

pĺznuť -e -u -zol -uc -uci nedok.

1. (o zvieratách) strácať srsť: psy na jar p-u;
p-uca kožušina

2. (o srsti, vlasoch) padať, vypadávať: vlasy mu p-u

pňový príd.;

pôda -y ž.

1. zvetraný zemský povrch, na kt. rastie rastlinstvo, zem, zemina: úrodná, orná, kamenistá p., obrábať p-u

2. zemský povrch, zem: vystúpiť z lode na pevnú p-u

3. poľnohosp. pozemok, roľa: majitelia p-y, vyvlastniť p-u, výmera p-y

4. územie, krajina, kraj; prostredie: rodná p.;
stretnúť sa na domácej p-e doma;
na p-e OSN

5. podmienky, prostredie vhodné na niečo: pripraviť p-u na rokovanie;
biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie baktériových kultúr

● slová padli na úrodnú p-u;
→ stratiť p-u pod nohami;
horí mu p. pod nohami niečo ho súri;
→ podryť niekomu p-u pod nohami;

pódiový príd.

pódium -ia D a L -iu s. zvýšená plošina na ver. vystúpenie: divadelné, rečnícke p.;

pôdny príd.: p-a štruktúra, p. typ

pôdohospodár -a m. pracovník v pôdohospodárstve;

pôdohospodársky príd. i prísl.: p-a produkcia;
p. niečo využiť

pôdohospodárstvo -a s. odvetvie hospodárstva zahŕňajúce poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybnikárstvo, včelárstvo ap.;

pôdoj -a m.

1. dojenie: večerný p.

2. vydojené mlieko: napili sa z čerstvého p-a

pôdorys -u m.

1. priemet predmetu na vodorovnú rovinu, obraz predmetu pri pohľade zhora: štvorcový p., p. chrámu

2. kniž. základ, základňa: ideový p. literárneho diela;

pôdorysný príd.: p-á plocha, schéma

pôdoznalec -lca m. odborník v pôdoznalectve;

pôdoznalecký príd.

pôdoznalectvo -a s. vedný odbor zaoberajúci sa vznikom, vlastnosťami ap. pôdy, pedológia²;

pôdoznalkyňa -e -kýň ž.;

pôjd -a m. povala (význ. 1): vyjsť na p., zniesť niečo z p-a;

pôjde bud. k ísť

pôjdový príd.

pôjsť -jde -jdu pošiel obyč. v 3. os. min. dok.

1. kniž. povstať, vzniknúť: všetko p-lo z toho, že sa oneskoril

2. expr. (o ľuďoch) zomrieť, (o zvieratách) skapať: cez vojnu p-lo veľa ľudí;
pes nám p-l

3. hovor. odísť: každý p-l svojou stranou

pólista -u m. športovec hrajúci pólo

pór¹ -u m.

1. drobný otvor na povrchu tela: rozšírené, zapchaté (kožné) p-y;

2. drobný otvor v kompaktnej látke: zemské p-y, voda presakuje p-mi stien;

pór² -u m. zelenina pestovaná pre hrubú vňať a hrubý biely koreň, bot. Allium ampeloprasum;

pórobetón -u m. stav. pórovitý betón;

pórobetónový príd.: p. panel

pôrod -u m. proces, ktorým sa na konci ťarchavosti dostáva plod z matkinho tela: ťažký, ľahký, bezbolestný p.;

pôrodnica -e -níc ž. zdravotnícka ustanovizeň na pôrody; poľnohosp. objekt upravený na rodenie mláďat: odviezť ženu do p-e;
p. pre ošípané

pôrodníčka -y -čok ž.;

pôrodnícky príd.: p-a starostlivosť

pôrodníctvo -a s. lek. odbor zaoberajúci sa materstvom a pôrodom;

pôrodník -a mn. -ci m. odborník v pôrodníctve;

pôrodnosť -i ž. počet pôrodov za isté obdobie

pôrodný príd.: p-é bolesti, p-á asistentka;

pórovitosť -i ž.

pórovitý príd. majúci póry: p-á tvár, p-á tehla;

pórový¹ príd.: p. otvor

pórový² príd.: p. šalát

pôsobisko -a -bísk s.

1. miesto účinkovania, pôsobenia (v povolaní, v zamestnaní): prvé p. po štúdiách, zmeniť p.

2. miesto, v kt. niečo pôsobí: fyz. p. sily

pôsobiť nedok.

1. byť príčinou, spôsobovať, robiť: p. niekomu žiaľ, radosť, ťažkosti

2. budiť dojem, zdať sa, pripadať nejaký: p. dobrým dojmom;
to p-í trápne, presvedčivo

3. mať vplyv, účinok, vplývať, účinkovať: fajčenie nep-í dobre na zdravie;
politicky p. na členstvo;
p-l na brata, aby sa učil

4. byť činný, zamestnaný, účinkovať: dlhé roky p-l ako predseda;
p-l na dedine

pôsobivo prísl.;

pôsobivosť -i ž.

pôsobivý príd. majúci účinok, účinný: p-á melódia, p. prejav;

pôsobnosť -i ž.

1. pôsobenie, účinnosť: pole, okruh p-i vysielača

2. oblasť, v kt. istá osoba, inštitúcia vykonáva činnosť; kompetencia: p. ministerstva, zasahovať do cudzej p-i

pôst -u m.

1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;

2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;

pôstny príd.: p-e jedlo obyč. nemäsité, pren. ľahké

pôvab -u m. príťažlivá, jemná krása, príťažlivosť, čaro: p. dievčaťa, mladosti, p. kraja;

pôvabne prísl.;

pôvabnosť -i ž.

pôvabný príd. kt. má pôvab, očarujúci, roztomilý, ľúbezný: p-á deva, p. úsmev;
p-é domčeky;