Význam slova "pľň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

plnený príd. naplnený niečím (obyč. plnkou): p-á paprika

plniaci príd.

1. určený na plnenie: p. otvor;
p. automat

2. kt. sa dá naplniť: p-e pero

plniareň -rne ž. oddelenie závodu na plnenie: p. fliaš;

plniarenský príd.

plnič -a m. (prí)stroj na plnenie, plnička: automatický p.

plnička -y -čiek ž. plnič: ručná p.

opak. plnievať -a

// plniť sa

1. stávať sa plným, napĺňať sa: nádrž sa p-í (vodou);
sieň sa p-la poslucháčmi

2. uskutočňovať sa, realizovať sa, spĺňať sa: túžby, plány sa mu začali p.;

opak. plnievať sa

plniť nedok.

1. robiť plným, napĺňať: p. poháre (mliekom), p. fľaše (vínom)

2. vpravovať (obsah) do obalu; tým pripravovať: p. víno do fliaš;
p. klobásy, jaternice

3. uskutočňovať, realizovať, spĺňať: p. sľuby, záväzky;
p. plán;
práv. p-nie povinnosť realizovať istý záväzok;

plnka -y -niek ž. náplň do niekt. jedál: p. do mäsa, čokoládová p. do torty

plno

I. čísl. zákl. neurč. mnoho, veľa: v sále je p. ľudí, mať p. práce, všade je p. radosti

II. i plne prísl.

1. celkom, úplne: p. súhlasiť s niekým, s niečím;
p. využiť možnosti

2. intenzívne, bohato: turisti žijú ustavične plnšie;
hlas znel p. zvučne

3. iba plno vetná prísl. je, bolo, bude p. je, bolo, bude zaplnené: v reštaurácii je p.

plnoautomatický, plnoautomatizovaný príd. vykonávajúci všetky operácie automaticky: p-é stroje

plnohodnotne prísl.;

plnohodnotnosť -i ž.

plnohodnotný príd. kt. má plnú hodnotu, kvalitný: p-á strava;
p-é literárne dielo;

plnokrvne prísl. k 2: herec p. stvárnil postavu;

plnokrvník -a mn. N a A -y m. plnokrvný kôň: anglický p.

plnokrvnosť -i ž.

plnokrvný príd.

1. p. kôň vyšľachtený z arab. al. angl. plemena, čistokrvný

2. kniž. kt. má dobré vlastnosti v plnej miere, kvalitný, hodnotný: p-é umelecké dielo, p-é postavy románu;

plnoletosť -i ž.: dosiahnuť p.

plnoletý príd. kt. má zákonom určený vek potrebný na svojprávnosť (18 r.), op. maloletý: p-á osoba;

plnometer -tra L -i mn. -e m. les. kubická jednotka objemu dreva, 1 m³, zn. plm: p. dosák

plnoprávne prísl.;

plnoprávnosť -i ž.

plnoprávny príd. kt. má všetky náležité práva: p. občan;

plnosť -i ž.: p. hlasu;
p. tváre

plnoštíhly príd. kt. má štíhlu a pritom plnšiu postavu: p-a žena

plnotučný príd. kt. má náležité, nezmenšené množstvo tuku: p-é mlieko, op. odtučnené;
p-á horčica

plnovýznamový príd. kt. má plný význam: lingv. p-é slová

plný príd.

1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka;
p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov;
srdce p-é radosti

2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie;
p. mesiac spln;
vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom

3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly

4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu;
p-é pery mäsité

5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón

● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť;
mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce;
kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno;
povedať niečo na p-é ústa bez okolkov;
je ho p. dom je hlučný;
na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne;
niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha;
mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok

dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo

hókus-pókus, hókuspókus

I. cit. kúzelnícka formula

II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

kýpťový príd.;

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

p [i pé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád

● mať všetkých päť p byť dokonalý

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

pá, pápá cit.

1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko

2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

páchateľka -y -liek ž.

páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

páčivo prísl.

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

páčka -y -čok ž. zdrob.

pácovať nedok. hovor. moriť²: p. mäso

pád -u m.

1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie

2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

4. mravný poklesok

5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...

● pýcha predchádza p.;

pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.

pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom

pádne prísl.: p. argumentovať;

pádnosť -i ž.: p. dôkazov

pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;

pádový príd. k 5: p-é prípony

páka -y pák ž.

1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
fyz. jednoramenná, dvojramenná p.

2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u

● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;

pákový príd.: p. lis, p-é váhy;

páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

pálené s. hovor. pálenka

pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;

pálenkový príd.: p. pach

pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

opak. pálievať -a

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.

1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om

2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i

3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre

4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu

5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i

6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a

7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.

8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster

9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz

10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...

11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!

● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;

pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!

pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!

pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy

pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;

pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.

pánko -a mn. -ovia m.

1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia

2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.;
ako sa majú, mladý p.?

pánovito, pánovite prísl.;

pánovitosť -i ž.

pánovitý príd. panovačný: p. človek, p-é vystupovanie;

pánt -a/-u m.

1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e

2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;

pántik -a m. zdrob.

páper -a m. obyč. hromad. páperie (význ. 1, 2): ľahký ako p.;
p. snehu;
p. na brade jemné, ešte neoholené chĺpky;

páperie -ia s. hromad.

1. jemné spodné vtačie perie: perina z p-ia;
ľahučký ako p. veľmi

2. niečo podobné jemnému periu: p. snehu, púpavy;

páperovo prísl.: p. ľahký veľmi

páperovo prísl.

páperový príd.: p. sniežik;

páperový príd.: p-á perina;
p. sneh;

pápež -a m. rímsky biskup, hlava kat. cirkvi, Svätý Otec: p. sídli v Ríme;

pápežský príd.: p. stolec, p. legát, p-é encykliky

● kniž. byť p-ejší ako p., od p-a a) prepínať v horlivosti b) byť prepiato dogmatický;

pápežstvo -a s. hodnosť pápeža

pár² neskl. čísl. neurč. hovor. malé množstvo, niekoľko: prišlo p. ľudí, p. korún, napísať p. riadkov

pár¹ -u L -e mn. -y m.

1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.;
dva p-y koní;
p. topánok, dva p-y očí

2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.

● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;

páračka -y -čiek ž. žena párajúca perie

páračky -čiek ž. pomn. kolektívne páranie peria, driapačky: dedinské p., ísť na p.

párať -a nedok.

1. rozdeľovať zošité časti látky al. rozpletať pletenie: p. košeľu;
p. sveter

2. otvárať niečím ostrým, rozrezávať: p. žabe brucho nožíkom;

3. odtrhávať (perie) z kostrniek, driapať: p. perie

● expr.: vreští, kričí, akoby ho p-l veľmi;
hrom do teba p-l, sto striel do teba p-lo! zahrešenia

// párať sa oddeľovať sa na šve: nohavice sa mu p-jú

pária -iu mn. -iovia m. člen najnižšej spoloč. vrstvy v Indii;

párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

párnokopytník -a mn. N a A -y m. zool. cicavec s párnym počtom prstov zakončených kopytami (napr. krava, jeleň)

párok -rka m. obyč. mn. jemný údenársky výrobok v podobe tenkých dlhších šúľkov; spojená dvojica takéhoto výrobku: teplé p-y, p-y s horčicou;
kúpiť si dva páry p-ov, zjesť dvoje p-ov;
p. v rožku jeden diel z dvojice podávaný v rožku ako rýchle jedlo

párový príd.: p-é tance;
fon. p-é spoluhlásky kt. tvoria pár(y) podľa znelosti a neznelosti, op. nepárové;

párty neskl. ž. (angl.) subšt. priateľská spoločenská zábava, večierok, posedenie: chystať sa na popoludňajšiu p.

opak. pásať sa, pásavať sa -a

opak. pásať, pásavať -a

// pásť sa

1. kŕmiť sa pašou na pasienku: kravy, husi sa p-ú (na tráve)

2. expr. kochať sa: p. sa (očami) na peknej postave, na niečích rozpakoch

● expr. môže sa ísť p. je bez prostriedkov;