Význam slova "pľň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pásavka -y -viek ž. drobný hmyz škodiaci najmä zemiakom, zool. Leptinotarsa

pásavý, páskavý, pásikavý príd. na kt. sú pásy, pásiky, pás(i)kovaný: p-á perina, látka, p-é šaty

pásik -a m. zdrob.: p. kože, p-y polí;

pásikový príd.: tech. p-á izolácia;
archeol. p-á keramika zdobená pásikmi

páska -y -sok ž. úzky pruh, pásik (tkaniny, papiera ap.), stužka: lepiaca, izolačná p.;
šport. pretrhnúť cieľovú p-u i pren. dosiahnuť cieľ, dovŕšiť niečo;
magnetofónová p., p. do písacieho stroja, čierna p. na rukáve;

páskovaný, pásikovaný príd. na kt. sú pásiky, pás(i)kavý: p-á košeľa

páskovať nedok.

1. obopínať páskou: pošt. p. balíčky bankoviek

2. plniť do (nábojového) pása: p. náboje

páskový príd.: tech. p. kábel ktorého žily sú usporiadané vedľa seba;
p-é železo

pásmo -a -sem/-siem s.

1. oblasť, zóna majúca obyč. isté charakteristické znaky, pás, pruh územia: pohraničné p., lesné ochranné p., horské, stepné p., p. kosodreviny (vo Vys. Tatrách), okupačné p., zakázané p.;
geogr. mierne, tropické (klimatické) p.;
poľnohosp. obilné p.;
šport. útočné, obranné p.;
voj. operačné p., p. obrany

2. súvislý rad častí tvoriacich celok: dejové p. románu, rozhlasové (literárne, folklórne) p.

3. zvinuteľné meradlo: oceľové, plátenné (meracie) p.

4. text. časť pradena so 120 ovinutiami nite;

pásmový príd.: geogr. p. čas platný v istej zemepisnej šírke;
dopr. p-á tarifa platná pre isté pásmo;
šport. p. turnaj

pásomnica -e -níc ž. parazitický červ, hlísta v črevách, zool. Taenia

pásovka -y -viek ž. hovor. pásová píla

päsť -e ž.

1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa;
udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou

2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň

● expr. je to ako p. na oko neprimerané;
robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne;
zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou;
vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto;

pásť pasie pasú nedok.

1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.

2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno;
p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi

● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň;
žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;

pästiar -a m. športovec pestujúci pästiarstvo, boxer;

pästiarsky príd.: p-e rukavice;

pästiarstvo -a s. šport. zápasenie päsťami

pästička -y -čiek ž. zdrob.: detské p-y

pästný príd.: p. súboj, zápas;
práv. a publ. p-é právo vymáhanie nárokov silou;

päť, m. živ. i piati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5: p. domov, žien, p. chlapcov, p-i chlapci, dom číslo p.;
je (už) o p. minút dvanásť i fraz. je najvyšší čas

● robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do p. napočítať, narátať;
expr. sedieť ako p. peňazí ticho, pokojne;
mať všetkých p. p mať všetky požadované vlastnosti;
pejor. nemať všetkých p. pohromade byť nenormálny;
žart. kúpiť za p. prstov (a šiestu dlaň) ukradnúť;
expr. robiť niečo o milých p. usilovne

päta -y piat ž.

1. zadná časť chodidla: zvrtnúť sa na p-e, poraniť si p-u

2. časť pančuchy al. obuvi na tejto časti nohy: zodraté p-y pančúch

3. spodná al. zadná časť niečoho: p. stromu, p. vrchu

● expr.: byť niekomu v p-ách, za p-ami a) neďaleko za niekým b) prenasledovať niekoho;
šliapať, stúpať niekomu na p-y a) doháňať ho (pri chôdzi, pri súťažení ap.) b) byť prísny k niekomu, obmedzovať ho;
visieť niekomu na p-ách neodbytne chodiť za ním, sledovať ho;
lepiť, vešať sa niekomu na p-y a) byť ustavične blízko neho b) nadbiehať, vnucovať sa;
→ lízať p-y niekomu;
vytiahnuť p-y odniekiaľ vyjsť, odísť;
ukázať niekomu p-y ujsť;
nemať niečo ani v p-e vôbec sa nestarať;
→ smola sa mu lepí na p-y;
od hlavy po p-y (byť nejaký) celý;
nemá to → hlavy ani p-y;
hrub. otrčiť p-y zomrieť;
Achillova p. slabé miesto;

päťadvadsať čísl. zákl. hovor. zastaráv. dvadsaťpäť

päták -a m. desaťhaliernik (v Uhorsku al. za 1. ČSR);

päťboj -a m. šport. súťaž skladajúca sa z 5 disciplín: moderný p.

päťbojár -a m. pretekár v päťboji;

päťbojárka -y -rok ž.;

päťbojársky príd.

päťčíslie -ia s. súbor 5 čísel: zapamätať si prvé p.

päťčlenný príd. kt. sa skladá z 5 členov: p. výbor

päťdenný príd. trvajúci 5 dní, päťdňový (význ. 1): p. zájazd

päťdesiat, m. živ. i päťdesiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 50: p. domov, kníh, žien;
narátal p., p-ich vojakov

päťdesiathaliernik -a m. päťdesiathalierová minca

päťdesiathalierový príd. kt. má hodnotu, cenu 50 halierov: p-á minca

päťdesiatiny -tin ž. pomn. päťdesiatka (význ. 3)

päťdesiatka -y -tok ž.

1. číslo 50

2. niečo označené číslom 50; takto vyjadrujúce istú hodnotu: ležať (v nemocnici) na p-e;
platiť p-ou päťdesiatkorunovou bankovkou;
ísť p-ou rýchlosťou 50 km/hod.

3. 50 kusov, členov, jednotiek ap. tvoriacich celok: p. ľudí;
dosiahnuť, oslavovať p-u vek 50 rokov

päťdesiatkorunáčka -y -čok ž. päťdesiatkorunová bankovka

päťdesiatkorunák -a m. päťdesiatkorunová minca

päťdesiatkorunový príd. kt. má hodnotu, cenu 50 korún: p-á bankovka

päťdesiatnička -y -čiek ž.

päťdesiatnik -a mn. -ci m. (približne) päťdesiatročný človek: statný p.;

päťdesiatročný príd.

1. trvajúci 50 rokov: p-é manželstvo

2. 50 rokov starý: p. muž, p. dom

päťdesiaty čísl. rad. k 50: p. v rade, p-e výročie;
v p-ych rokoch min. storočia

päťdňový príd.

1. trvajúci 5 dní, päťdenný: p. výlet

2. 5 dní starý: p-é mláďa

páter -tra m. titul rehoľného kňaza;

páterko -a mn. -ovia m. expr.

päťhaliernik -a m. päťhalierová minca

päťhalierový príd. kt. má hodnotu, cenu 5 halierov: p-á minca

päťhran -a/-u m. geom. päťboký hranol;

päťhranný príd.

pätica¹ -e -tíc ž. skupina 5 osôb al. vecí, päťka: p. priateľov

pätica² -e -tíc ž. odb. spodná časť niekt. zariadení, nástrojov, pätka: p. žiarovky, p. kosy

pätička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1

2. hovor. expr. zahratie lopty pätou (vo futbale);

pätina -y -tín ž. čísl. zlom. 5. časť celku, 1/5: p. účastníkov odišla

pätiť sa nedok. expr. vzpierať sa, zdráhať sa: p-l sa, že to neurobí

// pätiť brzdiť, zarážať: prvý neúspech ho trocha p-l

päťizbový príd. kt. má 5 izieb: p. byt

pätka -y -tiek ž.

1. zdrob. k päta

2. pätica²: p. pažby, p. stĺpca;

päťka -y -tiek, pätorka -y -riek ž.

1. číslo, číslica 5

2. niečo označené číslicou 5 (izba, autobus ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (známka, body ap.): bývať na p-e, viezť sa p-ou;
dostať p-u známku 5. st., nedostatočnú

3. pätica¹: víťazná p.

päťkorunáčka -y -čok ž. päťkorunová bankovka

päťkorunák -a m. päťkorunová minca

päťkorunový príd. kt. má hodnotu, cenu 5 korún

pätkový príd. k 2: p-é ložisko, p. tlak;

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

päťlitrový príd. kt. má objem 5 litrov: p-á nádoba

päťmesačný príd.

1. trvajúci 5 mesiacov: p. pobyt

2. 5 mesiacov starý: p-é mláďa

päťmiestny príd. kt. má 5 miest: p-e vozidlo, p-e číslo

päťminútovka -y -viek ž. hovor. 5 minút trvajúca porada, schôdzka, relácia ap.: vysielať p-u

päťnásobne čísl. nás. príslov.: p. väčší

päťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 5 ráz: p-é množstvo, p-á ozvena;

päťnásobok -bku m. päťkrát väčšia hodnota, päťkrát väčšie množstvo: p. štyroch je dvadsať

pätnásť, m. živ. i pätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 15: p. stromov, žien, p. chlapcov i p-i chlapci

pätnástka -y -tok ž.

1. číslo 15

2. niečo označené číslom 15 (napr. izba, električka, pretekár); takto vyjadrujúce istú hodnotu (stupne, body ap.)

pätnásty čísl. rad. k 15: p. v poradí, p-e výročie

pätník -a m. míľnik: kamenný p.

pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1

pätolizač -a m. pejor. servilný človek, podlizovač, pochlebovač: pranierovať p-ov;

pätolizačka -y -čiek ž.;

pätolizačský príd.: p-é poklonkovanie;

pätolizačsky prísl.;

pätolizačstvo -a s.

pätorako čísl. druh. príslov.: p. sfarbené balóny

pätoraký čísl. druh. piatich rozlič. druhov: p-é farby;

pätoro neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 5; pri iných podst. m. vyj. počet 5 ako súhrn: p. nožníc, p. topánok, zápaliek;
p. detí

pátos -u m.

1. slávnostnosť, majestátnosť, hlboké vzrušenie: p. revolúcie, p. utrpenia

2. vzletný štýl, spôsob prejavu: rečniť s p-om

pätový, pätný príd.: p. kĺb;

pátrač -a m. kto pátra po niečom, po niekom;

pátrací príd. určený na pátranie; týkajúci sa pátrania: p. pes, p-ia hliadka;
p. rozkaz

pátračka -y -čiek ž. hovor.

1. pátranie, hľadanie: vyhlásiť p-u po niekom

2. pátrací oddiel: policajná p.

pátračský príd.

päťramenný príd. kt. má 5 výbežkov, 5 ramien: p-á hviezda

pátrať -a nedok. usilovať sa niečo, niekoho nájsť, niečo sa dozvedieť, sliediť, stopovať: p. po zločincovi, p. pohľadom po miestnosti

pátravo prísl.: p. hľadieť

pátravý príd. skúmavý: p. pohľad;

pátričky -čiek ž. pomn. hovor. ruženec

päťročnica -e -níc ž. (prv) hosp. a sociálny plán na 5 rokov: prvá p., splniť p-u

päťročný príd.

1. trvajúci 5 rokov: p-é funkčné obdobie;
p-é štúdium

2. 5 rokov starý: p-é dieťa

päťsto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 500: p. návštevníkov, p. korún

päťstokorunáčka -y -čok ž. päťstokorunová bankovka

päťstokorunový príd. kt. má hodnotu, cenu 500 korún: p. nákup;
p-á bankovka

päťstovka -y -viek ž.

1. číslo 500

2. niečo označené číslom 500; takto vyjadrujúce istú hodnotu: bývať na p-e;
platiť p-ou päťstokorunovou bankovkou;
pretekať na p-e na motocykli s valcovým obsahom 500 cm³

3. hovor. súbor 500 kusov, členov al. jednotiek: p. cvičencov

4. beh al. iný šport. výkon na 500 m

päťstý čísl. rad. k 500: p-é výročie založenia mesta

päťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5 000: mestečko s p. obyvateľmi

päťuholník -a m. geom. rovinný útvar s 5 uhlami;

päťuholníkový príd.

päťzväzkový príd. majúci 5 zväzkov: p. slovník

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páva -y páv ž. páv;

● pejor. kráčať, niesť sa ako p. pyšne

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pávica -e -vic ž. samica páva;

pávik -a mn. N a A -y m. zdrob.

pážací príd.: p-í oblek;

pážatko -a -tiek s. zdrob.

péenka -y -niek ž. hovor. práceneschopnosť, skr. PN; úr. doklad potvrdzujúci práceneschopnosť: byť na p-e;
doručiť p-u na pracovisko

pel-mel, pêle-mêle [pel mel] (franc.)

I. neskl. s. zmes, miešanina

II. prísl. zmotane

pétepák -a mn. -ci m. hovor. vojak zákl. služby začlenený do jednotky pomocných technických práporov v 50. rokoch (v skr. PTP)

pétépé neskl. s. (zo skr. PTP, t. j. pomocné technické prápory) útvar na výkon voj. služby formou nútených prác pre politicky nespoľahlivých občanov v 1. polovici 50. rokov

opak. píjať, píjavať -a

píla -y píl ž.

1. nástroj na rezanie z ozubeného oceľového pása al. kotúča: pásová, okružná p., motorová p.

2. závod so strojmi na pílenie a spracovanie dreva: parná p., robiť na p-e;

opak. pílievať -a

píliť -i -ľ! nedok. rezať, spracúvať pílou: p. drevo i fraz. expr. chrápať;
p. dosky;

● expr. p. niekomu hlavu, uši neodbytne naliehať, domŕzať (rečou);
p. konár pod sebou škodiť sám sebe;

pílka -y -lok ž. zdrob. k 1: p. na železo

● každý chvíľku ťahá p-u šťastie nie je trvalé, úspechy sú striedavé;