Význam slova "príšť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

prírodopisný príd.: p-é zbierky

prírodoveda -y ž. veda o prírode;

prírodovedec -dca m. odborník v prír. vedách;

prírodovedecký príd.: p-á fakulta

prírodovedkyňa -e -kýň ž.;

prírodovedný príd.

príruba -y -rub ž. tech. časť rúrok, armatúr ap. určená na pripájanie;

prírubový príd.

príručka -y -čiek ž.

1. prehľadne napísaná kniha zahŕňajúca poznatky istého odboru: p. slovenskej výslovnosti;
turistická p.

2. hovor. príručná knižnica

príručný príd. kt. je naporúdzi, určený na bežné používanie: p-á knižnica, lekárnička

prísada -y -sad ž. látka, kt. sa do niečoho pridáva: meď s p-ou cínu, penivá p. do kúpeľa

prísaha -y -sah ž. slávnostné potvrdenie pravdivosti niečoho al. sľúbenie niečoho;
náb. volanie Boha za svedka pravdy: vojenská p., zložiť p-u, krivá p., výsluch pod p-ou

prísažne prísl.

II. prísažný m. hist. člen obecnej al. mestskej rady

prísažný

I. príd. vzťahujúci sa na prísahu: p-á výpoveď, formula;
p. znalec;

prísediaci m. člen komisie ap. zúčastňujúci sa na rokovaní: p. súdu, na skúške

príšera -y -šer ž. obluda (význ. 1), netvor, strašidlo, mátoha: rozprávková, nočná p.;

príšerne prísl.: p. zarevať;
p. ma bolí hlava;

príšernosť -i ž.

príšerný príd.

1. vzbudzujúci hrôzu, strach, hrozný, strašný, obludný: p-é sny;
p-é dunenie kanonády

2. hovor. expr. veľmi veľký, ohromný, nesmierny: p. strach, p-á bolesť;

prískok -u m. odb. krátky beh so zaľahnutím

príslop -u m. plytké vysokohorské sedlo

príslovečne prísl.

príslovečný príd. známy (význ. 1), povestný, typický: p-á slovanská pohostinnosť;
p. anglický pokoj;

príslovie -ia s. zhustený výraz ľud. múdrosti s obrazným rázom a poučným zámerom: bibl. Kniha p-í

príslovka -y -viek ž. lingv. neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť deja, vlastnosti al. okolnosti, adverbium;

príslovkový príd.: p-é určenie vetný člen rozvíjajúci sloveso al. príd. m.

prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
dal p., že nesklame;

prísľubový príd.

príslušenstvo -a s. súbor vecí potrebných na riadne používanie niečoho: mixér s p-m, byt s p-m, p. stroja

príslušníčka -y -čok ž.

príslušník -a mn. -ci m.

1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR

2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

príslušnosť -i ž.

1. zaradenosť do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: národná, štátna, politická p.

2. práv. okruh pôsobnosti orgánov: miestna p.

príslušný príd.

1. oprávnený niečo vykonávať, kompetentný: obrátiť sa so žiadosťou na p. úrad

2. zodpovedajúci niekomu, niečomu, náležitý, vhodný, patričný: privítať hosťa s p-ou úctou;
vydať p-é pokyny

3. vzťahujúci sa na to, čo k tomu patrí, patričný: preštudovať p-ú literatúru;
odpoveď je na p-om mieste

príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y

prísne prísl.: p. potrestať niekoho, p. zachovávať tajomstvo;
p. hľadieť na niekoho;

prísnosť -i ž.

prísny príd.

1. kt. neodpúšťa, neprepačuje (chyby, previnenia ap.), neúprosný, tvrdý: p-i rodičia, p. učiteľ, vedúci;
p-e nariadenie, p. trest

2. nedovoľujúci výnimku, dôsledný: p-a diéta, p-a špecializácia, p-a kontrola

3. vážny (význ. 1), odmeraný, chladný: p. pohľad, p. hlas;

príspevkový príd. k 1, 3: p-á organizácia;
mať p. ráz

príspevok -vku m.

1. peňaž. suma al. vec, ktorou sa na niečo prispieva: členský p., vyživovací p.

2. čím niekto k niečomu prispieva: p. k riešeniu vážnej ekologickej situácie

3. kratšia vecná stať v tlači, rozhlase ap.; kratší prejav: mať p. v odbornom časopise;
diskusný p.;

prísudkový príd.: p-á veta

prísudok -dku m. gram. zákl. vetný člen tvoriaci s podmetom gram. jadro dvojčl. vety, predikát;

prísun -u m.

1. prisúvanie (význ. 1): drážky na p. krmiva

2. dodávanie (význ. 1): p. materiálu na stavenisko;
p. tovaru do obchodov;

prísunový príd.: p-á cesta

prísvit -u m. kniž.

1. (slabý) svit: p. večera;

2. zafarbenie (význ. 1): bralá dostali belasý p.

príťaž -e ž.

1. záťaž: loď s p-ou, beh s p-ou

2. čo je na ťarchu, čo zavadzia, balast: pociťovať niečo ako p., byť niekomu p-ou

príťažlivo prísl.: p. pôsobiť;

príťažlivosť -i ž. fyz. sila, ktorou sú k sebe priťahované akékoľvek dve látky, gravitácia

príťažlivý príd.

1. kt. priťahuje, op. odpudivý: p-á sila

2. kt. vábi, púta, vábivý, pútavý, sugestívny, atraktívny: p-é dievča, p. program, p-á kniha;

prítmie -ia s. prechod medzi tmou a svetlom, polotma, šero, šerosvit: v hľadisku je p.

prítok -u m.

1. pritekanie: zastaviť p. vody

2. vodný tok vlievajúci sa do iného toku, jazera a pod.: p-y Váhu;

prítokový príd.: p-é potrubie;
p-á voda

prítomnosť -i ž.

1. terajší čas, súčasnosť: veľkosť p-i;
literárna p.

2. to, že niekto je niekde prítomný, účasť na niečom: p. dieťaťa medzi dospelými;
poctil oslavu svojou p-ou;
vojenská p. síl OSN

3. jestvovanie, existencia, výskyt: p. dusíka vo vzduchu

prítomný

I. príd.

1. kniž. súčasný, terajší: p. život;
gram. p. čas súčasný s momentom hovorenia

2. kt. je na tom mieste, o kt. je reč, op. neprítomný: všetci p-í poslanci hlasovali za návrh

● byť → duchom (ne)p.

II. prítomný m.: listina p-ch

prítulne prísl.;

prítulnosť -i ž.

prítulný príd.

1. kt. sa rád túli, nežný, milý: p-é dieťa, p-é psíča

2. útulný: p-á izba;

príučka -y -čiek ž. ponaučenie, obyč. v podobe niečoho nepríjemného: dostať p-u, dať niekomu p-u

príučné s. zastaráv. príučka: dostať p.

príušnica -e -níc ž. anat. príušná žľaza

príušný príd. ležiaci v blízkosti ucha: anat. p-á žľaza

príval -u m. silný prúd vody pri daždi al. povodni: jarný p.;
p. zobral všetku úrodu;

prívarok -rku m. zeleninová al. strukovinová omáčka (ako príloha)

príves -u m. bezmotorové vozidlo pripájané za vozidlo s pohonom: obytný p.;

prívesný príd.: p. voz

prívesok -sku/-ska m.

1. drobný predmet zavesený ako ozdoba: retiazka s p-om

2. predĺžená, často visiaca časť niečoho;
anat. predĺžený výbežok slepého čreva, apendix

3. expr. nepodstatná, nepotrebná časť niečoho: je p-om spoločnosti nadbytočným členom

prívet -u m. úvodný pozdrav, prejav

prívetivo prísl.;

prívetivosť -i ž.

prívetivý príd. priateľský, láskavý, vľúdny: p. človek;
p. pohľad, p-á reč;

prívlastkový príd.

prívlastok -tku m. gram. vedľ. vetný člen, kt. rozvíja podstatné meno, atribút;

prívod -u m.

1. privádzanie (význ. 2): p. vzduchu, vody, pary

2. prostriedok, ktorým sa niečo privádza;

prívodný, prívodový príd.: p. kanál, p-é potrubie

prívrat -u m. šport. poloha lyží pätami od seba;

prívratný príd.: p. oblúk

prívrženec -nca m. stúpenec: p. národnej nezávislosti, p-i A. Bernoláka;

prívrženkyňa -e -kýň ž.

prízemie -ia s.

1. časť budovy v úrovni terénu al. málo nad ňou: bývať na p-í

2. najnižšie položená časť hľadiska: lístok na p-ie

prízemne prísl.;

prízemnosť -i ž.

prízemný príd.

1. umiestený na prízemí: p. byt, p-á lóža

2. majúci iba prízemie: p. dom

3. kt. je nízko pri zemi: p. mráz, p-é hmly;
p-á strela

4. expr. majúci nízku kultúrnu, mravnú úroveň, plytký; svedčiaci o tom: p. malomeštiak;
p-é záujmy;

príživníčiť -i dok. hovor. pejor. žiť ako príživník: už by mal prestať p.

príživníčka -y -čok ž. k 1;

príživnícky príd. i prísl.: p-e živly;
žiť p.;

príživníctvo -a s. ťaženie z práce druhého, parazitizmus

príživník -a m.

1. mn. -ci pejor. človek žijúci z práce iných, parazit: p. spoločnosti

2. mn. N a A -y biol. cudzopasný organizmus, cudzopasník, parazit;

príznačne prísl.;

príznačnosť -i ž.

príznačný príd. typický, charakteristický: p-á vlastnosť;
p. zápach;
pre neho je to p-é;

príznak -u m. charakteristický znak, symptóm; rozlišujúca črta: p-y choroby, krízy;
lingv. slovo s p-om hovorovosti;

príznakovo prísl. k 2: p. sa správať

príznakový príd.

1. odb. majúci, nesúci istý príznak, op. bezpríznakový;
lingv.: p. člen dvojice, štylisticky p. výraz

2. upozorňujúci na seba, nevšedný, osobitý: p. tón reči, p-é správanie;

prízrak -u m. neskutočný, fantáziou vyvolaný a hrôzu vzbudzujúci jav, príšera, strašidlo: nočný p.;
chodí po dome ako p.;

prízvučne prísl.;

prízvučnosť -i ž.

prízvučný príd.

1. majúci prízvuk: lingv. p-á slabika;
hud. p-á doba taktu

2. využívajúci prízvuk: poet. p. verš, p-á prozódia;

prízvuk -u m.

1. silové zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické znázornenie: slovný, vetný p.;
dať p. na prvú slabiku

2. náznak, odtieň, nádych: ironický, veliteľský p.

3. charakteristický (a príznakový) spôsob hovorenia: hovorí s francúzskym, nosovým p-om;

prízvukovať nedok.

1. dávať prízvuk (význ. 1): p. prvú slabiku slova

2. zdôrazňovať, podčiarkovať: uč sa!, p-l otec

prízvukový príd. k 1: p. rytmus;

próba -y prób ž. zastaráv. skúška (význ. 1): ísť ku krajčírovi na p-u

próza -y próz ž.

1. neveršovaný lit. útvar; takto napísané lit. dielo: písať p-u;
umelecká, náučná p.;
uverejňovať drobné p-y

2. hovor. všednosť: p. života;

pršať -í -ia bud. bude p./poprší nedok.

1. (o daždi) padať v drobných kvapkách z oblakov: neos. p-í;
p-l drobný dážď

2. husto padať ako dážď: lístie p-í zo stromov;

opak. pršiavať -a

pršiplášť -a m. hovor. nepremokavý plášť do dažďa

prštek -a, prstoček -čka, prstík -a m. zdrob.

prť -e ž. úzky horský chodník vyšliapaný zverinou, dobytkom: kamzičie, ovčie p-e

prúd -u m.

1. prudký tok vody, tekutiny; množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: rieka má silný p.;
voda tiekla p-om po uliciach;
p. strhol plavca, stavbu;
krv tiekla p-om;
p-y sĺz;

2. množstvo pohybujúce sa súvisle jedným smerom: p. manifestantov, vozidiel;
p. vzduchu, svetla;

3. sled, beh, postup: p. dejín;
niečo je v plnom p-e prebieha

4. polit., filoz., umel. smer, hnutie: nové myšlienkové p-y

5. prameň (význ. 3): p. vlasov

● plávať, ísť s p-om prispôsobovať sa;
plávať, ísť proti p-u stavať sa proti všeob. mienke;

opak. prúdievať -a

prúdik -a m. zdrob.

prúdiť -i nedok.

1. (o tekutine) prúdom tiecť: voda v potoku p-i;
krv p-i v žilách

2. súvisle (jednosmerne) sa pohybovať: po uliciach p-li davy ľudí;
p-enie vzduchu, tepla;

3. plynule postupovať: rozhovor p-i;

prúdový príd.: p. spôsob stavania, p-á výroba s plynulým nadväzovaním úkonov;
p. motor;

prút -a m.

1. dlhý tenký (a ohybný) výhonok, konár: vŕbový, brezový, lieskový p.;
tenký ako p.

2. niečo podobné prútu: železné, oceľové p-y;
p-y zlata;
rybársky p.;

prútený príd. zhotovený z prútia: p-é kreslo, p. košík

prútie -ia L -í s. hromad. prúty: plot z p-ia

prútik -a m. zdrob.

prútikár -a m. kto sa venuje prútikárstvu

prútikárstvo -a s. metóda vyhľadávania spodnej vody, rudných ložísk, chorobných vplyvov prostredia založená na psychickej citlivosti osoby;

prútový príd.: p-é železo;

prúžkovaný príd. majúci prúžky, ozdobený prúžkami, pruhovaný, pás(i)kovaný: p-á košeľa, perina

prúžok -žka/-žku, prúžik -a m. zdrob. k 1, 2: p. filmu