Význam slova "svit" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

svit -u m.

1. svetlo (význ. 1), žiara, jas: slnečný, mesačný s.;

2. svitanie, úsvit, brieždenie: (vstáva) pred s-om, na s-e

● od s-u do mrku, do noci celý deň

svitať nedok.

1. neos. s-á (postupne) nastáva denné svetlo, brieždi sa, rozvidnieva sa: vstávať pred s-ním, na s-ní, za s-nia;

2. iba 3. os. (o začínajúcom sa dni) prichádzať, nastávať: s-á nové ráno;

dok. svitnúť -e -ú -tol: neos. len čo s-e, odídeme;
s-l nový deň;
s-lo slnko vyšlo

švitoriť nedok. štebotať, šveholiť: škovránky, lastovičky š-ia;

švitorivo prísl.

švitorivý príd. kt. švitorí: š. vtáčik;
š-é deti;

prísvit -u m. kniž.

1. (slabý) svit: p. večera;

2. zafarbenie (význ. 1): bralá dostali belasý p.

úsvit -u m. svitanie, brieždenie: ranný ú.;
na ú-e zavčasu ráno;

zásvit -u m. kniž. záblesk (význ. 1, 2): z. ohňa, sviečky;
mať z. v očiach;