Význam slova "poč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

počarbať -e -ú dok. expr.

1. čarbaním pokryť, začarbať: p-ná učebnica

2. hovor. napísať, popísať: p-l v liste samé nezmysly

počariť, počarovať dok.

1. (podľa povery) postihnúť čarami, porobiť, urieknuť: chudol, akoby mu bol niekto p-l

2. expr. silne zapôsobiť, uchvátiť, učariť, učarovať: hudba mu vždy p-í

počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza

počasie -ia s. poveternostné pomery: slnečné p., predpoveď p-ia

počastovať dok. pohostiť: p. priateľov jedlom, vínom;

počať -čne -čnú dok. kniž.

1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku

2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;

počatie -ia s. vznik zárodku dieťaťa v maternici

počerný príd. tmavý, černastý: p-á tvár, p. ako cigán

počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

pocestná ž.

počestne prísl.: p. žiť, p. sa živiť;

počestnosť -i ž.

počestný príd.

1. statočný, čestný: p-á spoločnosť, p-í občania

2. poctivý (význ. 2): p-é dievča;

pocestný m. zastaráv. kto koná cestu pešo: prichýliť p-ého;

nedok. počešťovať

// počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

nedok. počešťovať sa

pocestuje bud. k cestovať

počet -čtu m.

1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov);
(ľudí) bez p-u veľmi veľa;
zišli sa v plnom p-e všetci;
p-om malá skupina

2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: → diferenciálny p., p. pravdepodobnosti

● byť iba do p-u figurovať iba formálne;

početne prísl.: p. malý oddiel;

početnosť -i ž. počet, množstvo

početný príd.

1. počtom veľký: p-á rodina

2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;

pochábeľ -bľa m. expr. pochabý človek, šaľo, vetroplach

pochabieť sa -ie -ejú, pochabiť sa nedok. expr.

1. výstredne, samopašne sa správať, vystrájať: p-li sa ako malé deti

2. prejavovať túžbu, mimoriadny záujem: p. sa za dievčatami;
p-la sa za všetkým módnym

pochabo prísl.;

pochabosť -i ž.

pochabý príd.

1. expr. nerozumný, výstredný: p-é výčiny, p-é žriebä

2. expr. nápadne prejavujúci záujem o niekoho, niečo: p. za ženami

3. hovor. duševne chorý, bláznivý: správať sa ako p.

● p-é huby jedovaté;

pochádzať -a, pochodiť¹ nedok. mať pôvod, začiatok: p-a z Gemera, z robotníckej rodiny;
tá myšlienka nep-a od neho

pochechtávať sa -a nedok. expr. chechotať sa: zlomyseľne sa p.

pochlapiť sa dok. expr. preukázať statočnosť, mužnosť; vzchopiť sa, vzmužiť sa: keď sa p-me, zvládneme to

pochlebnícky príd. i prísl.;

pochlebníctvo -a s.

pochlebník -a mn. -ci m. pejor. pochlebovač;

pochlebovač -a m. pejor. kto pochlebuje, pochlebník: úlisní p-i;

pochlebovačne prísl.;

pochlebovačnosť -i ž.

pochlebovačný príd. pejor. úlisný, podlízavý, zaliečavý: p-é reči;

pochlebovačský príd.;

pochlebovačsky prísl.;

pochlebovačstvo -a s.

pochlebovať nedok. pejor. lichotiť, zaliečať sa, podlizovať sa: p. nadriadenému

pochlpiť dok. expr. zamotať (význ. 1): vietor mu p-l vlasy

// pochlpiť sa: priadza sa p-la

pochmúrne prísl. i vetná prísl.: dom pôsobí p.;
bolo p.;

pochmúrnosť -i ž.

pochmúrny príd.

1. zamračený, chmúrny, mračný: p-e nebo, p-e počasie

2. nevľúdny, ťaživý, smutný: p-a nálada;
p. starý dom;

pochod -u m.

1. rovnomerná, pravidelná chôdza (obyč. v útvare): p. v dvojstupe;
rota sa dala na p.;
husí p. v zástupe;
p-om – v chod! povel;
publ. robiť niečo za p-u pohotovo popri zákl. činnosti

2. hud. skladba ako sprievod takejto chôdze: zaznel p.

3. pochodujúci zástup, sprievod: mierový, protestný p. občanov

4. proces, postup: myšlienkový p.;

pochodeň -dne ž. kniž. fakľa: zapáliť p.;

pochodiť² dok.

1. prejsť, precestovať: p-l celú Európu

2. ponavštevovať, obísť: p. (po) všetkých známych

3. p. (si) trocha chodiť, trocha sa prejsť: zachcelo sa mu p. (si) po tráve

4. chodením poškodiť, pošliapať: p-ený trávnik

5. obstáť, obísť: dobre, zle (s niečím, u niekoho) p.

pochodovať nedok. rovnomerne, pravidelne kráčať (obyč. v útvare): p-úca čata

pochodový príd.: p. krok, voj. p-á príprava;
p-á pieseň

pochôdzka -y -dzok ž. obchôdzka: horár sa vrátil z p-y

pochôdzkar -a m. zamestnanec vykonávajúci pochôdzky: traťový p.

pochop -u m.

1. obyč. v spoj. mať o niečom p., nemať o niečom (ani) p-u predstavu, vedomosť

2. zastar. chápanie, vnímanie, nadanie: žiak má dobrý p.

pochopenie -ia s. chápavý, uznanlivý postoj: (ne)nájsť u niekoho p.

□ mať p. (pre niekoho) chápať niekoho

pochopiť dok.

1. vystihnúť zmysel, význam, porozumieť: p. výklad učiteľa;
p-l, že mu hrozí nebezpečenstvo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj: p. nešťastného priateľa

pochopiteľne

I. prísl.: povedal to p.

II. čast. pravdaže, prirodzene, samozrejme: to je, p., pravda

pochopiteľný príd. kt. sa dá pochopiť, zrozumiteľný: ľahko p. výklad;
je p-é, že ...;

pochovať dok. obradne uložiť do hrobu: p. mŕtveho;

nedok. pochovávať -a

pochrámať -e -u dok. expr.

1. dolámať, polámať, dokaličiť: p. si nohu

2. poškodiť (význ. 1): p. auto

// pochrámať sa poškodiť sa: auto sa nám p-lo

pochrómovať dok. potiahnuť chrómom, nachrómovať: p-ný plech

pochrúmať -e/-a -u/-ajú -uc/-ajúc dok. chrúmaním zjesť: p. mrkvu

pochudnúť -e -ú -dol dok. trocha expr. trocha schudnúť: vyzerá p-tý

pochutina -y -tín ž. prísada do jedla zvýrazňujúca chuť, arómu, farbu: korenie, paprika sú p-y

pochutiť dok. spôsobiť chuťový pôžitok: večera mu p-la

pochutiť si dok. pochutnať si: p-l si na husacine

pochúťka -y -ťok ž. lahodné, chutné jedlo (zried. i nápoj), lahôdka: sladká p.;

pochúťkový príd.: p-á bryndza

pochutnať si dok. s chuťou, s pôžitkom zjesť: p. si na dobrom obede;
dnes sme si p-li;

nedok. pochutnávať si -a

pochvala -y -vál ž. prejavenie uznania, spokojnosti: p. za pracovný výkon;
udeliť niekomu verejnú p-u

□ vysloviť p-u pochváliť;

pochválen skrátený tvar trpného príč. hovor. pochválený (v neoficiálnej podobe kat. pozdravu Pochválený buď Ježiš Kristus!)

pochváliť -i -ľ! dok. vysloviť pochvalu: učiteľ p-l žiaka;
p. dobré jedlo;

pochvalne prísl.

pochvalný príd.: dostať p-é uznanie;

nedok. pochvaľovať, pochvaľovať si: p-l si pekné počasie

// pochváliť sa vyjadriť hrdosť, pýchu, chválu o sebe, popýšiť sa: p. sa svojimi úspechmi

pochvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. chvastavo sa pochváliť: p. sa svojím autom

pochyba -y -chýb obyč. mn. ž. pochybnosť: mať p-y o úspechu;
niet p-b (o tom), že ...

□ byť na p-ách, v p-ách pochybovať

pochybenosť -i ž.

pochybený príd. chybný, nesprávny: p-é závery;

pochybiť dok. urobiť chybu, pomýliť sa, chybiť: uznal, že p-l

pochybne prísl.;

pochybnosť -i ž. pochybovanie, neistota: byť v p-iach;
odstrániť p-i

□ mať p., p-i pochybovať

pochybný príd.

1. vzbudzujúci pochybnosti; neistý, sporný: p. dokument;
p. výsledok výskumu

2. majúci malú, podozrivú hodnotu: p-á zábava, žena p-ej povesti;

pochybovač -a m. kto pochybuje: presvedčiť p-ov

pochybovačne prísl.: p. pokrútiť hlavou;

pochybovačnosť -i ž.

pochybovačný príd. kt. pochybuje, pochybujúci; svedčiaci o tom: p. človek;
p. úsmev;

pochybovať nedok. mať pocit neistoty, nebyť si istý: začal p. o úspechu;
p-l, že príde

pochytať dok. distrib. k chytať: sýkorky p-jú veľa chrobače;
policajné orgány p-li zločincov;
dieťa p-lo všetky obrázky poohmatávalo;
hovor. p-á všetky choroby dostane;
p. sa za ruky

// pochytať sa distrib. k chytať sa: chlapci sa p-li za obruče

pochytiť dok.

1. expr. prudko uchopiť, schytiť: p. sekeru;
p. niekoho za krk

2. expr. (náhodne) sa naučiť, osvojiť si: tú melódiu p-l od priateľa

3. zmocniť sa, zachvátiť, opanovať: p-l ho kašeľ, strach

// pochytiť sa expr. začať sa biť, hádať: p-li sa;
p. sa (s niekým) za pasy

počiatkom predl. s G začiatkom, op. koncom: príde p. týždňa;

počiatočný príd., op. konečný: p-é štádium, p-é ťažkosti, p-á nedôvera

počiatok -tku m. kniž.

1. prameň, pôvod, východisko, začiatok: v nedbanlivosti bol p. nešťastia

2. obyč. mn. čas vzniku, prvé obdobie niečoho, začiatky: p-y stavby siahajú do 14. stor.;
p-y slovenskej literatúry

3. obyč. mn. prvé pokusy, prvotiny: Kraskove básnické p-y

4. začiatok (význ. 2), op. koniec: na p-u 10. stor.;

pocikať dok. hypok. pomočiť: dieťa si p-lo plienku

// pocikať sa pomočiť sa

počin -u m. kniž. skutok, čin: významný, progresívny p.

počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada;
boli tam všetci, p. od detí až po starcov

// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;

počínanie -ia s. konanie, správanie: múdre, rozvážne p.

nedok. k 1 počínať -a;

nedok. počínať sa

// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu;
nedalo sa s ním (s tým) nič p.;

nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.

pocínovať dok. naniesť vrstvu cínu: p-ný plech

pocit -u m.

1. zmyslový, citový zážitok al. stav: p. chladu, bolesti;
p. radosti;
p. menejcennosti

2. uvedomovanie si, vedomie niečoho: mať p. zodpovednosti, istoty

□ mať p. cítiť, tušiť;

počítač -a m.

1. stroj na spracovanie informácií: samočinný p., analógový p.;
osobný, personálny p., zn. PC (z angl. personal computer);
prenosný p.

2. prístroj na zaznamenávanie počtu, počítadlo: p. kilometrov;

počítací príd. určený na počítanie: p. stroj

počítačovo prísl.: p. ovládaný systém

počítačový príd.: p-é spracovanie údajov pomocou počítača;
p-á sieť prepojenie počítačov na oznamovanie programov, informácií ap.;
p-á gramotnosť schopnosť človeka komunikovať s počítačom;
p-á veda informatika;
p-á hra počítačový program s graf. znázornením situácií so zábavným cieľom;

počítadlo -a -diel s.

1. nástroj, pomôcka na počítanie: guľôčkové p., logaritmické p.

2. počítač (význ. 2): p. spotreby prúdu

počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;

počítať -a nedok.

1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných

2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu

3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou

4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí

5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa

6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún

7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;

pocítiť -i dok.

1. získať nejaký zmyslový, citový zážitok, zacítiť: p. hlad, pichnutie;
p. radosť, strach, p. odpor k niekomu, k niečomu

2. uvedomiť si: p-l, že ide o vážnu vec;
p. zodpovednosť za niečo

3. zniesť na sebe, zakúsiť: p. ťažké následky vojny

● p. niečo na vlastnej koži skúsiť sám;

nedok. pociťovať

pocitový príd.

počkať dok.

1. stráviť istý čas v očakávaní, že niekto príde al. sa niečo stane: p. hodinu na priateľa;
p. na vhodnú príležitosť;
urobiť niečo na p-nie ihneď

2. odložiť na neskorší čas, dočkať: p. s odchodom

3. počkaj(te) hovor. má plat. a) čast. s význ. nadväzovania na kontext al. situáciu a rozpamätávania: p-aj(te), kedy sa to stalo? b) cit. s význ. výstrahy, vyhrážania: p-aj, veď ty dostaneš!

// počkať si expr. vystriehnuť (obyč. so zlým úmyslom), dočkať si: p. si na niekoho za rohom;
veď si ja na teba p-ám! vyhrážka

počmárať -a dok. expr. počarbať: p-ný papier

počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi;
počítal prítomných p. od posledného radu;

pocta -y pôct ž. prejav úcty a uznania: vzdať niekomu p-u;
prijať, pochovať niekoho so všetkými p-mi;
na p-u zbraň! voj. povel na slávnostné privítanie;
p. ministra (kultúry) ocenenie

□ prejaviť, preukázať p-u poctiť

počtár -a m. kto vie počítať: dobrý, slabý p.;

počtárka -y -rok ž.;

počtársky príd.: p. výkon