Význam slova "pš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pôdohospodársky príd. i prísl.: p-a produkcia;
p. niečo využiť

pôdohospodárstvo -a s. odvetvie hospodárstva zahŕňajúce poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybnikárstvo, včelárstvo ap.;

pôdoj -a m.

1. dojenie: večerný p.

2. vydojené mlieko: napili sa z čerstvého p-a

pôdorys -u m.

1. priemet predmetu na vodorovnú rovinu, obraz predmetu pri pohľade zhora: štvorcový p., p. chrámu

2. kniž. základ, základňa: ideový p. literárneho diela;

pôdorysný príd.: p-á plocha, schéma

pôdoznalec -lca m. odborník v pôdoznalectve;

pôdoznalecký príd.

pôdoznalectvo -a s. vedný odbor zaoberajúci sa vznikom, vlastnosťami ap. pôdy, pedológia²;

pôdoznalkyňa -e -kýň ž.;

pôjd -a m. povala (význ. 1): vyjsť na p., zniesť niečo z p-a;

pôjde bud. k ísť

pôjdový príd.

pôjsť -jde -jdu pošiel obyč. v 3. os. min. dok.

1. kniž. povstať, vzniknúť: všetko p-lo z toho, že sa oneskoril

2. expr. (o ľuďoch) zomrieť, (o zvieratách) skapať: cez vojnu p-lo veľa ľudí;
pes nám p-l

3. hovor. odísť: každý p-l svojou stranou

pólista -u m. športovec hrajúci pólo

pór¹ -u m.

1. drobný otvor na povrchu tela: rozšírené, zapchaté (kožné) p-y;

2. drobný otvor v kompaktnej látke: zemské p-y, voda presakuje p-mi stien;

pór² -u m. zelenina pestovaná pre hrubú vňať a hrubý biely koreň, bot. Allium ampeloprasum;

pórobetón -u m. stav. pórovitý betón;

pórobetónový príd.: p. panel

pôrod -u m. proces, ktorým sa na konci ťarchavosti dostáva plod z matkinho tela: ťažký, ľahký, bezbolestný p.;

pôrodnica -e -níc ž. zdravotnícka ustanovizeň na pôrody; poľnohosp. objekt upravený na rodenie mláďat: odviezť ženu do p-e;
p. pre ošípané

pôrodníčka -y -čok ž.;

pôrodnícky príd.: p-a starostlivosť

pôrodníctvo -a s. lek. odbor zaoberajúci sa materstvom a pôrodom;

pôrodník -a mn. -ci m. odborník v pôrodníctve;

pôrodnosť -i ž. počet pôrodov za isté obdobie

pôrodný príd.: p-é bolesti, p-á asistentka;

pórovitosť -i ž.

pórovitý príd. majúci póry: p-á tvár, p-á tehla;

pórový¹ príd.: p. otvor

pórový² príd.: p. šalát

pôsobisko -a -bísk s.

1. miesto účinkovania, pôsobenia (v povolaní, v zamestnaní): prvé p. po štúdiách, zmeniť p.

2. miesto, v kt. niečo pôsobí: fyz. p. sily

pôsobiť nedok.

1. byť príčinou, spôsobovať, robiť: p. niekomu žiaľ, radosť, ťažkosti

2. budiť dojem, zdať sa, pripadať nejaký: p. dobrým dojmom;
to p-í trápne, presvedčivo

3. mať vplyv, účinok, vplývať, účinkovať: fajčenie nep-í dobre na zdravie;
politicky p. na členstvo;
p-l na brata, aby sa učil

4. byť činný, zamestnaný, účinkovať: dlhé roky p-l ako predseda;
p-l na dedine

pôsobivo prísl.;

pôsobivosť -i ž.

pôsobivý príd. majúci účinok, účinný: p-á melódia, p. prejav;

pôsobnosť -i ž.

1. pôsobenie, účinnosť: pole, okruh p-i vysielača

2. oblasť, v kt. istá osoba, inštitúcia vykonáva činnosť; kompetencia: p. ministerstva, zasahovať do cudzej p-i

pôst -u m.

1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;

2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;

pôstny príd.: p-e jedlo obyč. nemäsité, pren. ľahké

pôvab -u m. príťažlivá, jemná krása, príťažlivosť, čaro: p. dievčaťa, mladosti, p. kraja;

pôvabne prísl.;

pôvabnosť -i ž.

pôvabný príd. kt. má pôvab, očarujúci, roztomilý, ľúbezný: p-á deva, p. úsmev;
p-é domčeky;

pôvod -u m.

1. začiatok, vznik existencie niečoho: p. sveta, p. rodiny, skladba neznámeho p-u

2. národná, rodová a iná príslušnosť: p-om Slovák;
občan cigánskeho p-u;
rasový p. rasová príslušnosť

3. príčina vzniku: p. sporu, choroby

pôvodca -u mn. -ovia m.

1. kto je príčinou niečoho: p. pohoršenia, p. škôd, p. nešťastia

2. kto niečo vytvoril, tvorca, autor: p. teórie, piesne, básne;

pôvodina -y -dín ž. originál (význ. 1): Goetheho Faust v p-e

pôvodkyňa -e -kýň ž.

pôvodne prísl.: dom stál p. osamotený;
p. mal iný plán;

pôvodnosť -i ž.

pôvodný príd.

1. kt. je od začiatku, prvotný: p-é hranice krajiny;
vrátiť budovu p-mu účelu;
p-é balenie

2. bývalý, predchádzajúci, niekdajší: položiť niečo na p-é miesto;
uviesť niečo do p-ho stavu

3. nenapodobnený, originálny: p-á báseň, p-á literatúra;

pôžička -y -čiek ž. požičanie (peňazí); požičaná suma: bezúročná p., novomanželská p.;
vrátiť celú p-u

pôžitkár -a m. človek oddávajúci sa pôžitkom, požívačník;

pôžitkársky príd. i prísl.;

pôžitkárstvo -a s.

pôžitok -tku m. príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom, rozkoš: mať p. z jedla;
s p-om plávať, odpočívať;
oddávať sa p-om

pózovať nedok. stáť, byť v póze ako model (výtvarníkovi);

pŕ, pŕŕ cit. vyj. pobádanie pre kone, aby sa zastavili

pŕhľava -y -ľav ž.

1. rastlina s pŕhlivými chĺpkami, žihľava, bot. Urtica

2. hluchá p. hluchavka

pŕhľavník -a m. drozdovitý spevavý vták, zool. Saxicola

pŕhliť -i nedok. dotykom pŕhľavy spôsobovať nepríjemné štípanie

pŕhlivý príd. spôsobujúci pŕhlenie

princíp -u m.

1. všeob. zákl. zákon, zákonitosť, vedúca myšlienka: p. akcie a reakcie, p. prirodzenosti, p. vývinu

2. zákl. zásada: p-y demokracie;
p. dobrovoľnosti

príp. skr. prípadne

pŕška -y -šok ž.

1. krátky, prechodný dážď: jarná p.

2. množstvo niečoho padajúceho, príval: p. skál, úderov;

púčik -a m.

1. i púčok -čka zdrob. k 1: ružový p.

2. bot. mladý vegetačný vrchol so základmi stonky, listov al. kvetov

II. cit.

1. napodobňuje krátky ostrý zvuk, napr. pri streľbe: puk, puk, ozvalo sa z lesa

2. naznač. prudký pohyb, dopadnutie sprevádzané takým zvukom: zobral kladivo a p. po klinci

púder -dru L -i mn. -e m. jemný škrobový prášok na vonkajšie použitie (v kozmetike, lekárstve): nanášať p. na tvár;
detský p. zásyp

púhy, správ. číry, holý, jednoduchý;
iba, len: sú to p-e výmysly, správ. sú to holé výmysly, sú to iba výmysly

púpä -äťa mn. -ätá -pät s. poet. púčik, puk: ružové p.;

púpätko -a -tiek s. zdrob.

púpava -y -pav ž. lúčna rastlina so žltým kvetom, bot. Taraxacum

púpavec -vca m. lúčna rastlina s prízemnou ružicou listov, bot. Leontodon

púšť -e ž.

1. rozsiahla suchá pustá krajina bez rastlinstva: piesočná, skalnatá p.;
africká p.

2. spustošené miesto: po búrke zostala p.;

● kráľ p-e lev;
koráb p-e ťava;
kniž. hlas volajúci na p-i úsilie bez ohlasu;
zanechať za sebou p. všetko zničiť;

nedok. púšťať -a

// pustiť sa

1. prestať sa držať: p. sa plota, zábradlia

2. začať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dať sa: p. sa do roboty, do bitky, do plaču;
p. sa rozprávať;
p. sa do jedla začať jesť;
expr. p. sa vnohy začať bežať

3. vydať sa, dať sa niekam: p. sa do sveta;
p. sa dolu chodníkom

4. začať tiecť, padať: p-la sa mu krv;
p-l sa dážď

5. roztopiť sa (význ. 1): sneh sa p-l

● expr. p. sa do niekoho ako osa začať mu nadávať, biť ho;
p. sa za pasy začať sa pasovať;

nedok. púšťať sa

púšťový príd.: p. vietor

púť -e ž.

1. kniž. putovanie, cestovanie, cesta: p. loďou, p. svetom;
vydať sa na p.;

2. náb. putovanie na pútnické miesto

● skončiť svoju p. zomrieť;

pútač -a m. reklamný, agitačný prostriedok, kt. má upútať pozornosť: panelový p.

pútať -a nedok.

1. kniž. lákať, zaujímať (význ. 1), priťahovať, upútavať: jej pohľad ma p-a;
výstava p-a pozornosť

2. kniž. viazať (vzťahom): spomienky ju p-jú k domovu

3. odb. viazať (význ. 8): pôda p-a vodu

pútavo prísl.: p. rozprávať;

pútavosť -i ž.

pútavý príd. vzbudzujúci záujem, príťažlivý, zaujímavý: p-á kniha, prednáška;

pútec -tca m. úzka medzera rozdeľujúca vlasy: nosiť p. uprostred (hlavy)

pútko -a -tok s.

1. krajč. súčiastka oblečenia určená na udržanie niečoho (napr. opasku) al. na ozdobu

2. uško (na kabáte)

pútnický príd.: p-é miesto chrám, jaskyňa ap. pokladané za posvätné

pútnik -a mn. -ci m.

1. kniž. chodec, pocestný

2. kto koná púť (význ. 2): spev p-ov;

púťový príd. k 2: p. dar

pýcha -y ž.

1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u;
nadúvať sa od p-y

2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti

3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny;
záhrada je jeho p.

● p. predchádza pád;
p. → peklom dýcha

pýr¹ -u m. rozšírená poľná burina s dlhými podzemnými výhonkami, bot. Elytrigia

pýr² -u m. kniž. červeň na tvári, zapýrenie: p. hanby

pýriť sa -i nedok. kniž. červenať sa (význ. 1): p. sa od hanby;
p. sa ako dievča

pýšiť sa -i nedok.

1. byť namyslený, chvastať sa, vystatovať sa: p. sa svojimi vedomosťami;
nemá sa čím p.

2. byť hrdý, sebavedomý: p. sa pracovnými úspechmi

● p. sa cudzím perím privlastňovať si cudzie zásluhy

pýtať -a nedok.

1. žiadať, požadovať: pýtať (si) od rodičov peniaze;
p. si jesť;
p. (si) v obchode mlieko

2. zastaráv. prosiť (význ. 1): p. o prepáčenie, o odpustenie

3. zastaráv. žobrať (význ. 1): chodiť po p-ní

4. hovor. požadovať istú sumu za niečo, chcieť: koľko (čo) za to p-š?

● → malá hŕba p-a viac

pýtať sa -a nedok.

1. klásť otázku, spytovať sa, opytovať sa: čí si – p-l sa;
p-l sa, prečo odchádzajú

2. zaujímať sa, prezvedať sa, spytovať sa: p. sa niekoho na jeho názor;
p. sa na cenu tovaru;
p-l sa na brata

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť: dieťa sa p-a na ruky;
p-l sa z nemocnice domov

Pýtia -ie ž. starogréc. veštkyňa v Delfách: hovorí ako P. dvojznačne, záhadne;

pýtický príd. kniž. záhadný, dvojznačný: p-á odpoveď

rašpľa -e -pieľ/-plí ž. nástroj podobný pilníku použ. na opracovanie dreva, kože ap.: stolárska r.

rašpľovať nedok. opracúvať rašpľou: r. dosku, podošvu

šíp -a/-u m.

1. strela s hrotom vystreľovaná z luku: jedovatý, indiánsky š.;

2. hovor. šípová ruža

● letieť ako š. rýchlo;

špára, správ. škára, štrbina;
špárka, špáročka, správ. škárka, škáročka, štrbinka

špáradielko -a -lok s. zdrob.

špáradlo -a -diel s.

1. tenké zahrotené drievko na vyšparovanie zubov

2. (zahrotený) predmet na vyšparovanie: š. na fajku;

špáradlový príd.;

špárať -a (čo, v čom), špárať sa (v čom) nedok.

1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov, šparchať (sa): š. si, sa v zuboch, š. si ucho, š. sa v uchu

2. expr. prehŕňať (sa), prehrabávať (sa): š. vetvičkou v popole, š. sa vo vreckách;

špáratko, správ. špáradlo

špárovať, správ. škárovať

špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;

□ robiť š-y špásovať

● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť;

špásik -a m. zdrob. expr.

špásovať nedok. hovor. žartovať (význ. 1, 2)

špásovne prísl.

špásovný príd. hovor. žartovný (význ. 1, 2): š. človek;

špécia -ie ž. hovor.

1. špeciálna korenina: dať do jedla samé š-ie

2. špecialita (význ. 2): ponúkol nás svojou š-ou

dok. špľachnúť, šplechnúť -e -ú -chol

špľachot, šplechot -u m. špliechanie: š. vody, vĺn, mora

špľachotať, šplechotať, špľachtať, šplechtať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. špliechať (význ. 1 – 3), čľapotať; fŕkať, striekať: vlny š-ú;
š. vodou

// špľachotať sa, šplechotať sa, špľachtať sa, šplechtať sa pľačkať sa, čliapkať sa: š. sa vo vani

špľachtanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, pľačkanica, pľušť

špúliť -i -ľ! nedok. zaokrúhľovať a vysúvať pery dopredu: š. ústa

// špúliť sa zaokrúhľovať sa a pritom sa vysúvať dopredu (o ústach, perách)

stĺp -a m.

1. vys. hrubá tyč, kôl, obyč. stojaci v zemi: drevený s., povala podopretá s-m;
s-y elektrického vedenia stožiare;
→ morový s.;

2. zvislý (nosný) prvok stav. konštrukcie, pilier: nosný s.;
iónsky, korintský s.;

● nohy ako s-y hrubé;
→ stáť ako (soľný) s.;

stĺpček -a m. zdrob.

1. k stĺpec 1, 2, 4: doplniť údaje do s-ov

2. kratší (pravidelný) novinársky útvar s aktuálnym obsahom, kurzívka: jazykový, záhradkársky s.

úpätie -ia s. najspodnejšia časť vrchu

vyšpárať -a dok.

1. špáraním odstrániť: v. tmel zo škáry

2. takto zbaviť niečoho, vyčistiť: v. si zuby

vyšpľachnúť, vyšplechnúť -e -ú -chol dok.

1. vyliať (menšie množstvo), vyčľapnúť, vyčrpnúť: v. trocha vody z vedra

2. (o tekutine) vyliať sa (v malom množstve), vyčľapnúť, vyčrpnúť (sa), vystreknúť: káva v-la zo šálky;
vlnka v-la na breh;