Význam slova "nač" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 441 výsledkov (4 strán)
-
gilotína -y -tín ž. mechanizmus na popravovanie ľudí sťatím
-
harpúna -y -pún ž. kovový oštep na lane použ. na lov morských rýb
-
kabína -y -bín ž. malý uzavretý priestor pre obmedzený počet osôb: k. lanovky, nákladného auta;
lodná k. kajuta;
k. pre tlmočníka; -
kantiléna -y -lén ž. spevné, melodické miesto v skladbe; skladba, báseň takéhoto rázu
-
kantína -y -tín ž. hovor. bufet v závode, v kasárňach ap.
-
karabína -y -bín ž. ľahká krátka puška;
-
karanténa -y -tén ž. izolácia chorých al. podozrivých z choroby s cieľom zamedziť šírenie nákazy; zariadenie na takúto izoláciu: vyhlásiť k-u;
byť v k-e; -
karavána -y -ván ž. skupina cestujúcich v púšti na ťavách ap.: obchodná k.;
● kniž. → psy brešú, ale k. ide ďalej
-
kolóna -y -lón ž.
1. prúd presúvajúceho sa vojska: postupujúce k-y;
k. tankov2. rad (vozidiel): dlhá k. áut
3. tech. zariadenie v podobe valca na delenie zmesi (napr. pri destilácii)
● kniž. → piata k.
-
komúna -y -mún ž. združenie ľudí na zákl. spoločného vlastníctva: založiť k-u;
Parížska k. prvá revolučná vláda s účasťou proletariátu (1871); -
koróna -y ž. najvrchnejšia časť slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara
-
krinolína -y -lín ž. v min. odstávajúca naberaná sukňa: rokoková k.
-
lagúna -y -gún ž. pobrežné jazero oddelené piesočným valom od mora: benátska l.;
-
latrína -y -rín ž. primitívny, obyč. nekrytý záchod: vojenská l.;
-
lavína -y -vín ž. rýchly zosuv hmôt po príkrom svahu: snehová, skalná l.;
padanie l-ín; -
limuzína -y -zín ž. uzavretá karoséria osob. auta; auto s takou karosériou;
-
matróna -y -rón ž.
1. dôstojná staršia žena: vznešené rímske m-y
2. expr., obyč. pejor. (staršia) žena statnej postavy;
-
medecína -y -cín ž. hovor. liek
-
medicína -y ž.
1. lekárska veda, lekárstvo: študovať m-u;
doktor m-y;
alternatívna m. metódy liečenia prirodzenými, prírodnými prostriedkami2. liek, medecína;
-
meluzína -y -zín ž. expr. (podľa Meluzíny, mytol. bytosti) víchrica
-
membrána -y -rán ž. tenká a pružná platnička al. blana použ. pri rozlič. zariadeniach: gumová, uhlíková m., telefónna m.;
-
migréna -y ž. prudké bolenie hlavy
-
mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;
-
mizanscéna -y -scén ž. div. kompozičné režijné stvárnenie drámy, inscenovanie: riešenie jednotlivých m-én
-
mokasína -y -sín, mokasínka -y -nok ž. obyč. mn. ľahká obuv na nízkom podpätku a bez šnurovania; pôv. indiánska obuv;
-
na1 predl.
A. s A vyj.
1. smerovanie na povrch al. zasahovanie predmetu z hociktorej strany, príp. smer vôbec, op. z(o): vysadnúť na koňa, skočiť na zem, prilepiť na stenu, zavesiť na klinec, cestovať na Kysuce, na Slovensko, vyjsť na vzduch;
cesta na Brezno2. účel, cieľ: ísť na obed, na víno, slúžiť na česť, potrebovať na obživu;
vhodný na pitie;
kefa na šaty3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru (príp. vo forme účinku): upiecť na mäkko, vypiť na dúšok;
kachle na nočný prúd;
napichnúť na vidličku, počuť na vlastné uši;
priblížiť sa na dva metre, na dosah ruky, plniť plán na 100 %;
schudnúť na triesku;
vzduch na omdletie;
starosť na starosť (sa hromadí)4. zreteľ: slabý na srdce;
urobiť veľa na svoj vek;
byť primladý na funkciu5. čas: na jar, na Vianoce;
(odložiť) na nasledujúci týždeň, prísť na chvíľu;
láska na celý život;
(hneď) na to bezprostredne po tom6. príčinu: prísť na zavolanie, strhnúť sa na hrmot, umrieť na infarkt
7. väzbu pri slovesách a menách: ukazovať na príčiny, myslieť na rodičov, volať na kamaráta, spytovať sa na zdravie;
byť odkázaný na pomoc;
kandidát na prezidentaB. s L vyj.
1. miesto na povrchu al. prostredie: sedieť na stoličke, žiť na dedine, na Kysuciach, byť učiteľom na vysokej škole, mať na mysli, ležať na slnku
3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru: ležať na chrbte, skúsiť na vlastnej koži, hrať na husliach;
hra na organe;
porezať sa na skle, viezť sa na aute;
odprevadiť na veľkom kuse;
záplata na záplate, hlava na hlave4. zreteľ: získať na váhe, ublížiť na cti;
zdravý na tele i na duchu;
strata na prémiách5. čas: vrátiť sa na svitaní, na konci roka;
na začiatku storočia6. príčinu: smiať sa na vtipoch, uškrnúť sa na pripomienke
7. väzbu pri slovesách a menách: lipnúť na deťoch, zakladať si na povesti, dohodnúť sa na postupe;
záleží na ňom, ako sa rozhodne;
práca, účasť na pláne8. (v spoj. so slovesom byť) stav: byť na rade, na programe, byť na ústupe, na príčine niečoho, byť na odpočinku
na2 cit. vyj.
1. i nate (pri mn.) ponúkanie, tu máš, tu máte, vezmi(te) si!
2. opakované volanie na domáce zvieratá: na, mačička, na!
3. i ná rezignáciu, zľahčovanie ap.: n., zasa plače!
-
na belaso → nabelaso;
-
na bielo → nabielo;
-
na bledo → nabledo;
-
na boso → naboso;
-
na bronzovo → nabronzovo;
-
na červeno → načerveno;
-
na chrumkavo → nachrumkavo;
-
na čierno → načierno;
-
na čisto → načisto;
-
na divo → nadivo;
-
na divoko → nadivoko;
-
na drobno → nadrobno;
-
na fialovo → nafialovo;
-
na fľaku → nafľaku
-
na guľato → naguľato;
-
na hladko → nahladko;
-
na hlucho → nahlucho;
-
na hnedo → nahnedo;
-
na jemno → najemno;
-
na končito, na končisto príslov. výrazy: zastrúhať ceruzku na k-o
-
na konto predl. s G vyj. zásahový vzťah s odtienkom zreteľa: povedať niečo na k. správy
-
na krémovo → nakrémovo;
-
na kyslo → nakyslo;
-
na ležato → naležato;
-
na mäkko → namäkko;
-
na mieste → namieste
● → teplé m.;
mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa;
kniž. na → tvári m-a;
byť na m-e mŕtvy hneď;
na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami;
→ prešľapovať na m-e; -
na mokro → namokro;
-
na nečisto → nanečisto;
-
na nešťastie → nanešťastie
-
na oceľovo → naoceľovo;
-
na ostro → naostro;
-
na polomäkko, do polomäkka príslov. výrazy: udusiť mäso na p-o
-
na popolavo → napopolavo;
-
na rozdiel od predl. s G: na r. od ostatných nerád športuje;
-
na široko-ďaleko → naširoko-ďaleko
-
na sivo → nasivo;
-
na šťastie → našťastie
-
na stojato → nastojato;
-
na sucho → nasucho, do sucha → dosucha;
-
na tehlovo → natehlovo;
-
na tmavo → natmavo;
-
na tuho → natuho;
-
na tvrdo → natvrdo;
-
na účet predl. s G na trovy, na úkor: žiť na ú. celej rodiny;
-
na ujmu predl. s G na úkor, na škodu: priživovať sa na u-u ostatných
-
na úkor predl. s G vyj. (záporný) zásahový vzťah: zvýšiť kvantitu na ú. kvality
-
na vlhko → navlhko;
-
na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností; -
na zeleno → nazeleno;
-
na živo → naživo;
-
na žlto → nažlto;
-
naďabiť, naďapiť dok. expr. naraziť (význ. 2), natrafiť: n. na prekážku, na známeho
// naďabiť sa, naďapiť sa náhodou sa vyskytnúť: n-la sa mu príležitosť
-
naďalej prísl. aj v budúcnosti, ďalej: sú n. priateľmi
-
naďaleko prísl. do veľkej vzdialenosti, ďaleko: znieť, vidieť n.
-
nedok. nadchýnať -a
// nadchnúť sa: n. sa krásou, je n-tý za, pre túto myšlienku;
-
nedok. nadchýnať sa
-
nadštrknúť, naštrknúť -e -ú -kol dok. expr. (v reči) naznačiť, poznamenať, nadhodiť: n-l mi, že bude svadba;
-
nedok. nadštrkovať, naštrkovať
-
nedok. nahýnať sa, nahýbať sa
-
nedok. nahýnať, nahýbať -a
// nahnúť sa trocha sa nakloniť, nachýliť sa: n. sa nad stôl;
-
naľahko prísl. ľahkým spôsobom, ľahko: brať niečo n. povrchne;
n. sa vystrojiť, obliecť -
naľakano, naľakane prísl.
-
naľakaný príd. kt. sa naľakal, vyľakaný, zľaknutý, preľaknutý; svedčiaci o ľaku, strachu: n-é deti;
n. pohľad; -
naľavo prísl.
1. na ľavej strane, na ľavú stranu, vľavo, op. napravo: n. je stôl;
obrátiť sa n.2. doľava (význ. 2): stranu orientovať n.
● → neobzerať sa ani napravo, ani n.;
ani n., ani napravo ani tak, ani inak, nijako (o situácii) -
naň A zámena on, ono s predl. na
-
naňho A zámena on (živ.) s predl. na
-
napínač -a m. živ. kto pracuje pri napínaní: n. obuvi;
napínač -a mn. -e m. neživ. napínadlo: n. drôtov
-
nedok. napínať -a: nen-j ma! n. divákom nervy
// napnúť sa, napäť sa vystrieť sa účinkom sily, natiahnutia: struna sa n-la;
telo sa n-lo; -
nedok. napínať sa
-
nedok. napomínať -a
-
našepkať dok. pošepkať (význ. 2), našuškať: n. spolužiakovi (odpoveď);
● expr. čert, → diabol mu (to) n-l;
-
našepkávač -a m. pejor. kto so zlým úmyslom radí, ovplyvňuje: neveriť politickým n-om
-
nedok. našepkávať -a
-
našinec -nca m. hovor. človek nám podobný (pôvodom, zmýšľaním ap.), našský človek: prišiel som medzi n-ov
-
naširoko prísl.
-
naširoko-ďaleko, pís. i. na široko-ďaleko, naširoko-naďaleko prísl. široko-ďaleko: z vrcholu vidieť n.
-
našiť -je -jú dok.
1. šitím pripevniť na povrch, prišiť: n. vrecká, ozdoby
2. šitím pripraviť, nahromadiť (isté množstvo): n. uteráky, n. šiat;
-
nedok. k 1 našívať -a
-
naškrabať -e -ú, naškriabať -e -u dok.
1. škrabaním upraviť al. nahromadiť (isté množstvo): n. pečeň, n. zemiakov
2. expr. načarbať: n. úlohu, podpis
-
naškrobiť dok. stužiť škrobom, zaškrobiť: n. bielizeň, blúzku
-
nedok. našľapovať: opatrne n.
-
našliapnuť -e -u -pol dok. položiť chodidlo na niečo: n. na kameň;
n. na boľavú nohu stúpiť; -
našporiť, našporovať dok. hovor. nasporiť, našetriť: n. si na chladničku
-
našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;
-
nedok. našpuľovať
-
našraubovať dok. hovor. naskrutkovať, zaskrutkovať: n. maticu
-
našskosť -i ž.
-
našský príd. príznačný pre rodné, domáce prostredie, blízky, svojský, náš: n. človek, n-é spôsoby;
našsky prísl.: zmýšľa (po) n.;